Málokto by očakával, že niekto sa rozhodne vymeniť pulzujúce, ultramoderné Japonsko za pokojnejšie Česko – krajinu piva, historických ulíc a pomalších rán pri káve. Pre Yamu však táto voľba neznamená únik z moderného sveta, ale vedomý návrat k rovnováhe, ktorú v Európe dlho hľadal. Česko ho očarilo ešte skôr, než doň vôbec vkročil.
Mnohých ľudí bavia Yamove videá, najmä jeho cover verzie piesní Lady Carneval a Jožin z bažín, vďaka ktorým vystrelil aj na Instagrame.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- prečo sa Yama rozhodol práve pre Česko
- na čo sa najviac teší po tom, ako sa tam trvalo presťahuje
- aká bola jeho prvá reakcia na Kofolu
- čo si myslí jeho rodina o tomto veľkom kroku
- akú českú vlastnosť by Japonci na prvú nepochopili
Mnohí ti v komentároch píšu, že miluješ Česko viac než samotní Česi – kedy a ako táto tvoja láska k Česku vlastne vznikla?
Nepovedal by som, že milujem Česko viac než Česi, ale môj záujem oň sa začal ešte predtým, ako som ho vôbec navštívil. Keď som prvýkrát začal uvažovať o Európe, veľa času som venoval spoznávaniu rôznych krajín a Česko ma veľmi zaujalo.
Veľa som sa o ňom rozprával s rodinou a všetci sme sa zhodli, že pôsobí ako veľmi pekná krajina – nielen z hľadiska architektúry a prírody, ale aj atmosféry a životného štýlu. Aj bez osobnej návštevy vo mne tento zdieľaný pocit zostal a časom sa prirodzene premenil na silnú náklonnosť a zvedavosť voči tejto krajine.
Čo je na Česku podľa teba najunikátnejšie, čo si nikde inde v Európe nenašiel?
Pre mňa je to rovnováha. Česko pôsobí uvoľnene, no zároveň veľmi funkčne. Z toho, čo som zistil online alebo cez priateľov, si ľudia vážia voľný čas, prírodu a spoločenské chvíle, no zároveň veci fungujú efektívne.
Keď si premýšľal, kde v Európe by si chcel žiť, zvažoval si aj naše Slovensko, ktoré je sused a s Českom má veľa spoločného – od jazyka až po kultúru?
Áno, Slovensko som zvažoval tiež. Mám veľký rešpekt k vašej krajine a jej kultúre a v budúcnosti by som ju veľmi rád viac preskúmal.
Japonsko je známe svojím rýchlym tempom, modernými technológiami a veľmi organizovaným životom. Čo ťa ale pritiahlo k presťahovaniu sa do Európy? Ako si predstavuješ svoj nový životný štýl tu?
Japonsko je úžasné, ale ja túžim po trochu pomalšom tempe a väčšom priestore na dýchanie. Európa ponúka životný štýl, kde je lepšia rovnováha medzi prácou a osobným životom. Predstavujem si život pokojnejší a viac prepojený s každodennými momentmi či ľuďmi.
Čo ťa najviac prekvapilo alebo zaujalo na českých ľuďoch?
Myslím si, že sú veľmi úprimní a autentickí. Teším sa, keď ich po presťahovaní spoznám osobne!
A čo je podľa teba najčudnejšie alebo najzvláštnejšie na Česku, čo by Japonci možno nepochopili na prvý pohľad? Taký kultúrny šok…
Keďže som zatiaľ Českú republiku nenavštívil, vychádzam len zo sociálnych sietí. Pravdepodobne je to priamočiarosť. V Japonsku ľudia komunikujú veľmi nepriamo, zatiaľ čo v Česku majú tendenciu hovoriť veci otvorenejšie.
Na svojich sociálnych sieťach často prezentuješ Kofolu – aká bola tvoja prvá reakcia, keď si ju ochutnal?
Úprimne – prekvapenie! Bolo to niečo úplne iné než čokoľvek, čo som dovtedy ochutnal. Teraz mi už Kofola pripadá nostalgická, aj keď som na nej nevyrastal. Chápem teda, prečo ju ľudia milujú.
Okrem kofoly, ktoré tradičné české jedlá alebo nápoje ti zatiaľ najviac zachutili? Je niečo, čo by si odporučil každému, kto chce zažiť pravú chuť Česka?
Moja rodina miluje, keď varím cesnačku! Teraz sme úplní „cesnakoví závisláci“ (smiech). Chcem však čo najskôr ochutnať tú pravú českú.
Často robíš videá v češtine, čo je obdivuhodné! Čo je pre teba zatiaľ najväčšia výzva pri učení sa českého jazyka?
Jednoznačne gramatika a výslovnosť. Čeština je veľmi odlišná od japončiny, ale keď sa snažím, ľudia sú voči mne veľmi povzbudzujúci, čo ma motivuje pokračovať.
Momentálne riešiš presťahovanie sa do Česka na trvalo – čo všetko musíš vybaviť, aby to celé prebehlo hladko? A kedy plánuješ definitívne prísť a začať nový život tu?
Je v tom veľa praktických vecí, ako papierovačky a logistika, ale riešim to krok po kroku. Plánujem prísť až vtedy, keď bude všetko dobre pripravené, aby bol prechod čo najplynulejší.
Do Česka so sebou berieš aj svoju ženu – ako reagovala ona, keď si jej povedal o tomto veľkom kroku? A čo tvoja rodina a priatelia, predsa len nie je to za rohom Japonska?
Je z toho veľmi, veľmi nadšená. Je to veľký krok, ale berieme to ako spoločné dobrodružstvo.
Je nejaký japonský zvyk alebo tradícia, ktorú by si si určite chcel zachovať a robiť aj v Česku? Alebo čo by si rád videl, aby sa viac rozšírilo aj medzi Čechmi?
Áno – rešpekt k ostatným a váženie si malých vecí. Myslím si, že tieto hodnoty sú univerzálne a ľahko zdieľateľné naprieč kultúrami.
V čom sa podľa teba Japonci najviac líšia od Európanov – napríklad v spôsobe života alebo prístupe k veciam?
Nie som si tým ešte úplne istý, ale myslím si, že Japonci sa viac zameriavajú na harmóniu, zatiaľ čo Európania viac oceňujú individualitu. Ani jedno nie je lepšie – sú to len rozdiely a mne príde veľmi obohacujúce učiť sa z oboch.
Keď sa už presťahujete do Česka nadobro, ako si predstavuješ svoj ideálny prvý deň tu? Čo by si chcel robiť, čo zažiť a s kým?
Jednoduchý deň – prechádzky mestom, káva, rozprávanie po česky…nič výnimočné, len normálny život. To je pre mňa dokonalé.
