Príbehy Slovákov za veľkou mlákou sú mimoriadne populárne, hlavne ak ide o tie, ktoré sa neudiali v minulom, ale až predminulom storočí. Odísť do sveta bez znalosti jazyka či kultúry loďou, ktorej úspešné doplávanie nebolo zaručené, je jednoducho fascinujúce.
Aj preto sme ti už priniesli článok o Danielovi Šustekovi, ktorý sa so Slovákmi v domovine delil o svoje zážitky a môžeme ho považovať za vôbec prvého slovenského influencera. Aby toho nebolo málo, máme pre teba príbeh aj o obci Slovak, ktorá je ako jediná v Spojených štátoch pomenovaná po našej krajine.
Práve v článku o Slovaku sme ti už naznačili príbeh Petra Víťazoslava Rovnianeka, ktorý si dnes preberieme do detailov. Okrem prvenstiev sa v ňom totiž skrýva aj chamtivosť, vyhnanstvo či zlatá horúčka. Poďme však postupne.
Vyhadzov zo všetkých vysokých škôl
Peter Víťazoslav Rovnianek sa narodil 27. júna 1867 v Dolnom Hričove neďaleko Žiliny. V rodnej obci absolvoval dedinskú školu, potom však začal rotovať po gymnáziách - najprv bol tri roky v Žiline, rok v v maďarskom Jászbberénye a nakoniec štúdium dokončil s vyznamenaním v Nitre.
V roku 1886 vstúpil do kňazského seminára v Pešti. Bol všeobecne známy ako vynikajúci študent, no vadilo mu, že slovenskí študenti sa nemohli vzdelávať vo svojom rodnom jazyku a literatúre.
Aj preto v snahe sprístupniť knižnicu slovenských autorov a slovenskú literatúru zriadenú pre študentov pripravoval spolu s priateľom a kolegom zo štúdia Andrejom Bielekom petíciu za otvorenie knižnice. Tá sa však nestretla s pochopením maďarských spolužiakov ani predstavených seminára.
Výsledkom bolo, že oboch nielen vyhodili nielen z Budapešti, ale aj všetkých vysokých škôl v Uhorsku. Odišiel preto do Kláštora minoritov v Rakúsku, kde mu bola poskytnutá možnosť študovať na univerzite v Štýrskom Hradci.
Odchod do Ameriky
Vďaka tomu sa zdokonalil v nemčine a francúzštine. Štúdium mu však prerušila smrť otca v roku 1888, s ktorým sa nestihol rozlúčiť. Následne sa vybral na matičné slávnosti v Martine, kde sa presvedčil v tom, že chce odísť za veľkú mláku.
V septembri toho istého roku vystúpil z nemeckej lode Adler prvýkrát na pôdu Spojených štátov. Stal sa žurnalistom, prispieval do mnohých slovenských novín a zároveň založil Slovenský denník, ktorý bol prvým slovenským denníkom v Amerike. Okrem toho však vydával napríklad aj Slovaktownske hlasy, ktoré priamo súviseli s obcou Slovak.
Orientoval sa aj na finančníctvo a bankovníctvo. V roku 1893 založil spoločnosť Rovnianek a Comp. Slúžila na pomoc prisťahovalcom, vystavovala cestovné pasy, vybavovala pohybové formality, agendu či výmenu peňazí,
Prvenstvá za veľkou mlákou
V roku 1889 sa usadil v Pittsburghu ako redaktor a neskôr aj spoluvlastník Amerikánsko - slovenských novín. O rok neskôr bol iniciátorom založenia Národného slovenského spolku, ktorému zároveň dlhé roky predsedal. Zároveň sa stal vôbec prvým Slovákom v Amerike, ktorý bol úradne uznaný ako verejný notár.
To však nebolo jeho jediné prvenstvo. Ako prvý Slovák zastával aj funkciu člena direktorátu Republic National Bank v Pittsburghu, čo mu zároveň umožnilo stať sa členom spolku Bankers and Bank Clerks.
Medzitým ho v roku 1907 ruská vláda vymenovala za svojho vicekonzula v Pittsburghu. V ten istý rok mal však aj ďalší dôvod na radosť - oženil sa s Almou Meyer.
Konflikt s prezidentom
Ešte predtým, ako sa začal jeho pád, sa významne zapísal do dejín aj tým, že ako prvý reagoval na krivdu pri sčítaní ľudu v roku 1910. Slovenských prisťahovalcov totiž zapísali pod „Hungarians”.
Rovnianek preto zvolal do Pittsburghu 7. marca 1910 predstaviteľov národných časopisov slovenských, chorvátskych, slovinských, rusínskych a spoločne sa dohodli, že vytvoria delegáciu do Washingtonu, ktorá následne americkému prezidentovi predniesla návrh na zmenu sčítacích hárkov.
Boli natoľko presvedčiví, že americký prezident William Howard Taft (mimochodom, zo svojou úctyhodnou váhou cez 150 kilogramov najťažší prezident Spojených štátov v histórii) nakoniec návrh podpísal. A to aj napriek tomu, že sčítacie lístky už boli vytlačené.
Bankový exodus
Peter Rovnaniek, tak ako mu to predurčovalo jeho stredné meno, bol skutočne víťazom svojej doby. Vďaka nemu vznikla obec Slovak a darilo sa mu na všetkých frontoch. Stal sa známou osobnosťou aj vo vyšších politických kruhoch a podarilo sa mu založil aj banku pre slovenských vysťahovalcov.
A potom prišla hospodárska kríza. Finančné krachy a podvody boli na dennom poriadku. Rovnianek vďaka svojej dôverčivosti uskutočňoval nepremyslené transakcie, ktoré postupne banku priviedli do krachu.
Ako pripomína Sme, trpel tým nielen on, ale aj slovenskí prisťahovalci, ktorí v nej mali našetrené úspory. Na dlhé roky dokonca poznačil aj slovenskú Tatra banku, ktorá Rovnakovej spoločnosti poskytovala veľké úvery.
Jeho podniky utrpeli také veľké straty, že po zásahu úradníkov prišiel úplne o všetko, dokonca aj o svoj osobný majetok. 26. júla 1911, zničený a sklamaný definitívne opustil Pittsburgh a odišiel do dobrovoľného vyhnanstva.
Zlatá horúčka
Vybral sa preto aj s manželkou do Údolia smrti (Death Valley) v Sierra Nevade. Podľahol zlatej horúčke a veril, že sa mu v bohatých zlatonosných krajoch Colorada a Nevady podarí nájsť cenné kovy a uhradí tak všetky dlhy.
Pracoval takto neuveriteľných 22 rokov. Zastavila ho až nehoda v bani, kvôli ktorej musel odísť do mesta Santa Cruz, kde napísal a vydal knihu Zápisky zaživa pochovaného.
Keď už mu začalo svitať na lepšie časy, 16. novembra 1933, náhle po príchode z práce dostal infarkt, ktorý sa mu stal osudným. Pochovaný je na cintoríne Bohemian National, ktorý sa nachádza v Chicagu.
