Veronika Tóthová s manželom a dvoma deťmi žijú posledné roky v poľskom Gdansku. Práve náš severný sused je považovaný za európskeho tigra.
Kým Slovensko prehlbuje svoje zadlženie, mladí húfne odchádzajú do ekonomicky silnejších krajín a nemocnice nám padajú na hlavy, Poľsko rapídne dvíha minimálne mzdy, znižuje dane a stáva sa pohostinným prostredím pre zahraničné firmy, ktoré lákajú do zamestnania mladých Poliakov. Ako sa v krajine žureku, boršču a krowiek žije mladej rodine? A bolo pre nich jednoduché nájsť si podnájom s dvoma deťmi a dvoma psami?
V rozhovore nižšie sa dozvieš:
- Ako prijali miestni Veroniku s jej rodinou
- Či ich deti zažili v škôlke šikanu
- Čo ich na Poliakoch najviac šokovalo
- V čom sú iní ako Slováci
Keby si mala popísať tvoj život v poľskom Gdansku troma slovami - ktoré by to boli?
Rodina. More. Láska.
Ako dlho žijete v Gdansku a prečo ste sa tam presťahovali?
Žijeme tu s prestávkou od roku 2023. Prvýkrát sme sa presťahovali kvôli práci, ktorú tu manžel dostal, druhýkrát z čistej lásky k tomuto miestu.
Ste v kontakte aj s miestnymi, prijali vás medzi seba?
Samozrejme. Myslím si, že nás prijali veľmi dobre. Či už sú to naši susedia alebo pani v Žabke, kde najčastejšie chodíme. Veľmi rýchlo nás medzi seba prijali aj rodičia v synovej škôlke.
Je Gdansk v niečom iný ako ostatné možno známejšie vnútrozemské mestá - ako Krakov či Varšava? Okrem samozrejme mora.
Myslím si, že je tu trochu iný život, aspoň podľa Poliakov, ktorých poznám a nepochádzajú priamo odtiaľto. Ja som nežila v inom poľskom meste ale Gdaňsk je v istých veciach ovplyvnený aj severskými krajinami. Je dobrým miestom ak hľadáte výhody veľkomesta ale zároveň chcete tráviť veľa času v prírode.
Vnímaš Poľsko ako konzervatívnu krajinu?
Do istej miery. Ale nie tak ako sa o ňom zvykne hovoriť. Aspoň tu na severe mám pocit, že sú ľudia veľmi otvorení. Respektíve, majú svoje zásady a vieru, ale nestretla som sa s tým, že by niekoho neprijali kvôli inej viere.
Ktorý stereotyp o Poliakoch, ktorý si mala, sa ti po nasťahovaní rozsypal ako prvý?
Že majú nekvalitné potraviny. Viem, že u nás boli nejaké kauzy napríklad s poľským mäsom. Ja mám ale pocit, že tu dokážem nakúpiť niektoré potraviny kvalitnejšie a za lepšiu cenu. A to nakupujem v bežných reťazcoch.
Žijeme v domnienke, že Česi, Poliaci a Maďari sú naši susedia, ktorých dokážeme nazvať bratmi. Ale v čom sú podľa teba Poliaci najviac odlišní? A v čom, naopak, veľmi podobní?
Podľa mňa veria menej hoaxom ako napríklad my. Sú zomknutejší ako národ. Celkom ma mrzí, že je to tak ale určite aj prajnejší voči druhým. Podobnosť vidím napríklad v tom, že sú hrdí na svoju kultúru, čo podľa mňa aj Slováci.
Ty žiješ v Poľsku aj so svojou rodinou - manželom a deťmi. Koľko miniete mesačne na jedlo a ubytovanie?
Približne 1100eur v prepočte. My ale máme byt v prenájme a len ten nás mesačne vychádza okolo 850 eur. Bývame ale pomerne blízko mora v 3 izbovom byte. Byty na kúpu sú tu však lacnejšie ako na Slovensku. Strava nás vychádza približne 250-300eur.
A čo hovoríš na kvalitu potravín?
Nemôžem sa sťažovať. Keď sme prišli prvýkrát do Poľska, veľmi ma napríklad prekvapili ich jogurty. Oveľa viac tu nájdeš tvarohových jogurtov. Na Slovensku práveže viac smotanových.
Dlho platilo, že služby v Poľsku sú lacnejšie ako na Slovensku. Je to ešte stále tak?
Víkend v Poľsku ťa určite vyjde lacnejšie ako v Tatrách. Ak sa bavíme napríklad o paušáloch, internete a podobne tak sú lacnejšie aj o desiatky eur.
Aká je v Gdansku situácia s bývaním - je problém nájsť si podnájom s dvoma deťmi - ešte k tomu keď ste zo zahraničia?
My sme mali problém si nájsť podnájom na Slovensku. V zahraničí nikdy. Máme aj dvoch psov a ani s nimi sme nemali problém. Na Slovensku chce každý bývať vo svojom. Čo nie je zlé, ale v zahraničí to tak nie je, či už ide o rodiny s deťmi alebo mladých. Náročné je to jedine v tom, že žijeme v turisticky obľúbenej destinácii, takže veľa ľudí preferuje, ak si vezmeš byt len od septembra do mája.
Mnoho Slovákov sa tvári, že majú problém s prisťahovalcami, s ekonomickými migrantmi, dokonca aj s vojnovými utečencami. Ty si momentálne v pozícii ekonomického migranta - čo by si Slovákom s týmto mindsetom odkázala?
Že nech sa pozrú po svojom okolí, či tiež nepoznajú niekoho, kto odišiel napríklad do Nemecka či Holandska za lepšou pracovnou príležitosťou alebo jednoducho pre to, aby mohol uživiť svoju rodinu. Prípadne za lepším životom. Všetci sa chceme mať lepšie. Nie je ľahké opustiť všetko, čo poznáš, priateľov, rodinu, rutinu ... V prvý deň nášho príchodu nám pomáhal veci vynášať sused, ktorého sme v ten deň spoznali, doslova päť minút predtým. Naše dieťa pri nástupe do škôlky nevedelo po poľsky ani ň. Namiesto šikany ho deti aj učiteľky prijali a robili všetko pre to, aby sa cítil dobre. Mám takýchto príkladov asi milión. takže môj odkaz je jasný: Nehľadajme odlišnosť ale myslime na to, že sme všetci len ľudia a ľudskosť nás dokáže spojiť, ak to dovolíme.
Poľsko posledné roky nazývajú aj európskym tigrom - znížilo dane pre zahraničné firmy, ktoré v ňom húfne zakladajú offices, zvýšilo minimálnu mzdu a aj vďaka týmto opatreniam sa mladí do krajiny vracajú. Vnímaš silnejšiu ekonomiku v krajine aj ty?
Vnímam aj iný, lepší systém pre rodiny s deťmi alebo rôzne daňové úľavy pre mladých. Páči sa mi aj ako majú nastavený systém pre začínajúcich podnikateľov. Aktuálne je v Poľsku veľa príležitostí na prácu aj v slovenskom alebo českom jazyku. Ale taktiež v rôznych iných svetových jazykoch.
Aký je v Poľsku život s deťmi? Napríklad také škôlky... Je problém do nich prihlásiť deti? V čom sú špecifické či iné ako tie slovenské?
Deti na obed spia len v najmenšej triede. To ma pomerne prekvapilo, keď sme hľadali škôlku pre nášho syna. Ale je to super, pamätám si ako som ja neznášala spánok v škôlke. Majú jedlo päťkrát za deň. Nejedia naraz obed ale okolo 12-tej zjedia polievku a až okolo 14-tej druhé jedlo. Náš syn napríklad raňajkuje výhradne v škôlke. Poliaci milujú deti a nedávajú nevyžiadané rady. Nikdy sa mi nestalo, že by sa na mňa alebo dieťa niekto za niečo osočil. Väčšinou sa v dobrom prihovoria, pochvália, podporia … V Gdansku sú všade ihriská alebo parky či zeleň.
Čo je v Poľsku úplne normálne, ale keby si to navrhla na Slovensku, ľudia by na teba pozerali zvláštne?
Zastavovať na prechodoch. Tu je to absolútny štandard. Nevytrubovať na auto, ak sa nepohne hneď stotinu sekundy po tom, čo zasvietila zelená. Ja mám paradoxne menší stres šoférovať po Gdansku, čo je obrovské mesto, ako na Slovensku.
Kedy si si prvýkrát uvedomila, že už nereaguješ po „slovensky“, ale začínaš rozmýšľať poľským spôsobom?
Nemám presný bod kedy to prišlo, ale časom som si uvedomila, že tu žijeme o dosť pokojnejší, menej stresujúci život. Stali sme sa viac empatickými a vnímavejšími. No a občas sa mi stane, že si neviem spomenúť ako sa povie nejaké slovo ani v jednom jazyku (smiech).
My Slováci máme taký neduh - pomerne rýchlo si vyhraníme názor na niekoho často len kvôli jeho národnosti. S akými názormi na Slovákov medzi Poliakmi sa stretávaš?
Zatiaľ s dobrými. Nemal s nami nikto problém, práveže sa často potešia, keď počujú odkiaľ sme a zaujímajú sa, prečo sme sem prišli a ako sa nám tu páči.
Je niečo, v čom si myslíš, že by sme si od Poliakov mohli brať príklad?
Z väčšiny vecí, ktoré som tu spomenula. No hlavne, mohli by sa na Slovensku politici pozerať viac aj na rodiny a mladých ľudí.
Viete si predstaviť žiť celý život v Poľsku?
My sme žili už aj v Nemecku, na Slovensku sme boli v Bratislave aj Košiciach, ja pochádzam z Vrútok, manžel si vyskúšal aj Holandsko. Zatiaľ nám nikde nebolo tak dobre ako tu a tým, že starší syn ide už o rok do zerowki (posledný rok predškolského vzdelávania v Poľsku, pozn. red.), tak tu najbližšie roky asi zostaneme. Ale my sme príliš veľkí milovníci dobrodružstiev na to, aby sme zostali do konca života už len na jednom mieste.