💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Horúčavy menia to, kam a kedy ľudia cestujú.
- Trend „coolcations“ znamená únik do chladnejších krajín.
- Extrémne teploty znižujú kvalitu dovoleniek aj bezpečnosť.
- Turizmus sa bude musieť prispôsobiť novým klimatickým podmienkam.
Letná dovolenka v Európe kedysi znamenala jediné - juh, more a spaľujúce slnko. Dnes sa ten istý scenár mení na niečo, čo by si pred pár rokmi málokto vedel predstaviť. Ľudia začínajú plánovať dovolenky tak, aby sa horúčavám vyhli, píše portál The Conversation.
Fenomén, ktorý sa čoraz viac skloňuje, má aj vlastné meno - „coolcations“. Ide o kombináciu slov cool (chladný) a vacations (dovolenky). V praxi to znamená jediné - namiesto Grécka alebo južného Talianska si ľudia vyberajú severnejšie a miernejšie destinácie.
Podľa Mehri Khosravi z University of East London sa nejde o náhodu, ale o jasný dôsledok klimatickej reality. „Extrémne horúčavy už nie sú okrajovým problémom turizmu, stávajú sa jeho základnou súčasťou,“ upozorňuje.
Dovolenka, ktorá sa môže skončiť zle
Stabilné teploty, slnko a more boli kedysi hlavnou výhodou. Lenže posledné roky priniesli extrémy. Teploty nad 40 stupňov Celzia, požiare, evakuácie a dokonca aj úmrtia turistov. V roku 2024 zažili krajiny ako Grécko, Španielsko či Cyprus rekordné horúčavy.
Niektorí návštevníci to nezvládli, medzi nimi aj britský moderátor Michael Mosley, ktorého smrť bola pravdepodobne spôsobená úpalom. Turisti sú pritom voči horúčavám zraniteľnejší než miestni.
Trávia viac času vonku, skúšajú športy, pohybujú sa v neznámom prostredí a často netušia, kde sa dá schovať do tieňa alebo nájsť pomoc. Inými slovami, dovolenka, ktorá mala byť oddychom, sa môže rýchlo zmeniť na zdravotné riziko.
Menej zážitkov, viac stresu
Horúčavy neovplyvňujú len bezpečnosť, ale aj samotný zážitok z dovolenky. Keď je príliš teplo, ľudia skracujú pobyty, vynechávajú výlety a menej si užívajú aktivity vonku. Niektoré ikonické miesta sa dokonca zatvárajú.
Napríklad aténska Akropola musí počas extrémnych horúčav obmedziť otváracie hodiny. Výsledkom je menej zážitkov a viac frustrácie. „Rastúce teploty už dnes ovplyvňujú to, čo môžu turisti robiť, kedy cestujú a ako fungujú samotné destinácie,“ vysvetľuje Khosravi.
Útek do chladných krajín
Kam teda všetci idú? Odpoveď je jednoduchá - tam, kde nie je tak horúco. Sever Európy, horské oblasti alebo krajiny s miernejším podnebím zažívajú rastúci záujem. Tento posun nie je len pocitový, dáta ukazujú, že dopyt po južných destináciách počas vrcholu leta klesá.
Zároveň sa mení aj timing dovoleniek. Podľa Európskej komisie pre cestovanie plánuje 28 percent ľudí zmeniť obdobie, kedy cestujú. Hlavným dôvodom je vyhnúť sa extrémnym teplotám.
Keď sa klimatická kríza stretne s realitou
Horúčavy neprichádzajú samy. Spájajú sa s ďalšími problémami - suchom, nedostatkom vody či požiarmi. To všetko má domino efekt. „Naša nádrž bola počas leta takmer prázdna... člnkovanie, plachtenie aj vodné športy nemohli fungovať. Centrum sa zatvorilo. Vidíte tie reťazové dôsledky,“ opisuje jeden z účastníkov výskumu na University of East London.
Do hry vstupujú aj geopolitické faktory. Konflikty na Blízkom východe zvyšujú ceny palív a cestovania. Dovolenky sú preto drahšie a menej dostupné. Keď sa spojí vysoká cena s extrémnym teplom, veľa ľudí si povie, že to jednoducho nestojí za to. A vlastne majú pravdu.
Turizmus sa bude musieť zmeniť
Letná sezóna, ako ju poznáme, sa postupne rozpadá. Tradičné mesiace už nemusia byť ideálne na cestovanie. Riešením môže byť adaptácia, a to nie len malá. Destinácie začínajú meniť otváracie hodiny, presúvať aktivity na ráno alebo večer.
Objavuje sa aj trend noctourism, teda nočný turizmus, kde sa život presúva mimo najväčších horúčav. Ale nejde len o infraštruktúru. Kľúčová je aj psychológia. Ako upozorňuje Khosravi, veľa turistov jednoducho nevníma horúčavy ako hrozbu.
„Vnímanie rizika ovplyvňuje správanie - či si človek upraví plány, vyhľadá tieň, pije dostatok vody alebo si uvedomí, že situácia je nebezpečná,“ vysvetľuje. To je problém najmä pre ľudí z krajín, kde extrémne teploty nie sú bežné. Nemajú skúsenosť, a preto ani rešpekt.
Už to nebude tak, ako predtým
Budúcnosť cestovania sa pravdepodobne zmení viac, než si dnes pripúšťame. Dôležitú úlohu budú hrať aj informácie. Lepšie varovania, jasnejšie odporúčania a komunikácia v rôznych jazykoch môžu zachrániť zdravie a možno aj životy. „Turisti sú vysoko vystavená, ale často prehliadaná skupina,“ upozorňuje Khosravi.
Pomôcť môžu aj letecké spoločnosti, hotely či rezervačné portály. Ak začnú informovať o rizikách už pri rezervácii alebo pred odletom, ľudia budú pripravení lepšie. Otázkou však je, ktorá z firiem zameraných na maximalizáciu zisku by to urobila. Jedno je ale isté - ak budú teploty rásť, klasická predstava letnej dovolenky sa definitívne zmení.
