Malá skupina žien sa postavila na odpor Talibanu a vo štvrtok protestovala v meste Herát na západe Afganistanu. Ženy uviedli, že sú ochotné akceptovať povinnosť nosiť burku, ak ich dcéram bude pod vládou Talibanu dovolené naďalej navštevovať školy, informovala agentúra AFP.
„Je naším právom mať vzdelanie, prácu a bezpečie,“ skandovala skupina približne 50 žien, ktoré s transparentami vyšli do ulíc.
„Sme tu, aby sme sa dožadovali našich práv,“ uviedla jedna z demonštrantiek pre AFP.
Sľúbili, že zavedú menej prísne pravidlá
Počas predchádzajúcej vlády hnutia Taliban v Afganistane, ktorá trvala do príchodu amerických vojakov v roku 2001, mala väčšina žien v krajine zakázané vzdelávať sa a pracovať. Ženy museli na verejnosti nosiť burku a z domu mohli odísť iba v sprievode muža. Protesty žien boli v tom čase nemysliteľné.
Herát je však mesto, ktoré sa nachádza na pradávnej hodvábnej ceste v blízkosti hraníc s Iránom. Toto kozmopolitné mesto sa teda do značnej mieri líši od konzervatívneho stredu krajiny, vysvetľuje AFP. Avšak v tomto meste už niektoré ženy nosia na verejnosti burku.
Taliban ovládol Afganistan 15. augusta po tom, ako sa zmocnil hlavného mesta Kábul. V súčasnosti hnutie rokuje o zostavení novej vlády. Už skôr uviedlo, že jej súčasťou by mali byť aj ženy. Demonštrantky však upozornili na to, že na stretnutiach Talibanu sa žiadne ženy nenachádzajú.
Hnutie prisľúbilo, že tentokrát zavedie menej prísne pravidlá a ženám dovolí pracovať, avšak iba v rámci islamského práva šaría. Mnohí sú však skeptickí ohľadom toho, či Taliban skutočne zmenil svoj postoj k ženám, alebo ide iba o krátkodobé úsilie, aby hnutie dosiahlo uznanie od medzinárodného spoločenstva, píše AFP.
K výzve sa pridali aj ďalší
Prezidentka SR Zuzana Čaputová a islandská premiérka Katrín Jakobsdóttirová iniciovali spoločnú výzvu ženských svetových politických líderiek na podporu práv a príležitostí žien a dievčat v Afganistane. Súčasných a budúcich držiteľov moci v Afganistane vyzvali, aby sa zdržali násilia na ženách a aby rešpektovali práva žien a dievčat. TASR o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.
„Odhliadnuc od našich odlišností, muži a ženy sú si rovní a ich práva sú neodcudziteľné a nespochybniteľné,“ uvádza sa vo vyhlásení. Ním vyslali odkaz, že medzinárodná komunita musí pozorne sledovať situáciu v krajine a dodržiavanie práv skupín, ktoré patria v súčasnosti v Afganistane medzi najohrozenejšie. „My ženské politické líderky chceme uistiť afganské ženy a dievčatá, že budeme pozorne sledovať vývoj vo vašej krajine, budeme počúvať váš hlas a aj naďalej podporovať vaše práva a príležitosti,“ uvádza sa v spoločnej výzve.
K výzve sa pridali dánska premiérka Mette Frederiksenová, estónska prezidentka Kaja Kallasová, fínska premiérka Sanna Marinová, prezidentka Gruzínska Salome Zurabišviliová, grécka prezidentka Katerina Sakellaropuluová, premiérka Litvy Ingrida Šimonytová, prezidentka Moldavska Maia Sanduová, nórska premiérka Erna Solbergová a novozélandská premiérka Jacinda Ardernová.
