💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Dunaj v Bratislave v roku 1947 odkryl obrovskú časť koryta.
- Plavba sa zastavila a ľuďom vozili vodu cisternami.
- Rieka úplne nevyschla, v hlavnom prúde voda stále tiekla.
- Nízky stav sa vrátil aj v júli 2026, rekord však nepadol.
Na archívnej snímke z 10. septembra 1947 nie sú člny ani nákladné lode. Po dne Dunaja kráčajú ľudia a pod nohami majú kamene, štrk a vyschnuté nánosy. Rieka, ktorá dnes oddeľuje centrum Bratislavy od Petržalky masou vody, miestami ustúpila až za polovicu koryta.
Lodná doprava sa zastavila. Záber fotografa L. Rollera sa zachoval v archíve TASR a portál Vtedy ho opisuje jednoduchou vetou: „Dunaj je suchý.“ Presnejšie by však bolo povedať, že Bratislavčanom ukázal časť dna, ktorú bežne nikdy nevideli.
Od jarnej povodne k jesennej pustatine
Rok 1947 pritom nebol iba suchý - lepšie by sedel opis „absurdne rozhodený”. Na jar totiž Dunaj zaplavil Petržalku, no približne o pol roka neskôr v jeho koryte chýbala voda. Od jari do jesene takmer nepršalo a sucho zasiahlo úrodu aj zásobovanie. Dobové fotografie zachytávajú nielen obnaženú rieku, ale aj cisterny, ktoré privážali ľuďom pitnú vodu.
Nešlo teda len o nevinnú atrakciu pre zvedavcov. Bratislavčania napriek tomu zostupovali na miesta, kde inokedy tiekol silný prúd. Pre deti to musel byť zakázaný lunapark bez kolotočov - balvany, mláky a nečakaný pohľad na mesto z priestoru, ktorý patril rieke.
FOTO
Dalo sa prejsť suchou nohou až do Petržalky?
Práve tu sa história mieša s rodinnými legendami. Bratislavské noviny zozbierali spomienky pamätníkov. Jedna z nich tvrdila: „Pamätám si, že som krížom cez Dunaj prešla.“ Ďalší ľudia opisovali rodičov, ktorí ich cez koryto viedli ako deti alebo viezli v kočíku.
Existuje však aj triezvejšia verzia - po dne sa dalo dostať veľmi ďaleko, no úplne suchou nohou na opačný breh pravdepodobne nie. V hlavnom, najhlbšom prúde voda stále tiekla. Čísla túto opatrnosť podporujú. Slovenský hydrometeorologický ústav uvádza, že pri hydrometrovaní 4. novembra 1947 namerali v Bratislave prietok 555 kubických metrov za sekundu, ktorý evidoval ako najnižšiu takto zameranú hodnotu.
Priemerný denný prietok bol približne 610 kubických metrov za sekundu a hĺbka v plavebnej dráhe dosahovala 3,49 metra. Dunaj teda nebol „nulový” potok. Bol nezvyčajne úzky a odhalil obrovské plochy dna, no jeho hlavná tepna nezmizla.
Najpresnejšia odpoveď preto znie, že ľudia mohli prejsť cez veľkú časť koryta, po štrkových laviciach a plytčinách možno aj tak, že si takmer nenamočili nohy. Tvrdenie, že sa dalo pohodlne prejsť z bratislavského nábrežia až do Petržalky po úplne suchom dne, však hydrologické údaje nepotvrdzujú.
Dunaj je nízky aj teraz
Historické fotografie sú opäť aktuálne. V druhej polovici júla 2026 klesol prietok Dunaja pri Komárne približne na 39 percent dlhodobého júlového priemeru. Objavili sa plytčiny a ostrovy, väčšie lode zostávali na kotviskách a na niektorých úsekoch platili dopravné obmedzenia.
HNonline upozornili, že takýto stav nie je pre vrchol leta typický. Za poklesom sú najmä slabé zrážky v povodí a nedávne vlny horúčav. Hydrológovia hovoria o hydrologickom suchu, nie však o prekonaní minima z roku 1947.
Dnešný Dunaj teda zatiaľ neponúka prechádzku po dne naprieč Bratislavou. Pripomína však, že veľká rieka nemusí zmiznúť úplne, aby začala meniť dopravu, biznis aj každodenný život. Rok 1947 zostáva extrémom najmä preto, že z dunajského dna na jeseň urobil verejný priestor - a z reality príbeh, ktorému sa dodnes nechce veriť.
