Maria Elena Milagro de Hoyos je pacientka, ktorá v roku 1931 trpela tuberkulózou. Ako dieťa ju matka zobrala do nemocnice na Floride, kde mala podstúpiť dôležitú liečbu. V tom čase však bolo zdravotníctvo na bode mrazu, no nemecko-americký radiologický technik Carl Tanzler ju liečil rôznymi liekmi od výmyslu sveta, informuje portál Unilad. Beznádejne.
Tanzler robil všetko pre to, aby Maria Elena prežila. Ako je podrobne uvedené v podcaste The Lost Diaries of Elena Hoyos, kubánska Američanka, ktorá bola v čase hospitalizácie už vydatá za muža menom Luis Mesa – bola nadanou speváčkou. Turisti boli údajne takí ohromení jej pekným vzhľadom, že sa s ňou túžili fotiť na ulici.
Tanzler vyrástol v nemeckých Drážďanoch. Hovoril o sebe, že má kráľovský pôvod a nechal sa titulovať ako gróf von Cosel. Okrem toho veril, že ho pravidelne navštevuje duch jedného z jeho predkov. Údajne išlo o jeho zosnulú tetu, ktorá mu vraj mala odhaliť ženu jeho života. Jeho jedinou pravou láskou by mohla byť tmavovlasá kráska z ďalekej krajiny. Presne tak vyzerala aj jeho spomínaná pacientka Maria Elena.
This is Elena Milagro de Hoyos (1910-31), a beautiful Cuban-American woman who sadly died of tuberculosis. Elena’s doctor, Carl Tanzler (1877-1952) was madly in love with her, and wasn’t going to let a little thing like her dying get in the way of them being together.
— Whores of Yore (@WhoresofYore) March 27, 2021
Thread pic.twitter.com/kwXdlo30HJ
Okolo roku 1920 si zobral za ženu Doris Shafer, s ktorou mal dve dcéry - Ayeshu a Claristu, ktorá zomrela na záškrt. V roku 1926 však emigroval do Spojených štátov amerických. Nakoniec sa usadil v Zephyrhills na Floride, kam už emigrovala jeho sestra. Neskôr sa k nemu pridala aj rodina, no po tom, čo dostal prácu ako rádiologický technik v Marine Hospital v Key West na Floride ich opustil. Pôsobil tu pod menom Carl von Cosel.
Zjavila sa z jeho snov
V apríli roku 1930 mu priviezli práve Mariu Elenu, ktorú na vyšetrenie sprevádzala jej matka. Tanzler v nej okamžite spoznal krásnu, exotickú tmavovlásku, ktorú vídal vo svojich víziách. Bol ňou natoľko očarený, až jej tvár opísal ako „takú krásnu, že ju ani nedokáže opísať, orámovanú dlhými tmavými čiernymi vlasmi“.
Akonáhle uvidel nádhernú Elenu, mal pocit, akoby žena, ktorú stretol vo svojom sne, ožila. Vedel, že ju nemôže stratiť. Bohužiaľ, 25. októbra 1931 iba 22-ročná Elena podľahla ochoreniu. Jej smrť zaľúbenca totálne zničila. Nad rámec povinností svojho povolania nechal postaviť hrobku na cintoríne v Key West. Samozrejme, pohreb zaplatil z vlastných peňazí.
Elenina smútiaca rodina bola vďačná za tento prejav štedrosti a darovala mu na pamiatku prameň jej havraních vlasov. Netušili, že Tanzler má v držbe jediný kľúč od mauzólea, ktorým takmer každú noc ‚navštevoval‘ svoju milú. Počas dvoch rokov jej pri hrobe spieval romantické piesne, neustále plakal a navrhoval jej sobáš. Neskôr tvrdil, že Elena sama požiadala o to, aby ju z hrobky vykopali. A tak jej v apríli 1933 splnil túto požiadavku.
The Disturbing Story of Dr. Carl Tanzler #horror #disturbing pic.twitter.com/Cceq7xCVT2
— Seven Souls Paranormal (@OfficialBambiB) October 6, 2021
Pri spomienke na noc, keď odviezol Elenu z cintorína pomocou malého vozíka, Tanzler napísal: „Naozaj to bolo ako festival medzi zosnulými. Bol to pre mňa skôr veľký, božský svadobný pochod. Nemohol to byť pohrebný pochod, pretože všetci vyzerali šťastne a radostne.“ Telo svojej milovanej si vzal domov s cieľom obnoviť krásu dievčiny. Elenino telo totiž ležalo dva roky v hrobe, takže bolo v počiatočnom štádiu rozkladu. Tvár, na ktorú sa teraz pozeral, nebola tvárou krásnej mladej ženy.
Túžil ju oživiť
Tanzler urobil všetko pre to, aby Elenu oživil. Na hlavu jej dal parochňu z vlasov, ktoré mu darovala Elenina rodina. Konzervačnými látkami, silným parfumom a voskom zamaskoval zápach z mŕtvoly. Okrem toho ju obliekol do krásnych šiat a ozdobil nádhernými šperkami. Ako však neskôr ukázali fotografie, nikdy sa mu nepodarilo obnoviť jej dych vyrážajúcu krásu. Vnútro tela vyplnil handrami, aby zachoval jeho pôvodný tvar. Takúto podobu mŕtvoly nechal vo svojej posteli.
Zatiaľ čo mnohí neskôr predpokladali, že to bolo preto, aby mohol mať sex s mŕtvolou, Tanzler poprel, že by k niečomu takému došlo. Ale bez ohľadu na to, či bol nekrofilom alebo nie, bolo jasné, že mal Elenino telo blízko seba. Spával vedľa nej vo svojej vlastnej posteli dlhých sedem rokov.
V memoároch písal, ako každý večer hral Eleninu obľúbenú skladbu na svojom organe, dával jej na Vianoce víno a bozkával ju na pery, keď ležala vo vani. Keďže bol úplne pohltený svojím tajným životom, priznal, že „si sotva všimol, ako tie mesiace a roky plynuli“. Tanzler tvrdil, že sa mu skutočne podarilo oživiť Elenu. Vo svojich zápiskoch ďalej uviedol, že ju dokonca bozkával. Plánoval tiež vziať jej telo do vesmíru, pretože veril, že ju prebudia rádioaktívne častice.
Maria de Hoyos' body was held captive by Dr. Carl Tanzler in the 1930s, Tanzler filled in cavities caused by decomp… pic.twitter.com/LOuTjtPOyi
— El Reipan (@ElReipan) October 25, 2015
Svoj šialený obdiv voči mŕtvole sa snažil skrývať. Jedného dňa však mladý chlapec v jeho okne zazrel, ako tancuje s „obrovskou bábikou“. A tak sa o ňom začali šíriť rôzne klebety, ktoré sa dostali do uší Eleninej rodiny. Sestra zosnulej, Florinda, sa rozhodla navštíviť Tanzlera, aby zistila, čo je na tom pravdy. On ju zoznámil s mŕtvolou jej sestry. Môžeme si len predstavovať, akú hrôzu Florinda pociťovala. Tá nakoniec zalarmovala políciu a Tanzlera zatkli za „úmyselné a zlomyseľné zničenie hrobu a odstránenie tela bez povolenia“. Po psychologickom vyšetrení ho uznali za spôsobilého postaviť sa pred súd za svoje zločiny.
Verejnosť ho podporovala
Deväť rokov po tom, čo za ňou rodina prvýkrát smútila, Elene vystrojili druhý pohreb a jej pozostatky pochovali na tajnom mieste v nádeji, že jej večný odpočinok už nikdy nebude tak groteskne narušený. Pred jej pohrebom bola Elenina mŕtvola vystavená v pohrebnom ústave Dean-Lopez, pričom sa na ňu prišlo pozrieť viac ako 6 850 ľudí. Deti v miestnych školách boli dokonca prepustené skôr, aby si mohli obzrieť Elenino telo.
Ako uvádza portál Sinister Isles, o niekoľko desaťročí neskôr svedok tohto hrozného predstavenia – ktorý mal v tom čase len desať rokov – odhalil, že táto spomienka ho neprestávala prenasledovať počas celého života. „Nikdy som na ten obraz nezabudol. Už ani nevyzerala ako človek. Telo jednoducho chátralo. Bola to tá najstrašidelnejšia vec, akú som kedy videl. Mala úplne bielu tvár, vyzerala ako vosková figurína. A mala hrozné sklenené oči, čierne a pevné. Prenasledujú ma nočné mory.“
Maria de Hoyos' body was held captive by Dr. Carl Tanzler in the 1930s, Tanzler filled in cavities caused by decomp… pic.twitter.com/LOuTjtPOyi
— El Reipan (@ElReipan) October 25, 2015
Aj keď nám to dnes príde až extrémne nechutné, v tom čase voči Tanzlerovi verejnosť prejavila mnoho sympatií, pričom ho niekoľko ľudí považovalo skôr za čudáckeho „excentrického romantika“ než za zločinca. Tento tragický príbeh o nehynúcej láske pretrvával napriek tomu, že podľa všetkého náklonnosť Tanzlera k Elene bola všelijaká, len nie opätovaná. V živote mladá žena zdvorilo odmietla nespočetné množstvo návrhov od 50-ročného lekára. Florinda vtedy pre Miami Herald povedala, že jej sestra „nikdy nemilovala“ Tanzlera a bola k nemu len milá, „pretože jej matka povedala, že by mala byť láskavá k tým, ktorí sú láskaví k nej“.
O vychýrenej krásavice zažíval neustále odmietnutie
„Na von Coselovi videla starého otca. A keď jej navrhol manželstvo, vždy mu povedala: Si príliš starý, mohol by si mi byť dedkom. Ba čo viac, nemilujem ťa. To ho však neodradilo. Bol taký vytrvalý, že sme ho museli požiadať, aby držal od nášho domu čo najďalej,“ spomínala sestra Eleny. Bol ňou taký posadnutý, až v roku 1927 opustil svoju skutočnú rodinu. Z dôvodu premlčania stiahli všetky obvinenia voči nemu, takže sa mohol slobodne pohybovať po svete.
Pri odchode zo súdnej siene sa dokonca spýtal, či by mu nemohli mŕtvu Elenu vrátiť. Myslel si totiž, že mu patrí. Túto žiadosť, samozrejme, zamietli. Tanzler, frustrovaný, že mu vzali mŕtvolu, sa presťahoval späť do Zephyrhills a údajne vyhodil do vzduchu pôvodnú hrobku. Tú postavil pre Elenu predtým, ako opustil mesto.
V roku 1952 doktor zomrel vo svojom dome vedľa bábiky, ktorá vyzerala ako Elena v životnej veľkosti. V súlade s jeho želaním bola strašidelná bábika pochovaná spolu s ním. Dodnes sa však nájdu takí, ktoré prechovávajú pochybnosti o tom, čo alebo kto s ním vlastne leží v hrobe.