TASR/F. Kocian
StoryEditor

Katastrofa nevídaných rozmerov. Zosuv pôdy v Handlovej so sebou zobral desiatky domov aj cestu

Miroslav Kamody26.10.2021., 08:00h
Najhorší zosuv v histórií Slovenska sa stal v roku 1960 v Handlovej. Do pohybu sa vtedy dala hmota porovnateľná s 20-násobkom objemu mrakodrapu Empire State Building.
Lajkuj Brainee.sk na

Handlová je malé mesto neďaleko Prievidze, ktoré je známe hlavne priemyselnou ťažbou uhlia. Tá bola oficiálne ukončená začiatkom októbra, a to po dlhých 112 rokoch. Baníctvo prinieslo mestu v minulosti roky hojnosti, no opomenúť nemôžeme ani tragický výbuch z 10. augusta 2009, pri ktorom zahynulo 20 ľudí, či nepriaznivý vplyv ťažby na životné prostredie.

Banský výbuch však nebol jedinou nešťastnou udalosťou, ktorá mesto v minulosti postihla. Pred 61 rokmi sa dalo do pohybu neuveriteľných dvadsať miliónov metrov kubických pôdy. Nasledovalo niečo, na čo sa nikto z domácich nedokázal pripraviť. Katastrofálny zosuv je aj po desiatkach rokov tým najhorším, ktorý sa kedy v histórii Slovenska vyskytol.

Udalosti predchádzalo hneď niekoľko vecí. V prvom rade je oblasť Handlovskej kotliny výrazne zasiahnutá svahovými deformáciami, ktorým rozhodne banská činnosť nijako nepomohla.

TASR/F. Kocian

Silné zrážky aj nestabilné podložie

Samotný zosuv vznikol „prebudením” staršieho a jeho podložie tvorili paleogéne ílovce až slienité bridlice hutianskeho a zubereckého súvrstvia, nad ktorými sa nachádzajú ílovité horniny neogénneho kordíckeho súvrstvia. Najvyššiu časť tvorili hrubozrnné piesky a štrky. Jednoducho povedané - ideálne prostredie na spustenie zosuvu.

Ďalším problémom bola prírodná anomália, kedy od júna do decembra v oblasti spadlo až 1 045 milimetrov zrážok. Pre porovnanie, priemerný celoročný úhrn zrážok na Slovensku kolíše od menej ako 500 mm v oblasti Galanty, Senca a východnej časti Žitného ostrova do približne 2 000 mm vo Vysokých Tatrách.

Svah nad mestom sa preto nedokázal účinne odvodňovať, k čomu nepomohli ani ľudia, pretože roky zanedbávali staré drenáže. 11. decembra sa zem dala do pohybu. Celková dĺžka zosuvného prúdu bola takmer dva kilometre a objem zosunu bol približne 14,5 milióna metrov kubických.

Katastrofa pred Vianocami

Aby toho nebolo málo, na okraji hlavného zosunu sa o dal o dva týždne ďalší. Jeho dĺžka bola približne jeden kilometer a objem zosunutých hornín bol necelých šesť miliónov kubických metrov. Ľudia doslova sledovali, ako sa zem postupne hýbe. Keď začali ľudí evakuovať, bolo tesne pred Vianocami. Mnohí z nich museli nadobro svoje domy opustiť po tom, čo si ozdobili stromčeky a nachystali sa na sviatky.

Proti prírode nemali prvé dni absolútne žiadnu šancu. Zosuv bral zo sebou cesty aj domy a jeho najväčšia intenzita trvala takmer celý mesiac (od 22. decembra 1960 do 20. januára 1961). Zem, zo všetkým čo jej stálo v ceste, sa hýbala rýchlosťou 6,3 metra za deň. Pre lepšiu predstavu, každú minútu za zosuv posúval o štyri centimetre.

TASR/F. Kocian

​Katastrofa však ľudí zomkla a začali si spoločne pomáhať. Na nebezpečných miestach sa striedali pozorovatelia a na pomoc prišli aj študenti z okolia. Vláda svojho času vyčlenila takmer 30 miliónov korún na zmiernenie škôd. 

Skaza sa zastavila až o pol roka

Svah sa nakoniec zastavil až 30. mája 1961. Dovtedy bolo zničených 150 domov, dva kilometre ciest, vodovod a niekoľko liniek elektrického napätia. Vláda preto mimoriadne povolila v meste v nasledujúcich rokoch zo štátnych prostriedkov výstavbu 216 bytov.

Aby sa zmiernili následky katastrofálneho zosuvu, vybudoval sa veľký stabilizačný násyp a oblasť sa zalesnila. Okrem toho sa rieka Handlovka presmerovala do potrubia pod zemou a celá oblasť sa začala podrobne monitorovať. Zosuv sa totiž prebral k životu ešte v rokoch 1967, 1970 a 1977, tentokrát však už bez vážnych následkov.

TASR/F. Kocian

Nešťastie podnietilo odborníkov

Celá oblasť vytvorila akúsi medzeru medzi samotným centrom mesta a jeho horným časťou, pre ktorú sú typické staršie rodinné domy. Na samotnom násype už chceli v minulosti vybudovať cestu, golfové ihrisko či priestor pre iné športové aktivity. Vzhľadom na krehkosť územia je však možné stavať len malé jednoposchodové stavby. Dodnes na mieste však nebolo nič postavené.

Zosuv však bol nakoniec aj na niečo dobrý. Podnietil odborníkov, aby vypracovali slovenský Atlas máp stability svahov, ale aj spoločnosť a jej prístup k znižovaniu ich nepriaznivých účinkov. Bol varovaním pre spoločnosť, aby zohľadnila zosuvy ako významné geologické riziko na území Slovenska.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
21. november 2024 09:36