Spoločný výskum slovenských vedcov z Archeologického ústavu (AÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) a odborníkov z Christian-Albrechts-Universität v nemeckom Kieli prebieha vo Vrábľoch už siedmu sezónu. „Skúmajú jednu z najväčších stredoeurópskych sídliskových aglomerácií roľníkov z mladšej doby kamennej z obdobia približne medzi rokmi 5250 až 4950 pred Kristom. Tri sídliskové areály majú celkovú rozlohu približne 50 hektárov. Jeden z areálov bol v záverečnej etape fungovania opevnený jednou, prípadne dvoma priekopami, čo je v tej dobe v strednej Európe absolútne výnimočné,“ uviedol riaditeľ AÚ Matej Ruttkay.
Kostry pohodené v priekope
Podrobný geofyzikálny prieskum lokality potvrdil prítomnosť viac ako 300 takzvaných dlhých domov. „Už v minulých sezónach sa v priestore priekop, respektíve v ich blízkosti odkryli regulárne hroby, ale aj ľudské skelety uložené, prípadne pohodené na dne priekopy. V tomto roku sa v priekope pri jednom zo vstupov odkryli ľudské pozostatky, z ktorých sa vypreparovalo najmenej 35 skeletov,“ uviedol jeden z vedúcich výskumu Ivan Cheben.
Väčšine chýbala lebka
Podľa jeho slov telá pôvodne ležali v rôznych pozíciách. „Na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v akoby žabej polohe a podobne. Temer všetkým chýbala hlava. Našla sa iba jedna lebka a jedna časť sánky. Už pri odkryve sa ukázali aj viaceré pôvodné zlomeniny. Zaujímavé sú napríklad prevŕtané ľudské zuby, ktoré mohli byť súčasťou akýchsi amuletov. Podľa prvých zistení sú medzi mŕtvymi najmä mladiství jedinci,“ povedal Cheben.
Medzinárodný tím zložený z vedcov z viacerých odborov teraz bude hľadať odpoveď na otázku, čo sa pred tisíckami rokov pri dnešných Vrábľoch vlastne stalo. „V laboratóriách sa budú snažiť rozlúštiť, či išlo napríklad o zabitých jedincov, obete epidémie, pozostatky po kultových obradoch, či to boli príslušníci so vzájomnými genetickými väzbami, či boli hlavy nasilu oddelené alebo či k ich oddeleniu prišlo až po rozklade tela,“ vysvetlil Ruttkay.
