Nápad založiť Doma u Kapucínov sa zrodil v komunite ľudí, ktorí si všimli, ako rýchlo sa človek môže ocitnúť v núdzi. Skupina laikov sa preto spojila s kapucínmi, s ktorými zdieľali rovnaký zámer: pomáhať adresne, citlivo a dlhodobo. V roku 2013 vznikla nezisková organizácia, ktorá dnes poskytuje sociálne poradenstvo, terénnu pomoc, podporu deťom aj materiálnu pomoc.
V našom rozhovore sa dozvieš, aké mýty o chudobe dodnes pretrvávajú, čo dnešných mladých motivuje pomáhať, ako kríza bývania mení životy rodín, aj to, prečo sa niektorí ľudia boja požiadať o pomoc.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- prečo vznikla organizácia Doma u Kapucínov,
- aké mýty o chudobe najviac pretrvávajú,
- prečo sú dobrovoľníci srdcom celej organizácie,
- ako kríza bývania mení životy rodín a mladých ľudí,
- ktoré skupiny sú dnes pod najväčším tlakom,
- prečo nie je potrebné mať “špeciálnu povahu”, aby človek dokázal pomáhať.
Ako vznikol nápad založiť Doma u Kapucínov? Čo bol prvý impulz?
Myšlienka vznikla z iniciatívy skupiny laikov, ktorí chceli systematicky pomáhať ľuďom v ťažkých situáciách. Spojili sa s rehoľou kapucínov, s ktorou mali dlhodobé vzťahy a spoločný zámer – poskytovať pomoc adresne a organizovane. V roku 2013 tak vznikla nezisková organizácia Doma u Kapucínov a neskôr aj prvý projekt Stolček, prestri sa, ktorý dodnes zabezpečuje zber a distribúciu trvanlivých potravín ľuďom v núdzi.
S akými situáciami sa u ľudí v núdzi stretávate najčastejšie? Aký typ pomoci im poskytujete najviac?
Najčastejšie riešime kombináciu problémov – nepriaznivé bývanie, finančné dlhy, nezamestnanosť, zdravotné ťažkosti, samota. Najviac poskytujeme sociálne poradenstvo v rámci terénnej sociálnej služby, podporu pre deti a mládež v nízkoprahovom klube a materiálnu pomoc vo forme trvanlivých potravín.
Akú úlohu u vás zohrávajú dobrovoľníci? Je podľa vás dnešná generácia mladých viac otvorená pomáhaniu než kedysi?
Dobrovoľníci sú pre nás kľúčoví. V súčasnosti koordinujú celý projekt Stolček, prestri sa – od naskladnenia potravín, cez balenie až po ich distribúciu. Sú to ľudia so silným srdcom pre pomoc, bez ktorých by nemohla organizácia vzniknúť ani plynulo fungovať. Všímame si tiež, že mladí ľudia majú veľký záujem o zmysluplné aktivity a chcú vidieť konkrétny dopad svojej práce.
Na aké predsudky a mýty narážate najčastejšie, keď (mladým) vysvetľujete, komu a prečo pomáhate?
Najčastejšie počúvame, že ľudia v núdzi „nechcú pracovať“ alebo „si za to môžu sami“. Niektorí si nevedia predstaviť ako sa človek môže dostať do ťažkej životnej situácie.
V realite sú však ľudské príbehy zložité a situácie, v ktorých sa ocitli, by dokázali oslabiť kohokoľvek. Stretávame sa aj s predsudkami spojenými s farbou pleti. Dôležité je ľuďom vysvetľovať kontext a to, že pomoc má zmysel len vtedy, ak je komplexná a rešpektujúca.
Vnímate rozdiel medzi „dobrom na internete“ a tým, čo sa deje pri reálnej pomoci?
Internet dnes pomáha témam dostať sa do povedomia a vie sprostredkovať skúsenosť rýchlo a jednoducho. V niektorých prípadoch to vie byť veľmi nápomocné. My sa však zameriavame na dlhodobú pomoc, ktorá si vyžaduje trpezlivosť a čas. Kým online priestor funguje v krátkych impulzoch, sociálna práca je postupná a prináša hlbšie a trvalejšie zmeny.
Ako získavate potraviny, financie či ďalšiu podporu? Čo je pre vás najväčšou organizačnou alebo logistickou výzvou?
Potraviny získavame najmä prostredníctvom projektu Stolček, prestri sa, do ktorého sa zapájajú jednotlivci, školy, škôlky aj firmy. Financie pochádzajú z darov, grantov, mesta a donorov. Najväčšou výzvou ostáva stabilné a viacročné financovanie, aby sme mohli služby plánovať systematicky a nie z roka na rok.
Ako na vašu každodennú prácu vplývajú aktuálne politické rozhodnutia v oblasti sociálnej politiky?
Zmeny v sociálnej politike majú priamy dopad na ľudí, ktorým pomáhame. Týka sa to dávok, bývania, dostupnosti služieb aj byrokracie. Ak sú opatrenia neprehľadné alebo nestabilné, zvyšuje to neistotu rodín a zároveň tlak na mimovládne organizácie, ktoré ich musia zachytiť.
Ako by podľa vás mala vyzerať dobrá spolupráca medzi neziskovkami a štátom? Ak by ste mohli presadiť jednu systémovú zmenu, ktorá by to bola?
Kvalitná spolupráca by mala byť partnerská, založená na dôvere, komunikácii a stabilnom financovaní. Ak by sme mohli presadiť jednu systémovú zmenu, bola by to dlhodobá, viacročná podpora preventívnych služieb, aby organizácie nemuseli prežívať, ale mohli plánovať.
Stala sa podľa vás z chudoby politická téma alebo agenda? Je to skôr výhoda alebo riziko?
Chudoba je dnes jednoznačne politickou témou. Výhodou je, že sa o nej hovorí viac. Rizikom je, ak sa používa ako nástroj polarizácie alebo zjednodušovania, čo odďaľuje odborné riešenia a reálne potreby ľudí.
Ako vás ovplyvnili rast cien, inflácia či drahšie energie? A ako to cítia ľudia, ktorým pomáhate?
Inflácia má na rodiny žijúce z minima zásadný vplyv. Do našich služieb sa vracajú ľudia, ktorým sa podarilo situáciu stabilizovať, no prudký rast cien ich opäť dostal do ohrozenia. Pre nás to znamená potrebu rozširovať napríklad sieť darcov potravín, pretože množstvo prichádzajúcej pomoci sa v posledných rokoch znižuje.
Sú ľudia podľa vás dnes citlivejší na tému solidarity, alebo skôr unavení z neustálej krízy?
Vidíme vyššiu mieru únavy, čo je prirodzené po rokoch rôznych kríz. Zároveň však vidíme, že ak ide o konkrétne príbehy alebo jasnú nespravodlivosť, spoločnosť sa vie veľmi rýchlo zomknúť. Príkladom sú aj verejné zbierky, kde ľudia dokážu pomôcť konkrétnym rodinám alebo jednotlivcom v čase, keď zlyháva systémová podpora.
Ktoré skupiny ľudí sú podľa vás dnes pod najväčším tlakom?
Najviac ohrozené sú rodiny s deťmi, samoživitelia, seniori s nízkym príjmom, ľudia v prenájmoch, mladí dospelí, ktorí si nevedia dovoliť samostatné bývanie a tí ktorí vyrastali v centrách pre deti a rodiny. Po odchode z detského domova vstupujú do dospelosti bez stabilnej rodinnej siete, často bez úspor a s minimálnou podporou pri hľadaní bývania. Tieto skupiny môže do chudoby stiahnuť aj relatívne malá životná zmena.
Stretávate sa s tým, že ľudia v núdzi sa boja alebo hanbia vyhľadať pomoc?
Áno, najmä pri prvom kontakte. Mnohí majú obavu, že budú posudzovaní alebo že ich situácia nebude pochopená. Preto kladieme dôraz na dôstojnosť, rešpekt a vytváranie prostredia bez predsudkov.
Ako sa za posledné roky zmenili potreby mladých ľudí alebo rodín s deťmi v súvislosti s krízou bývania?
Kríza bývania zásadne mení potreby mladých ľudí aj rodín s deťmi. Mnohí žijú v prenájmoch s vysokými nákladmi a neistými zmluvami, čo rodiny dlhodobo zaťažuje. Mladí dospelí sa nevedia osamostatniť tak rýchlo ako kedysi, pretože náklady na bývanie sú pre nich nedostupné.
V našom nízkoprahovom klube preto vidíme väčšiu potrebu podpory pri školských povinnostiach, voľnom čase a aj v stabilnom kontakte s rodičmi, ktorí žijú v neustálej finančnej a bytovej neistote a často hľadajú dostupnejšie a vyhovujúce bývanie.
Na ktorý projekt či aktivitu ste najviac hrdí?
Hrdí sme na všetky projekty. Každý z nich má pre ľudí, ktorí ho potrebujú, zásadný význam. Záleží nám na tom, aby sme ako tím dokázali spájať jednotlivé služby tak, aby prinášali reálnu zmenu.
Máte príbeh, ktorý vás osobne zasiahol alebo dodal motiváciu pokračovať?
Príkladom je klient, ktorý prišiel s ťažkými dlhmi a zhoršeným zdravotným stavom. Po strate práce sa ocitol v situácii, ktorú sám nedokázal riešiť. Spoločne sme prešli osobným bankrotom, hľadali sme možnosti privyrobenia, podarilo sa mu opätovne prehodnotenie výšky invalidného dôchodku. Dnes žije stabilne, zvláda bežné výdavky a ak môže, rád pomáha ďalším našim klientom. Takéto príbehy sú pre nás dôležitým potvrdením, že dlhodobá práca má zmysel.
Čo by ste odkázali mladým, ktorí by radi pomáhali, ale boja sa, že na to „nemajú povahu“?
Pomáhanie nie je o špeciálnej povahe. Je o ochote venovať čas, učiť sa a byť otvorený. V organizáciách existuje množstvo úloh. Od praktickej výpomoci až po odbornú prácu. Najdôležitejšie je začať a nájsť si miesto, kde sa človek cíti bezpečne a zmysluplne. Dobrovoľníctvo je spôsob, ako môžeme ukázať lásku v praxi a svet potrebuje viac ľudí, ktorí sa neboja konať dobro.