Tempo zlepšovania sa spomaľuje a niektoré látky prestali klesať úplne, upozorňuje portál iMeteo.sk.
A ako sme na tom my? Slovensko má pár svetlých miest, no aj niekoľko šedých zón, pred ktorými zvykneme iba zatvárať oči.
Najnovšia Správa o životnom prostredí 2025 ukazuje jasný trend. Vďaka rokom európskych a lokálnych opatrení výrazne klesli koncentrácie najnebezpečnejšieho škodcu: jemných prachových častíc PM2,5. Tie dokážu preniknúť až do krvi a spôsobovať infarkty, mozgové príhody či rakovinu.
Skvelou správou je, že úmrtia spojené s PM2,5 klesli od roku 2005 až o neuveriteľných 45 %. A tá menej dobrá správa? Znečistený vzduch v Európe stále každoročne pripraví o život 200-tisíc ľudí...
Prísnejšie pravidlá
Európska únia v roku 2024 schválila nové, oveľa tvrdšie limity znečistenia. A pridala aj novú povinnosť: sledovať ďalšie škodliviny, o ktorých sme doteraz počúvali len okrajovo. Sú nimi ultrajemné častice, amoniak či „čierny uhlík“. Monitorovať ich musia všetky štáty, a to najneskôr od decembra 2026.
Ambicióznym cieľom týchto opatrení je znížiť úmrtnosť spôsobenú PM2,5 o 55 % oproti roku 2005. Dá sa to reálne dosiahnuť? Podľa EEA vraj áno, ale len vtedy, ak štáty nepoľavia a zoberú stav ovzdušia vážne.
Čo ukazujú predpovede do budúcna?
- Až 15 % Európanov môže žiť v oblastiach, ktoré budú prekračovať nové limity PM2,5.
- 28 % obyvateľov EÚ zostane vystavených nadlimitnému pôsobeniu oxidu dusičitého (najmä v mestách s hustou dopravou).
- A dokonca ani do roku 2050 ešte stále nebudú všade splnené odporúčania WHO.
Je jasné, že smogu sa tak skoro nezbavíme. Najviac ním budú údajne trpieť priemyselné regióny a veľké mesta, teda tie, v ktorých sa dýcha najťažšie už dnes.
Ako je na tom Slovensko?
Slovensko má svoje vlastné problémy: zimné kúrenie na pevné palivá, najmä v obciach a menších mestách, hustá doprava vo veľkých aglomeráciách, ale aj lokálne priemyselné znečistenie.
Portál iMeteo.sk uvádza, že vzduch sa síce postupne čistí, no kritické sú vždy práve zimné mesiace a dni s inverziou. Vtedy hodnoty PM2,5 a PM10 vystrelia nahor a prekračujú hranice, ktoré WHO považuje za bezpečné.
Ak Slovensko chce splniť európske ciele, čaká nás ešte veľa práce. Zamerať by sme sa mali na ekologickejšiu dopravu, modernizáciu kúrenia, ale aj prísnejšie pravidlá pre fabriky.
Vzduch v Európe už nie je taký toxický ako pred dvadsiatimi rokmi, no problém sa zďaleka neskončil. Najmä preto, že každé percento znečistenia naviac už predstavuje konkrétne problémy. Máme priestor na zlepšenie a aj príležitosť spoločne urobiť naše mestá a obce lepším miestom pre život.