Zo 134 krajín a regiónov skúmaných v správe iba sedem – Austrália, Estónsko, Fínsko, Grenada, Island, Maurícius a Nový Zéland – spĺňa limit smerníc Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre drobné častice vo vzduchu, vypúšťané predovšetkým spaľovacími motormi.
Štúdia vytvorená IQAir, švajčiarskou organizáciou pre kvalitu ovzdušia, čerpala údaje z viac ako 30tisíc monitorovacích staníc po celom svete. Tie sa zamerali na koncentráciu PM2,5, čo je typ mikroskopických sadzí menších ako šírka ľudského vlasu, ktorých vdýchnutie môže spôsobiť nespočetné množstvo zdravotných problémov a úmrtí.
Rozvojové krajiny
Znečistenie ovzdušia zabije na celom svete odhadom 7 miliónov ľudí ročne – viac ako AIDS a malária dokopy – a túto záťaž najviac pociťujú rozvojové krajiny, ktoré sa spoliehajú na obzvlášť špinavé palivá na vykurovanie, osvetlenie a varenie v interiéri.
Aj keď je svetový vzduch vo všeobecnosti oveľa čistejší ako v minulom storočí, stále existujú miesta, kde sú úrovne znečistenia obzvlášť nebezpečné. Najznečistenejšia krajina, Pakistan, má podľa správy IQAir úrovne PM2,5 viac ako 14-krát vyššie ako štandard WHO, pričom ďalšími najviac znečistenými krajinami sú India, Tadžikistan a Burkina Faso.
Najznečistenejšou mestskou oblasťou na svete bol minulý rok Begusarai v Indii. Šiesta výročná správa IQAir, pritom uvádza, že India je domovom štyroch najznečistenejších miest na svete. Vo veľkej časti rozvojového sveta, najmä v krajinách Afriky, však chýbajú spoľahlivé merania kvality ovzdušia.
Európa
V Európe bola na tom najhoršie Bosna a Hercegovina spolu so Severným Macedónskom a Čiernou Horou. Čiernohorské mesto Pljevlja malo dokonca v roku 2023 najhoršie ovzdušie zo všetkých Európskych miest, ktoré sú súčasťou pozorovania. S koncentráciou 40 mikro gramov na meter kubický častíc PM 2,5 až osemkrát prevýšil hodnotu hranice stanovenej WHO. Zo 7812 miest zúčastnených v štúdií sa umiestnilo na 302 mieste najhoršieho ovzdušia.
Zo Slovenských miest, v ktorých sa uskutočnili pozorovania, na tom boli najhoršie Dudince. V roku 2023 v nich priemerne zaznamenali až 20 mikrogramov na meter kubický. V Bratislave to bola hodna 11,8 a najčistejším mestom na Slovensku, ktoré hranicu piatich mikrogramov na meter kubický presiahlo len tesne bol Poprad s koncentráciou nebezpečných mikročastíc na úrovni ôsmych mikrogramov.
Ale aj v bohatých a rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách je pokrok v znižovaní znečistenia ovzdušia ohrozený. Kanada, ktorá je dlho považovaná za krajinu s najčistejším vzduchom v západnom svete, sa minulý rok stala najhoršou v Severnej Amerike v dôsledku rekordných lesných požiarov, ktoré spustošili krajinu.
V Číne medzitým zlepšenie kvality ovzdušia skomplikovalo minulý rok oživenie ekonomickej aktivity v dôsledku pandémie Covid-19, pričom správa zistila 6,5 percentný nárast hladín PM2,5.