Táňa má len 25 rokov, no už dnes inšpiruje tisíce ľudí, aby sa lepšie starali o svoje peniaze. Na profile Dve korunky tvorí obsah o finančnej gramotnosti a ukazuje, že k finančnej slobode sa môžeš dostať aj malými krokmi. Popri tom pracuje ako analytička a venuje sa svojim koníčkom – športu, cestovaniu a chvíľam pri káve s priateľmi. Študovala v Londýne a Amsterdame, kde získala bakalársky titul z čínštiny a medzinárodných vzťahov a magisterský z politickej ekonómie.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- kedy sa začala Táňa zaujímať o svoje financie
- aké finančné návyky by mal podľa nej ovládať každý mladý človek
- či je v poriadku dopriať si popri šetrení nejaké tie radosti
- ako sa plánuje stať sa milionárkou
- prečo je dôležité odkladať si na dôchodok už v mladosti
Kedy si si prvýkrát uvedomila, že peniaze sú aj o nastavení mysle, nie len o číslach?
Pamätám si, že som sa na strednej škole raz rozprávala so spolužiakom, ktorý nechápal, prečo si v tom veku niečo šetrím. Mal pocit, že s tým relatívne málom, čo sme vtedy mali, to nemá zmysel. Bola to asi moja prvá konfrontácia s tým, že ľudia sú rôzne nastavení – a práve to výrazne ovplyvňuje ich financie.
Hovoríš, že s talentom na financie sa nikto nenarodí. Bola si aj ty niekedy v bode, keď si mala pocit, že je to na teba príliš zložité?
Niektoré veci sa mi aj dnes zdajú zložité – napríklad dane sú pre mňa stále dosť chaotické a občas mám strach, že niečo urobím zle.
Pred pár rokmi som mnohým z týchto vecí naozaj nerozumela. Niekedy mám pocit, že je to tak nastavené aj zámerne – keď tomu nerozumieme, musíme sa obracať na odborníkov, ktorí nám to vysvetlia, no a to samozrejme niečo stojí.
Mne osobne veľmi pomohli zahraničné zdroje, ktoré tieto témy vysvetľovali jednoducho a prístupne. O to isté sa dnes snažím aj ja. A našťastie v tom nie som sama – napríklad aj Národná banka v tomto robí skvelú prácu.
Keby si mala zhrnúť tri finančné zručnosti, ktoré by mal poznať každý mladý človek pred 25-kou, ktoré by to boli?
Nie sú to zručnosti, ale návyky a nastavenie. V prvom rade je dôležité peniaze neignorovať – sú a vždy budú významnou súčasťou nášho života. Ak sa skrývame za frázy typu „nie som dobrý v peniazoch“ alebo „tomu nerozumiem“, stáva sa to skutočnosťou a tým ubližujeme len sami sebe.
V druhom rade je kľúčové mať jasno v našich prioritách a rozumieť tomu, kam naše peniaze smerujú – a či to vôbec zodpovedá tomu, čo považujeme za dôležité. Mať jasno v hodnotách je úplný základ, no mnohí z nás ho nemajú. Často sa len slepo ženieme za tým, čo nám spoločnosť alebo sociálne siete podsúvajú ako niečo, po čom by sme mali túžiť. Ak však budeme mať svoje priority usporiadané, bude pre nás oveľa jednoduchšie spravovať financie a držať sa rozpočtu.
A čo stanovený rozpočet a sledovanie svojich výdavkov?
Áno, to je ďalší dôležitý bod. Som veľký fanúšik tejto metódy, no nemyslím si, že ju musí každý robiť neustále. Dôležité je aspoň na istý čas svoje výdavky sledovať – uvedomiť si hodnotu peňazí a cenu vecí. Znie to banálne, ale v dobe, keď väčšina z nás platí mobilom, je až príliš ľahké stratiť prehľad o tom, koľko čo stojí. Keď potom človek uvidí čierne na bielom, kam všetky tie ťažko zarobené peniaze išli, môže to byť poriadny stret s realitou. Mnohí sa toho boja – je to ako keď ťa niečo bolí, ale radšej nejdeš k lekárovi, lebo diagnóza z tej bolesti spraví realitu. No bez toho, aby si tú realitu pomenoval, ju nemôžeš liečiť. Rovnako sa bez toho nedá finančne posúvať vpred.
A napokon – je dobré rozumieť aj princípu skladaného úročenia.
A keby si mala pomenovať najväčší finančný mýtus, ktorému mladí ľudia veria, čo by to bolo?
V prvom rade asi to, že zbohatnúť sa dá zo dňa na deň. Prichádzajú generácie, ktoré vyrastali s youtubermi a influencermi, ktorí zdanlivo zbohatli cez noc. Potom sa nám ľahko verí rôznym reklamám a sľubom o rýchlych a obrovských ziskoch z investícií.
V skutočnosti je cesta bežných ľudí s bežnou prácou k finančnej slobode úplne „nudná“. Spočíva v pravidelnom, dlhodobom investovaní do „nudných“ fondov – bez dramatických zvratov, ale s reálnym výsledkom. Nie v požičiavaní si peňazí, aby sme všetko vložili do krypta a už nikdy nemuseli pracovať. Takéto pokusy vyjdú len v mizivom percente prípadov – väčšinou však skončia zle.
Druhá vec je, že málo sa neráta. Ráta, a to oboma smermi – oplatí sa šetriť aj po malých kúskoch, a zároveň aj drobné výdavky vedia v súčte narásť na veľké sumy. To však neznamená, že si nemôžeme dopriať maličkosti, ktoré nám robia radosť – len by sme o nich mali vedieť a mať nad nimi kontrolu.
Mnohí mladí sa snažia šetriť, no niekedy to skĺzne až do extrému, keď si začnú odopierať aj drobné radosti. Máš nejaký konkrétny tip, ako si nastaviť rozpočet tak, že človek má čisté svedomie, že šetrí, ale zároveň si môže bez výčitiek dopriať matchu s kamarátkou?
Istý čas som bola presne tento človek, ale paradoxne mi práve rozpočet pomohol viac si dopriať. Úspory a investície riešim ako prvé, spolu s nevyhnutnými výdavkami, ako je napríklad nájom – a všetko, čo mi zostane, je už len na mne. Ak chcem celý zvyšok minúť na dovolenku, môžem. Ak ho dám na kávičky a malé radosti, je to tiež úplne v poriadku.
Kľúčové je mať jasno v prioritách. Ak si niekto potrpí na dobré jedlo, pokojne môže väčšinu rozpočtu venovať reštauráciám – dôležité je len uvedomiť si, že nemôžeme mať všetko naraz. Pre mňa je napríklad prioritou cestovanie, a preto si radšej 95 % času varím doma, aby som si na to dokázala našetriť.
Veľa mladých hovorí, že začnú šetriť, keď budú mať stabilný príjem alebo lepší plat. Myslíš si, že má zmysel začať aj s úplne malými sumami, napríklad 10 či 20 eur mesačne? Vie to mať reálny vplyv?
Nikto nikdy nemá pocit, že zarába dosť. Vždy sa objavia nové výdavky a nové veci, na ktoré môžeme peniaze míňať. Myslieť si, že sa to zmení nejakým „zázračným“ číslom na výplatnej páske, nám v skutočnosti len škodí.
Má zmysel odložiť si aj desať eur. Ja som tak začínala. Keď som na strednej dostávala vreckové 50 eur, 10 eur som si odložila. Keď mi starká dala peniaze na narodeniny, vždy časť išla na sporenie. Aj vďaka tomu som išla na vysokú školu už s nejakými úsporami. Neboli to veľké sumy, ale podstatné bolo, že som si vytvorila návyk.
Hovorí sa, že ak človek nevie hospodáriť so 100 eurami, nebude vedieť ani so 100 000 – a je to úplná pravda. Poznám viacero ľudí, ktorí napriek vysokým príjmom žijú od výplaty k výplate, pretože si ten návyk nikdy nevybudovali.
Ak sa človek rozhodne začať so šetrením, ale nevie, ako si to nastaviť – máš nejaký jednoduchý systém alebo tipy, ktoré fungujú? Napríklad, koľko percent z výplaty si odkladať, či to robiť hneď po výplate alebo až podľa toho, čo zostane?
Každému odporúčam šetrenie automatizovať. Spoliehať sa na to, koľko nám ostane na konci mesiaca, pre drvivú väčšinu ľudí jednoducho nefunguje – buď im neostane nič, alebo výrazne menej, než plánovali. Psychologicky je pre nás oveľa jednoduchšie, keď peniaze hneď po výplate automaticky odídu z účtu – nestihneme sa na ne naviazať a „nebolí“ nás ich poslať na sporenie.
Čo sa týka percent, je to samozrejme individuálne. Rozdelenie 50–30–20, teda 50 % príjmov na nevyhnutné výdavky, 30 % na radosť a 20 % na úspory, je dobrý začiatok. Ja som tiež začínala s tým, že som si šetrila desať alebo dvadsať percent.
Zároveň je však takéto nastavenie pomerne neflexibilné. Pre niekoho môže byť dvadsať percent priveľa a spôsobovať zbytočný stres, iní zase dokážu ušetriť aj viac. Odporúčam preto na mesiac či dva vyskúšať nastaviť percento šetrenia o niečo vyššie a pozorovať, ako sa pri tom cítime
Ako by si lajcky vysvetlila niekomu, kto má 20 alebo 25, že prečo sa oplatí riešiť dôchodok už teraz – keď to znie ako niečo, čo sa ho ešte vôbec netýka?
V investovaní je čas náš najlepší kamarát. Čísla to krásne ukazujú. Ak by sme v dvadsiatich rokoch začali investovať 50 eur mesačne, vydržali pri tom pätnásť rokov a potom už neinvestovali ani jedno euro, na dôchodku by sme mali približne 115-tisíc. Ak by sme však začali až v tridsiatich piatich, museli by sme investovať dvakrát viac a dvakrát dlhšie, aby sme dosiahli rovnakú sumu. To počítam s priemerným výnosom sedem percent ročne – ten sa však bude líšiť podľa konkrétneho portfólia a, samozrejme, minulé výnosy negarantujú budúce.
Zároveň, aj keď nám s vekom zvyčajne rastie príjem, pribúdajú aj deti a iné finančné záväzky. Nikdy nebudeme mať pocit, že zarábame dosť. O to dôležitejšie je preto vytvoriť si tento návyk čo najskôr.
Máš pocit, že šetrenie samo o sebe stačí, alebo by mal človek hľadať aj spôsoby, ako svoje peniaze zhodnocovať?
Záleží na tom, aký je cieľ. Faktom však zostáva, že nasporiť sa k miliónu je veľmi ťažké. Dostať sa k nemu prostredníctvom investovania síce tiež nie je jednoduché, ale je to oveľa realistickejšie – samozrejme, ak investujeme rozumne. Ak chce človek budovať bohatstvo, bez nejakej formy investovania to pôjde len ťažko. Peniaze ponechané na účte alebo „v ponožke“ postupne strácajú hodnotu vplyvom inflácie, teda rastu cien. Ak si dnes odložím sto eur, na dôchodku si za ne kúpim výrazne menej ako dnes.
Často sa pritom zabúda, že aj kúpa nehnuteľnosti je formou investovania. Na Slovensku je vlastníctvo bytu či domu veľmi bežné, takže veľká časť ľudí vlastne investuje – len si to možno neuvedomuje.
Ak áno, do čoho napríklad investuješ ty – a ako si sa k tomu vôbec odhodlala?
Nerobím nič komplikované a nevymýšľam koleso. Investujem iba do ETF – teda fondov na burze, ktoré zastrešujú množstvo rôznych akcií, do dlhopisov a nehnuteľností. Dlho som sa investovania bála, pretože som si myslela, že si musím vybrať konkrétne firmy, do ktorých budem investovať, a v tom som si neverila. Vedela som, že ak by hodnota týchto akcií klesla, brala by som to osobne ako svoje zlyhanie pri výbere.
Dnes už však vôbec nemusíme kupovať konkrétne akcie, stačí investovať do indexov, ktoré sledujú celé segmenty trhu – napríklad 100 najväčších svetových firiem, 100 najväčších technologických spoločností a podobne.
Trochu sa mi to zdá aj blbé priznať, ale k investovaniu som sa do veľkej miery dostala vďaka svojim vzťahom a mužským kamarátom. Zaujímali sa o to, rozprávali sme sa o tom pri pive a to ma posunulo k tomu, aby som sa o investovanie začala zaujímať aj ja. Dnes už sledujem aj množstvo žien vo finančnom svete, no stále je vidieť, že investovanie je primárne doména mužov. Preto sa snažím túto situáciu meniť a vytvárať platformu aj pre ženy, aby sme pri získavaní informácií o financiách a investovaní nemuseli byť závislé na mužoch.
Spomínala si, že raz budeš milionárkou, dokonca si si to reálne prepočítala a vychádza ti, že je to možné. Aké kroky dnes robíš preto, aby sa to naozaj stalo?
Veľkou súčasťou mojej finančnej rovnice je, že investujem veľkú časť svojho príjmu – momentálne približne polovicu. Čiastočne je to aj preto, že som živnostníčka, takže na štátny dôchodok si odkladám menej ako bežní zamestnanci.
Určite však nemyslím, že to takto pôjde donekonečna. Práve preto sa snažím teraz túto situáciu využiť naplno. Viem, že keď prídu deti alebo keď si kúpime vlastný byt (nie investičný na prenájom), výdavky nám stúpnu a pri deťoch môže dokonca klesnúť príjem. Miesto na šetrenie a investovanie tak bude oveľa menšie.
Keby som investovala rovnakým tempom ako dnes, k miliónu by som sa dostala pravdepodobne tesne po štyridsiatke. Realisticky to však bude asi o niečo neskôr.
Čomu sa vlastne venuješ v bežnom živote? Má tvoja práca niečo spoločné s financiami, alebo je to úplne iný svet?
Úplne priamo sa financiám nevenujem. Som ale analytička a v práci sa venujem aj verejným financiám, takže čísla mi nie sú vôbec cudzie. Ale osobné financie sú skôr koníček.
Predstav si, že ideš po obchode, uvidíš kabelku, do ktorej sa zamiluješ na prvý pohľad, ale stojí poriadne veľa. Ako vtedy reaguješ? Máš nejaké svoje pravidlo, podľa ktorého sa rozhoduješ, či si takú vec dopraješ?
Našťastie som nikdy nebola impulzívna pri nakupovaní, takže to mám v tomto smere určite jednoduchšie. Dnes je odolávať všetkým reklamám a zľavám naozaj náročné, a preto si snažím vytvárať viaceré „prekážky“, ktoré mi umožnia spomaliť a nereagovať impulzívne, ale poriadne sa nad nákupom zamyslieť.
Nakupujem hlavne online, aby som si mohla veci nechať 24 hodín v košíku a premyslieť to. Do kamenných obchodov sa snažím chodiť čo najmenej – viackrát sa mi stalo, že som šla s priateľom, ktorý si chcel niečo kúpiť, a nakoniec on nič nekúpil, ale ja som si niečo kúpila, hoci som to vôbec nemala v pláne. Proste, keď som už v obchode, je ľahké podľahnúť impulzu. Preto, ak s tým má niekto problém, najlepšie je do obchodov chodiť čo najmenej.
Veľa ľuďom pomáha aj vymazať si platobné karty z telefónu či počítača, aby pri platbe museli vstať a ísť po peňaženku – aj to môže byť užitočná prekážka.
Čo sa týka drahších nákupov, držím sa pravidla: ak si danú vec nemôžem dovoliť trikrát, vlastne si ju dovoliť nemôžem. Ak mám na účte napríklad 2 500 eur a páči sa mi kabelka za 1 000 eur, jednoducho si ju dovoliť nemôžem. Sociálne siete nám často dávajú falošný pocit, že vlastniť veci za stovky či tisíce eur je bežné, ale realita je iná. Pre influencerov je to ich práca a biznis.
Myslíš si, že peniaze sú na Slovensku ešte stále tak trochu tabu téma? A že práve preto majú mnohí pocit, že financie sú niečo „čierno-biele“ – buď máš, alebo nemáš, a nič medzi tým?
Áno, určite. Stále je vidieť, že ľuďom je nepríjemné hovoriť o peniazoch. Je to škoda, pretože mladí ľudia, ak ich tieto veci nenaučia rodičia alebo sa sami nevzdelávajú, často nevedia, čo by mali robiť a čo je vlastne bežné. Aj v mnohých rodinách sa o peniazoch príliš nehovorí a deti tak prichádzajú o príležitosť naučiť sa, ako s financiami narábať.
Ja som sa k môjmu projektu Dve korunky dostala práve z tohto dôvodu. Nikdy som nemala problém o peniazoch hovoriť – je to u nás doma so snúbencom úplne prirodzené. Keď som o financiách začala rozprávať medzi kamarátmi, začali sa na mňa obracať s otázkami. Až vtedy som si naplno uvedomila, aký veľký nedostatok máme vo finančnom vzdelávaní a prístupe k overeným a kvalitným informáciám v tejto oblasti.