Počas chladného večera, 16. novembra 1957, skončil v putách muž menom Ed Gain. Obyvatelia mestečka Plainfield vo Wisconsine ho považovali za čudáka, no zároveň za vzorne pracujúceho muža, ktorý žil v ústraní na odľahlej farme.
Nikdy by im ani len nenapadlo, že na pozemku v ten deň nájdu telo ženy zavesené dolu hlavou za nohy s brvnom na členkoch, povrazmi na zápästiach a odrezanou hlavou. To bol deň, kedy šialenstvo Eda Gaina dostalo definitívnu stopku.
Otec alkoholik, matka fanatička
Vráťme sa však na začiatok. Gein sa narodil na farme v La Crosse County a vyrastal s rodičmi a bratom Henrym. Otec bol alkoholik, neodkázal si udržať prácu a jeho žena ho nenávidela. Dlhé roky vlastnil obchod s potravinami, no rozhodol sa ho predať a aj s rodinou sa presunul na izolovanú 63-hektárovú farmu. Geinov otec zomrel v roku 1940 na zlyhanie srdca.
Jeho mama Augusta však nebola tiež žiadne neviniatko. Išlo o panovačnú náboženskú fanatičku, ktorá svojich synov prinútila zriecť sa žien. Často ich tiež verbálne napádala a označovala za chudákov, ktorí v živote zlyhajú rovnako ako ich otec.
Zakazovala sa im s kýmkoľvek spriateliť a fyzicky ich trestala, ak sa o to oni či niekto iný pokúsil. Vkuse im potom čítala z Biblie, pričom zvyčajne vyberala verše zo Starého zákona a Knihy Zjavenia týkajúce sa smrti, vraždy a božskej odplaty. Okrem toho im pripomínala, že všetky ženy (okrem nej samej) sú prirodzene promiskuitné a sú nástrojmi diabla.
Podivná smrť brata
Po smrti otca obaja bratia prebrali jeho miesto a venovali sa brigádam a pomocným prácam. Ed sa pritom uplatnil predovšetkým pri strážení detí v susedských farmách, Henry začal chodiť s rozvedenou matkou dvoch detí a plánoval sa k nej presťahovať. Keď sa to dozvedel Ed, bol šokovaný a zranený.
Keď potom 16. mája 1944 bratia spoločne vypaľovali močiarnu vegetáciu na pozemku, požiar sa vymkol spod kontroly. Keď bol na konci dňa požiar uhasený a hasiči preč, Ed nahlásil, že jeho brat je nezvestný. Pátracia skupina našla jeho mŕtve telo našli ležať tvárou k zemi.
Neskôr sa objavilo podozrenie, že ho zabil on sám, aby sa nemusel deliť o matku. Bratrova mŕtvola totiž ležala na mieste, ktoré požiar nezasiahol a hlavu mala posiatu modrinami. Ich matka bola ťažko chorá a onedlho zomrela. Ed bol z jej smrti zdrvený a zabednil všetky izby, ktoré používala, vrátane poschodia, salónika a obývačky, pričom ich nechal nedotknuté.
Hroby a koža
Gein potom žil v malej miestnosti vedľa kuchyne. Prestal sa starať o hospodárstvo a radšej si čítal o nacistických koncentračných táboroch, o sodomii, o bolesti. A hlavne o anatómii. Fascinovala ho ženská kostra a fantazíroval o sexe. Jedného dňa si prečítal o nedávnom pohrebe starej dámy. So svojím priateľom, mentálne zaostalým tulákom, Gusom vykopal jej mŕtvolu.
Nasledujúcich 10 rokov vykrádal hroby. Bral si celé telá či kusy, ktoré ho zaujímali. Mŕtvoly sťahoval z kože, z ktorej si vyrábal obleky. Takto vystrojený, s koženou „náprsenkou“ a ženským skalpom aj s kožou z tváre, vychádzal v noci von a tancoval. Ženské genitálie, ktoré získal z vyhrabaných mŕtvol, si priväzoval cez svoje vlastné.
Z kostí mŕtvol si vyrábal hrubé nástroje a na stĺpiky svojej postele si pripevnil lebky. Časom ho ale tieto praktiky prestali vzrušovať. Postupne začal objavovať svoju rastúcu túžbu stať sa ženou. Chcel si dať zmeniť pohlavie, no vtedajšia úroveň medicíny to nedovoľovala.
Keď ho omrzeli mŕtvoly, začal vraždiť
Svoje zvrhlé chúťky už prestával kontrolovať. Keď sa jeho priateľ Gus dostal do útulku, rozhodol sa, že si zaobstará čerstvé telo. Prvou jeho obeťou bola Mary Hoganová, 51-ročná rozvedená žena, ktorá vlastnila motorest neďaleko jeho statku. Obeti prestrelil hlavu.
Možno zabil aj niekoho ďalšieho, každopádne dokázať mu možno až vraždu, ktorú spáchal 16. novembra 1957. Bernice Wordenová mala železiarstvo na Plainfieldskej hlavnej triede. Opäť ju zblízka zastrelil a odviezol dodávkou, ktorá jej patrila. Syn Bernice, ktorý sa vrátil z lovu, nahlásil zmiznutie svojej matky.
Polícia však prišla na Eda úplnou náhodou. V železiarstve vyšetrovatelia našli potvrdenku na nemrznúcu zmes. Zástupca šerifa si spomenul, že mu miestny čudák Ed Gein povedal, že bude kupovať nemrznúcu zmes. Šerif so zástupcom vyrazili na Geinov statok pár kilometrov od mesta, aby sa ho spýtali na tieto zvláštne náhody.
Ed na mieste zatĺkal najviac, ako sa dalo. Hovoril, že si zabudol kľúče a nemôže sa dostať do domu, no šerif stratil nervy a vykopol dvere. Na statku nebola zavedená elektrina a policajti museli zohnať nejaké svetlo. Počas toho, čo si miestny šerif Arthur Schley prezeral kuchyňu s baterkou v ruke, sa mu niečo sa mu utrelo o rameno. Telo Bernice Wordenovej, opísané v úvodne článku, bolo vyvrhnuté.
Dom hrôzy
V dome boli všade smeti a nedalo sa tak dýchať. Vyšetrovateľov napínalo za každým, keď objavovali nový kúsok domu. Našli dve holenné kosti, štyri ľudské nosy, miska vyrobená z polovice ľudskej lebky, deväť „masiek smrti“ vyrobených z ľudskej kože, desať ženských hláv, peňaženka z ľudskej kože, obal na nôž z ľudskej kože, niekoľko čižiem z ľudskej kože, visiace ľudské hlavy.
Okrem toho tienidlo na lampu z ľudskej kože, košele vyrobené z ľudskej kože, dve lebky na stĺpikoch jeho postele, pár ľudských pier visiacich na niti, jeho úplný ženský oblek zhotovený z ľudskej kože, srdce Bernice Wordenovej na panvici na kachliach a chladnička plná ľudských orgánov. Všetko bolo zhotovené z najmenej pätnástich ženských tiel.
Ed Gein bol uznaný duševne nepríčetným. Obhajoval sa nenávisťou k starším ženám, ktoré boli podobné jeho matke. Priznal sa iba k drancovaniu hrobov, všetko ostatné odmietal a počas výsluchu nejavil známky ľútosti. O svojich činoch hovoril s pokojom a občas aj s humorom. Nemal žiadnu predstavu o obludnosti svojich zločinov.
V roku 1957 bol umiestnený vo Waupun State Hospital pre doživotne odsúdených zločincov. Zomrel na rakovinu 26. júla 1984, vo veku 77 rokov. Je pochovaný v Plainfielde. Jeho statok sa stal turistickou atrakciou a veci z neho boli predané v dražbe, jeho farma však v roku 1958 vyhorela. Je možné, že veliteľ hasičov Frank Worden, syn Bernice Wordenovej, poslednej Geinovej obete, nepovažoval požiar za naliehavú záležitosť.
Ed Gein v popkultúre
Príbeh sa prvýkrát dostal do širokej pozornosti verejnosti v beletrizovanej verzii, ktorú predstavil Robert Bloch vo svojom románe Psycho z roku 1959, ktorý sfilmoval Alfred Hitchcock. Geinov príbeh bol voľne adaptovaný do mnohých filmov, napríklad Deranged, Vo svetle Mesiaca, Ed Gein: The Butcher of Plainfield, Muzikál Eda Geina a filmy Roba Zombieho Dom 1000 mŕtvol a jeho pokračovanie The Devil's Rejects.
Gein slúžil ako inšpirácia pre nespočetné množstvo fiktívnych sériových vrahov, najmä Normana Batesa, Leatherface, Buffalo Billa a postavu Dr. Olivera Thredsona v televíznom seriáli American Horror Story: Asylum.
