💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Školy sa automaticky nezatvárajú len preto, že je vonku horúco.
- Vonkajšia telesná výchova má jasný limit - najviac 30 stupňov Celzia.
- Škôlky môžu pri teplote nad 31 stupňov Celzia skrátiť alebo vynechať pobyt detí vonku.
- Zamestnávateľ musí riešiť vodu, prestávky, vetranie, tienenie alebo zmenu pracovného času.
Keď sa v triede lepí zošit na ruku a v kancelárii máš pocit, že notebook ohrieva celú miestnosť, znie otázka jednoducho - môže sa to stopnúť? Slovenské pravidlá na horúčavy existujú, len nie sú také filmovo jasné ako červené tlačidlo s nápisom „zavrieť školu”. Fungujú skôr ako súbor hygienických a pracovných povinností, čo sa ešte môže, čo už nie a kto má niečo zmeniť.
Školy s minimom pravidiel
Pri školách neexistuje všeobecné pravidlo, že ak teplomer ukáže napríklad 33 stupňov Celzia, automaticky sa ruší vyučovanie. Vyhláška číslo 75/2023 Zbierky zákonov o zariadeniach pre deti a mládež však rieši konkrétne situácie. Pri deťoch do 6 rokov sa má pobyt vonku bežne organizovať každý deň, no ak teplota ovzdušia vystúpi nad 31 stupňov Celzia, môže sa skrátiť alebo úplne vynechať.
Jasný limit má aj telesná a športová výchova vonku. Na základných a stredných školách do 18 rokov má prebiehať v exteriéri len vtedy, keď je viac ako 15 a najviac 30 stupňov Celzia. Ak je teda vonku 31 stupňov Celzia, behať kolečká na rozpálenom ihrisku by škola nemala dovoliť.
Školy musia myslieť aj na pitný režim. Predpis hovorí o pitnej vode alebo výživovo hodnotných nápojoch počas celého pobytu v zariadení. Zároveň rieši aj výmenu vzduchu v triedach, teda to, aby sa vzduch v miestnosti pravidelne obmieňal, nie iba krútil medzi lavicami.
Môže riaditeľ školu zavrieť?
Školský zákon dáva riaditeľovi možnosť poskytnúť deťom alebo žiakom najviac 5 dní voľna zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových.
Horúčava nie je pomenovaná ako samostatný dôvod, ale ak škola reálne nevie zabezpečiť bezpečné podmienky, napríklad pre neúnosne prehriate triedy, môže ísť o prevádzkový problém. Nie je to však automatika, skôr rozhodnutie podľa konkrétnej situácie.
Keď je cez 30 stupňov, šéf nemôže len mávnuť rukou
Pri práci sú pravidlá presnejšie. Vyhláška číslo 99/2016 Zbierky zákonov o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci pozná pojem mimoriadne teplý deň. Znamená deň, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presiahne 30 stupňov Celzia.
Dôležité je aj slovo záťaž teplom. Neznamená len to, že je ti teplo. V právnom jazyku ide o stav, keď pracovné prostredie prekročí prípustné hodnoty pre daný druh práce. Preto sa rieši trieda práce, teda zaradenie podľa toho, koľko energie pri nej telo míňa. Iné pravidlá platia pre človeka sediaceho pri počítači a iné pre človeka, ktorý fyzicky maká vonku.
V kanceláriách a ľahkých prácach sa sleduje operatívna teplota. To nie je obyčajné číslo z teplomera na stene, ale praktickejší údaj, ktorý berie do úvahy aj sálanie tepla, prúdenie vzduchu a vlhkosť. Pri ľahkej administratívnej práci je v teplom období maximálna prípustná operatívna teplota 28 stupňov Celzia, pri ľahkej manuálnej práci 27 stupňov.
Čo musí zamestnávateľ urobiť?
Zákon číslo 355/2007 Zbierky zákonov o ochrane verejného zdravia hovorí, že zamestnávateľ má povinnosť znížiť nepriaznivé účinky tepla na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. V praxi to môže znamenať posunutie začiatku zmeny, kratší pracovný čas, viac prestávok, dlhšiu pauzu na jedlo, striedanie ľudí, klimatizované priestory, vetranie, tienenie okien, ochladzovanie alebo vhodný pracovný odev.
A áno, voda nie je benefit. Pri záťaži teplom musí zamestnávateľ zabezpečiť pitný režim na vlastné náklady. Pri niektorých druhoch dlhodobej práce a väčších stratách tekutín prichádzajú na rad aj minerálne nápoje, pretože telo neprichádza len o vodu, ale aj o soli.
Ak by sme to mali zhrnúť, slovenské pravidlá horúčavy neignorujú. Len nefungujú v štýle „je 30 stupňov, všetci domov“. Skôr hovoria, že škola alebo zamestnávateľ musia sledovať konkrétne limity a upraviť režim, keď sa z bežného leta stane zdravotné riziko.
