💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Tretina Domaše je bez vody, hladina klesla o 32 percent objemu.
- Turizmus skolaboval, loď Bohemia ostala uväznená na brehu.
- Z dna sa objavili základy zaniknutých dedín aj pohrebisko z doby rímskej.
- Môže sa ešte Domaša zachrániť, alebo sa pomaly mení na symbol úpadku východu?
„Bežne tu bývala voda až po mólo, teraz nám chýba desať metrov vodný stĺpec,“ hovorí pre STVR starosta obce Bžany, Ladislav Vrabeľ. Pozerá sa na plochu, ktorá kedysi dýchala životom, a dnes pripomína opustenú planétu. Domaša, rekreačné srdce východného Slovenska, sa po desiatkach rokov ocitla na dne. Doslova.
Vodná hladina klesla na 32 percent svojej kapacity. Tretina nádrže je bez vody, brehy sú rozpraskané a lode, ako tá výletná Bohemia, zakúpená štátom za 650-tisíc eur, ostala uviaznutá na súši. „Bola to atrakcia na vode, dnes je to atrakcia na suchu,“ hovorí starosta Kvakoviec Radovan Karpaľ. Z vody sa stala hlina. Z kedysi modrého horizontu prašné pole.
Prázdne pláže, zatvorené bufety
Valkov a Tíšava, donedávna najživšie letoviská, sú dnes duchárskymi kulisami. Podľa ministerstva investícií Samuela Migaľa klesla návštevnosť Domaše o viac než 50 percent. „Je to likvidačné,“ priznáva hotelierka Andrea Falatová zo strediska Eva. „Musíme mať personál, aby sme udržali služby, ale tržby na to nestačia.“
Majiteľ autokempu Pavol Pelák hovorí o brigádnikoch, ktorí už nemajú koho obsluhovať. „Pre brigádnikov máme náhradný program. Kosia, opravujú veci. Ale ľudí niet.“ Kedysi bolo ťažšie dostať sa na Domašu ako do Bulharska. Dnes by si si tam mohol rozložiť piknik priamo v strede niekdajšej zátoky.
S vodou sa stratila aj dôvera
Kto je na vine? Vodohospodári pre Korzár tvrdia, že všetko je v limite. „Výška hladiny je stále v rozmedzí medzi minimálnou a maximálnou prevádzkovou hladinou,“ tvrdí Michal Bocák zo Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Lenže starostovia upozorňovali na problém už začiatkom roka. V tom čase sa ešte vypúšťala voda pre fabriku Bukocel. Iróniou je, že vtedy už bola v konkurze. Keď sa zmenil manipulačný poriadok, bolo neskoro. Hladina klesla, turistická sezóna sa zrútila a obce stratili príjmy, na ktorých záviseli celé rodiny.
Región navyše zasiahla ekonomická rana po krachu spoločnosti Bukóza, najväčšieho zamestnávateľa. A tak sa Domaša stala dvojnásobným symbolom úpadku - vyschnutá vodou aj prácou.
Minulosť na dne
„Vďaka poklesu hladiny môžeme sledovať rozmiestnenie pôvodných dedín, ktoré zanikli v 60. rokoch,“ opisuje historik Juraj Kasarda. Zo dna sa vynárajú základy domov, hospodárske budovy aj úseky starých ciest, po ktorých kedysi chodili obyvatelia zaniknutých obcí Dobrá nad Ondavou, Kelča, Trepec, Petejovce a Valkov.
A nielen to. Archeológovia z Krajského pamiatkového úradu Prešov odkryli urnové pohrebisko z doby rímskej, pozostatky Vandalskej civilizácie staré takmer 2000 rokov. „Predpokladáme, že je z druhého storočia nášho letopočtu,“ hovorí archeológ Ján Jusko. Našli tri desiatky urien, z ktorých niektoré môžu obsahovať predmety výstroja či šperky. Akoby Domaša, v okamihu svojej najväčšej krízy, otvorila svoje hroby - doslova aj symbolicky.
Sud, ktorý desí
Na odkrytom dne našli aj niečo oveľa temnejšie. TVnoviny informovali o náleze uzavretého plastového suda, v ktorom sa mohli nachádzať ľudské pozostatky. Objavil ho náhodný okoloidúci v rekreačnej oblasti Valkov. Polícia začala trestné stíhanie pre podozrenie z usmrtenia.
Či sud obsahoval ostatky človeka alebo zvieraťa, má ukázať expertíza. „K prípadu bol prizvaný aj obhliadajúci lekár. Na mieste boli vykonané prvotné úkony,“ potvrdila hovorkyňa Jana Ligdayová. Príroda, história aj smrť, všetko sa teraz zmiešalo v jednom bahne.
Keď sa voda stane politikou
Domaša nie je len oblasťou rekreácie, ale aj ukážkou, ako sa Slovensko stavia k vode ako strategickému zdroju. „Voda je život a platí to na Domaši dvojnásobne,“ hovorí minister Migaľ.
Odborníci upozorňujú, že Slovensko čelí dlhodobému suchu a klimatickej nestabilite. „Boom výstavby priehrad vznikol po vojne, keď bolo treba zadržať vodu pre priemysel. Dnes však čelíme opačnému problému, a to ako vodu udržať v krajine,“ vysvetľuje hydrologička Yvetta Velísková z SAV.
Ekologička Martina Paulíková dodáva, že každé vodné dielo musí mať jasné pravidlá hospodárenia. „Musí existovať dohoda, ako sa voda používa, inak ju stratíme.“
Nádej alebo ilúzia?
Generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Jozef Moravčík tvrdí, že sa pripravuje flexibilnejší systém regulácie odtoku. Zároveň má región získať 20 miliónov eur na rozvoj turizmu.
Lenže podnikatelia sú skeptickí. „Ľudia sa už smejú, že ideme predávať pozemky na chaty,“ hovorí starosta Vrabeľ. „Už nikto neverí, že tu bude voda ako kedysi.“ A možno má pravdu. Domaša, ktorá vznikla v 60. rokoch zatopením piatich dedín, sa po 60 rokoch zasa vracia tam, odkiaľ prišla - späť do prachu.
Posledný západ slnka
Z výšky vyzerá Domaša ako mesačná krajina. Prázdne prístavy visia nad suchým brehom, loď Bohemia stojí na piesku a tam, kde kedysi bolo more východu, je dnes len odraz miznúcej vody. Niektorí veria, že sa Domaša opäť naplní. Že sa vráti leto, stánky, detský smiech aj vodné bicykle.
Ale možno sa na brehu už nikdy nebudeme kúpať, len pozerať. Na krajinu, ktorá sa stala mementom. Na Domašu, ktorá sa premenila z rekreačného raja na epitaf o tom, ako ľahko môže zmiznúť voda aj spomienky.