Slováci už niekoľko mesiacov čelia masívnemu zdražovaniu. V posledných mesiacoch výrazne vzrástla cena potravín, palív, účtov za energie či ďalších položiek.
Inflácia aktuálne podľa Štatistického úradu atakuje 12-percentnú hranicu, a medziročne rastie už 15 mesiacov za sebou. Ako to zasiahlo mladé slovenské rodiny či ľudí, ktorí žijú single? Na to sme sa pozreli v Brainee.
Lacnejšie potraviny aj hádky
Dvadsaťdvaročná Lea žije v Spišskej Novej Vsi a momentálne je na materskej dovolenke. V spoločnej domácnosti žije s partnerom Radom a ich dcérkou, ktorá bude mať čoskoro 1,5 roka.
„Prešli sme na lacnejšie potraviny. Konkrétne tým myslím chlieb, maslo, sirup, šunka, jogurty, sladkosti..,“ hovorí mladá mamička.
„Väčšinou si píšem nákupný zoznam, ale v poslednom čase kupujem dookola len základne suroviny, nič naviac čo by mi padlo do oka,“ vysvetľuje. Na otázku, či vzrástli ich rodinné mesačné náklady odpovedá, že výdaje nevzrástli lebo nevzrástol ani ich mesačný príjem, takže kupujú menej vecí alebo lacnejšie potraviny než predtým.
„Vznikajú medzi nami hádky kvôli financiám. Psychické napätie je aj z mojej aj partnerovej strany. Obaja sa kvôli financiám často trápime,“ opisuje realitu mnohých Slovákov.
Mladá žena si myslí, že rast cien ovplyvní aj ich sviatky, narodeniny či Vianoce. „Na prvom mieste je naša dcéra a kupujeme jej všetko potrebné. Až potom sme na rade my,“ hovorí Lea, keď príde reč na to, či sa už s partnerom dostali do situácie, že svojmu dieťaťu nemohli niečo kúpiť a ako mu to vysvetlili. Lea dodáva, že v rámci „úsporného režimu“ jedia menej mäsitých jedál. Auto nepoužívajú.
Prejazdí aj 150 eur mesačne
Naopak Jána, ktorý pracuje v call centre, najviac trápi zdražovanie palív, denne totiž cestuje za prácou zo Spišskej Belej do Popradu. „Výrazne mi vzrástli mesačné náklady. Veľkú čiastku z mojich výdavkov tvoria pohonné hmoty, mesačne prejazdím aj 150 eur. Každý deň prejdem minimálne 42 kilometrov. Možnosť je chodiť aj hromadnou dopravou, no v podtatranskom regióne to so spojmi nie je ideálne,“ vysvetľuje dvadsaťdvaročný mladík.
„Diesel predtým v priemere stál približne 1,40 eura za liter. Dnes sú dni, kedy vystúpi aj na 1,90 eura. Pre mňa to znamená, že mesačne zaplatím za naftu aj o 40 eur viac ako v minulom roku." Podobne ako takmer trištvrte mladých Slovákov vo veku 18-34 rokov (prieskum Eurostatu z roku 2020) býva u rodičov.
„Bývam s mamou. Chuť osamostatniť sa rastie, avšak v prípade slobodného mladého človeka je hypotéka nereálna a ceny nájmov by pokryli viac ako polovicu mojej výplaty,“ hovorí Ján.
„Začínam si všímať ceny produktov v obchode a radšej siahnem po niečom, čo stojí menej.“ tvrdí. Ján opisuje ako sa snaží ušetriť si nejaké peniaze, aj keď to nie je jednoduché. „Šetrím všeobecne. Snažím sa nekončiť mesiac s nulou. Nepotrpím si na značkovom oblečení, to je možno jediné miesto, kde viem utiahnuť opasok.“
Na otázku či jeho mesačné položky tvoria aj alkohol a cigarety, odpovedá: „Určitú čiastku áno. Ako mladý a nezadaný človek sa rád stretnem s kamarátmi pri pivku.
Autom jazdia len výnimočne
30-ročný Lukáš je momentálne na rodičovskej dovolenke s dcérkou Veronikou, jeho manželka Mária, pracuje na polovičný úväzok na stavebnom úrade. Mladá rodina žije v Bratislave. K zdražovaniu sa u nich pridali aj problémy so škôlkou pre ich dcéru. Do štátnej škôlky sa im dieťa nepodarilo dostať, a tak museli Veroniku minimálne na istú dobu umiestniť do súkromnej škôlky, ktorej cena sa pohybuje v cifre nad 500 eur mesačne.
„Prešli sme na lacnejšie potraviny asi vo všetkom, okrem ovocia a zeleniny. Menovite je to napríklad chlieb, maslo, šunka, syry, mliečne výrobky a podobne,“ hovorí Lukáš.
„Potraviny vzrástli asi o tretinu až štvrtinu, rovnako aj drogéria, čistiace či pracie prostriedky,“ opisuje rast mesačných finančných nákladov.
Keď sa ich opýtam, či si robia nákupný zoznam, odpovedajú: „Ako kedy. Pozeráme, čo je v akcii. Zoznam robíme iba ak máme konkrétny recept, inak máme každotýždenný štandard potravín, ktoré kupujeme stále dookola.“
„Svojmu dieťaťu nezvykneme veľa kupovať. Je ešte malá, čiže si ani sama nezvykne pýtať si napríklad nejakú hračku,“ hovorí Lukáš. „Najdrahšie položky pre ňu boli veci typu autosedačka či kočík. Dnes by sme však aj v tomto pravdepodobne zvažovali lacnejšiu alternatívu,“ dopĺňa Mária.
„Predtým sme viac riešili, či podporujeme lokálne zdroje, cena nebola až taká rozhodujúca, lebo to stále bolo v rámci možností. Teraz sa cenou riadime oveľa viac. Napríklad pri chlebe, šunke či syroch ceny niektorých značiek vzrástli tak, že sme museli prejsť na iné alternatívy. Raz za čas si ich však stále doprajeme,“ zamýšľajú sa manželia nad tým, či sa kvôli zdražovaniu museli vzdať nejakých konkrétnych potravín.
V poslednej dobe jazdia autom čoraz menej. „Dosť to teraz stojí, autom už jazdíme len výnimočne. Napríklad keď ideme na návštevu, alebo potrebujeme prepraviť niečo nadrozmerné. Prešli sme na MHD, v rámci mesta chodíme najmä pešo, električkami či busom. Celkovo sme však ani predtým z environmentálnych dôvodov nejako extra neholdovali jazdeniu autom.“
Mária dodáva, že inflácia neovplyvnila napríklad ich uvažovanie o ďalšom potomkovi, avšak v tomto smere ich desí vojna.
