Brazílčanka Maria Eduarda Noira alias Duda sa vďaka programu Rotary Youth Exchange, ktorý ponúka študentom výmenné pobyty mimo Európy, stala na jeden rok stredoškoláčkou na Slovensku. Naša krajina si ju získala natoľko, že sa sem raz túži vrátiť, či už za štúdiom alebo prácou. Slovensko opisuje ako najlepšie miesto, ktoré si mohla na svoj pobyt zvoliť.
V našom rozhovore sa dozvieš aké boli Dudine prvé pocity na Slovensku, v čom je náš školský systém lepší ako v Brazílii, ako sa dokázala po troch mesiacoch naučiť náš jazyk či o pravidlách, vďaka ktorým sa v Riu dá žiť bezpečne.
V ponuke vycestovať v rámci programu RYEP si mala určite mnoho krajín. Čo ťa presvedčilo vybrať si práve Slovensko?
Hlavným dôvodom, prečo som si vybrala Slovensko, bol jazyk. Rýchlo sa učím a mám chuť spoznávať nové jazyky. Chcela som sa naučiť reč, ktorá je úplne odlišná od všetkých, ktoré už ovládam. Okrem toho som túžila spoznať úplne inú kultúru a zažiť výrazne odlíšené ročné obdobia.
Vedela si vôbec predtým niečo o našej krajine? Aspoň, že existuje?
Áno, v skutočnosti som vedela veľa o vašej histórii, pretože som sa o Slovensku učila v škole na hodinách geografie a dejepisu.
Okrem toho, keďže som vždy snívala o výmennom pobyte, začala som sledovať množstvo videí na YouTube o skúsenostiach výmenných študentov. Narazila som aj na videá jedného dievčaťa, ktoré bolo na Slovensku cez Rotary takisto, ako neskôr ja. Už len pri sledovaní jej zážitkov mi Slovensko prirástlo k srdcu.
Aké boli tvoje prvé dojmy, keď si prekročila hranice Slovenska?
Keď som vystúpila z lietadla vo Viedni začala som sa samej seba pýtať, čo to vlastne robím. V momente, keď mi došlo, že hneď za bránou na mňa čaká moja nová rodina, s ktorou budem celý rok žiť v novom domove, začala som panikáriť. Keď som ich však stretla, pocítila som obrovskú úľavu. Privítali ma tak srdečne, že všetka nervozita zmizla.
Nikdy nezabudnem na pocit, keď som sa ráno zobudila na Slovensku – otvorila som okno a naskytol sa mi nádherný výhľad na zelené polia a rieku. Neskôr sme sa vybrali na bicykloch do centra mesta a vidieť všetko prvýkrát bol magický zážitok, ktorý si navždy uchovám v pamäti. Nemohla som sa prestať usmievať a stále som si v duchu opakovala, že som si vybrala tú najkrajšiu krajinu. Moje prvé dojmy zo Slovenska boli, že je to krásne a priateľské miesto.
Tvojou strednou školou sa na chvíľu stalo Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Ako hodnotíš naše školy a školský systém?
Slovenský školský systém mi pripadá naozaj dobrý – najmä preto, že ide o verejnú školu, kde netreba platiť za štúdium. Na začiatku som si myslela, že sú učitelia príliš vážni, pretože sme museli vstať vždy, keď vošli do triedy a oslovovať ich formálnym spôsobom. V Brazílii máme s učiteľmi bližší vzťah.
Čo sa týka rozvrhu, myslím si, že na Slovensku je lepšie nastavený ako v Brazílii. Slovenskí študenti majú viac voľného času medzi hodinami, veľkú prestávku doobeda a už o 14:00 môžu ísť domov. V Brazílii študujeme od 7:00 do 17:00, pričom máme len dve prestávky – jednu 30-minútovú a jednu hodinovú na obed. Obed však nie je súčasťou školy – musíme si ho priniesť alebo ísť do reštaurácie v okolí. Preto si myslím, že slovenský systém je flexibilnejší a poskytuje študentom viac kvalitného času v škole.
Cítila si sa učiteľmi a spolužiakmi vítaná?
Áno! Boli neskutočne milí. Aj teraz, keď som späť v Brazílii, som so svojimi slovenskými kamošmi naďalej v kontakte a mám pocit, že toto priateľstvo vydrží navždy. Na začiatku som nerozumela jazyku, oni nepoznali ten môj. Všetci sme sa navzájom prispôsobovali a spolužiaci boli neuveriteľne priateľskí, snažili sa mi všetko vysvetliť, vzali ma medzi seba, predstavili mi svojich kamarátov a dali mi pocit, že medzi nich patrím. Som šťastná, že som mohla byť súčasťou práve takej triedy.
Čo sa týka učiteľov – takmer nikto z nich nehovoril po anglicky. Aj napriek tomu sa snažili so mnou komunikovať, niekedy angličtinou, inokedy po slovensky. Bola som naozaj v úžasnom prostredí – s výbornými učiteľmi a skvelými spolužiakmi.
Vraj si sa dokonca naučila po slovensky do takej miery, že si nám miestnym rozumela. Ako dlho ti trvalo, kým si sa začala chytať?
Už po troch mesiacoch som sa vedela dorozumieť iba po slovensky. Samozrejme, nepoznala som všetky slová, ale dokázala som vysvetliť čo som chcela povedať. Moji hostiteľskí rodičia nehovorili dobre po anglicky, moja hostiteľská mama dokonca vedela len po slovensky. Mala som teda intenzívny kurz slovenčiny každý deň už od prvého dňa s mojou rodinou. V škole som väčšinou robila cvičenia zo slovenského jazyka a raz do týždňa som mala aj hodiny slovenčiny.
Čo hovoríš na našu tradičnú kuchyňu, napríklad typické bryndzové halušky? Cudzinci nám nimi často ohŕňajú nosom …
Och, milujem bryndzové halušky! To je asi jedlo, ktoré mi chýba najviac. Vždy hovorím, že s jedlom nemám žiaden problém – zjem čokoľvek a väčšinou som s tým veľmi spokojná. Takže keď som prišla na Slovensko, bola som otvorená vyskúšať všetko, no a do slovenskej kuchyne som sa úplne zamilovala.
Bryndzové halušky, buchty, langoš, kapustnica a trdelník sú jedlá, kvôli ktorým vážne premýšľam nad otvorením slovenskej reštaurácie, len aby som to všetko mala blízko seba aj v Brazílii. No a samozrejme, chýba mi aj Kofola!
Ako by si celkovo opísala Slovákov? Sme pohostinný národ?
Áno, ste neskutočne pohostinní a úžasní ľudia. Pravdupovediac, pred príchodom na Slovensko som mala trochu obavy, že stretnem „chladných“ ľudí, ktorí nebudú až tak otvorení cudzincom. Existuje totiž stereotyp, že ľudia v slovanských krajinách sa menej otvárajú neznámym ľuďom a sú rezervovanejší, no bolo to presne naopak!
Každý bol ku mne veľmi milý. Keď si niekto všimol, že som cudzinka, hneď sa snažil pomôcť – či už mi poradiť so slovenčinou alebo mi ukázať cestu, keď som sa stratila. Moji kamaráti boli od prvého dňa veľmi priateľskí, otvorení a ochotní ma spoznať, prijať medzi seba a pomôcť mi s čímkoľvek. Vždy stáli pri mne – a za to som im nesmierne vďačná.
V čom je život v Brazílii a na Slovensku najviac odlišný?
Počasie a doprava – to boli pre mňa veľké rozdiely. Prvýkrát v živote som zažila všetky štyri ročné obdobia tak jasne a výrazne. Prvý raz som videla sneh a mohla som vyskúšať aktivity, ktoré by som v Brazílii nikdy nezažila. V Brazílii máme pocit, že je leto celý rok – v zime sa teploty pohybujú medzi 30 a 35 °C, v lete stúpajú až na 40 či 45 °C, pričom pocitová teplota môže dosiahnuť 50 °C.
Doprava bola pre mňa tiež niečo úplne iné – cestovala som tri hodiny a dostala som sa na opačnú stranu Slovenska. Keď cestujem tri hodiny v Brazílii, stále som v rámci mesta Rio de Janeiro. Vlaky, ktoré spájajú rôzne krajiny v Európe sú úžasné, cestovanie je také rýchle a jednoduché – toto mi naozaj chýba.
A čo sa týka jedla a zvykov?
Aj keď je jedlo na Slovensku veľmi chutné, je úplne iné ako tu. V Brazílii sme zvyknutí jesť veľa mäsa – každý deň na obed aj na večeru. Na Slovensku som jedla oveľa viac zemiakov a menej mäsa, čo bola pre mňa veľká zmena.
Aj zvyky Slovákov sú odlišné. Moja hostiteľská rodina mala napríklad zvyk chodiť na túry a veľa športovať vonku. Na Slovensku som si zamilovala turistiku! V Brazílii som na to nebola až taká zvyknutá a ani nemáme toľko turistických chodníkov ako vy na Slovensku.
Rio sa okrem farebného karnevalu často spája i s vysokou kriminalitou a nebezpečenstvom. Ty si miestna, je tomu naozaj tak?
Žijem v meste, ktoré je známe tým, že je „nebezpečné“, ale úprimne ja sa tu cítim veľmi bezpečne. Bývam na ostrove v meste Rio de Janeiro, kde sa nachádza medzinárodné letisko. Nikdy som nebola okradnutá. Narodila som sa tu a vyrastala s vedomosťou, ako sa správať, keď idem von. Keď vychádzame do ulíc, máme niekoľko „pravidiel“ čo robiť. Napríklad nepoužívať telefón počas chôdze po promenáde v Copacabane, nenosiť zlaté náhrdelníky, venovať pozornosť tomu, čo sa deje okolo vás a či sa nepribližujú vreckári.
Keď idem večer s kamošmi alebo rodinou von, vieme ktorým miestam sa treba vyhnúť Všeobecne môžem povedať, že zločin a nebezpečenstvo tu sú prítomné ako v každom veľkom meste na svete, ale nie je to niečo, čo by malo odradiť ľudí od návštevy Brazílie. Moja odporúčanie je: porozprávajte sa s tými, ktorí mesto poznajú, aby ste sa dozvedeli, čo robiť a čo nie a kde sú najlepšie miesta na pobyt a návštevu.
Aké miesta v Brazílii sa určite oplatí vidieť?
Na prvom mieste je Rio de Janeiro, moje milované mesto s najkrajšími miestami na svete, ako socha Ježiša Krista, skala Sugar Loaf, pláž Copacabana či pláž Ipanema. Tieto miesta taktiež naozaj stoja za návštevu: Porto de Galinhas a Fernando de Noronha, teda krasne sopečné súostrovie, Recife, Salvador, Baie, Natal, Rio Grande do Norte, Maceió a Fortaleza. Región Amazónie sa tiež oplatí navštíviť.
Keďže si si vyskúšala na istú dobu život na Slovensku, vedela by si si predstaviť ostať tam navždy?
Áno! Počas výmenného pobytu mi chýbala rodina a priatelia z Brazílie, ale úprimne, nechcela som zo Slovenska odísť. Priala by som si, aby tam mohli prísť a zostať so mnou. Na konci programu výmeny som sa však musela vrátiť naspäť do Brazílie. Túžim sa vrátiť na Slovensko a študovať a pracovať v oblasti, ktorá súvisí s mojím zameraním na vysokej škole.
Slovensko je môj druhý domov. Zamilovala som sa do tejto krajiny a neexistuje deň, kedy by som na ňu a získané zážitky nepomyslela. Niektoré z najlepších spomienok v mojom živote sú práve tam. Nemôžem sa dočkať, keď sa vrátim do tejto skvelej krajiny a do mesta, ktoré si získalo moje srdce – Trenčína.