Peter Staněk si založil svoju taxislužbu v Bardejove v roku 2013. Už predtým v odvetí pracoval. Vlastný biznis však znamenal veľký risk. Ak si niekedy bol v Bardejove, či len k nemu zablúdil na mape tak vieš, že nepatrí medzi veľké mestá. Z jedného konca na druhý sú to približne štyri kilometre. Ak sa chceš odviezť taxíkom, budeš platiť niečo medzi troma až štyrmi eurami. Minimálna sadzba je však momentálne 2,50 eur. S pánom Staněkom sme sa rozprávali o pasažieroch, ostatných taxislužbách ale aj o tom, ako sú momentálne nastavené zákony.
Teraz môže byť taxikárom každý
Keď Peter s taxíkom začínal v roku 2008, vyzeralo to úplne inak. Boli prísnejšie zákony. „Ak by som mal teraz začať od nuly, už by som to neurobil,“ hovorí Peter. Vysvetlil, že zmenou zákona vznikol väčší priestor pre súkromníkov. Skonštatoval, že dnes môže byť taxikárom každý, kto splní podmienky: „Musí mať psychotesty, prejsť zdravotnou prehliadkou, byť bezúhonný a potom dostane kartu vodiča a môže robiť v taxislužbe.“
Keď začínal on, tak sa robili aj vedomostné testy. Dokonca má doma ešte knihu, z ktorej sa učil. „Vodič musel napríklad vedieť, ako má prepravovať batožinu či ako postupovať pri dopravnej nehode,“ objasnil. Dodal, že keď on získal svoju licenciu, učili sa aj cenotvorbu. Peter musel vedieť ako napríklad vyrátať cenu na kilometer. Práve to podľa neho momentálne spôsobuje problém. Noví šoféri teraz netušia, akú majú dať cenu. Jednoducho si len zaplatia kolok, požiadajú koncesiu a môžu podnikať v doprave. Pritom mnohí nemajú šajnu ako to funguje.
Pred rokmi keď začínal, každé auto muselo byť finančne zabezpečené. Ak nie, tak muselo byť na svoju hodnotu poistené. Okrem toho si museli zakúpiť aj parkovacie miesto, čiže stanovište taxíka. Inak by mu nedovolili podnikať. Teraz nič z toho taxikár či služba nepotrebujú. Pokojne môže fungovať iba systémom na telefón a popritom parkovať pred svojím domom. Iné je to aj ohľadom áut. Predtým auto nesmelo mať viac ako päť rokov a 150-tisíc najazdených kilometrov. Teraz je to všetko zrušené. „Ja keby som chcel, tak môžem zobrať starú Felíciu na taxík. Keď splní STK a emisnú kontrolu, tak môže jazdiť,“ vysvetlil, že zrušením týchto predpisov sa uľahčila cesta novým službám podobným taxi
Kedy je taxík taxíkom?
Niektorí šoféri radi riskujú. Aj napriek tomu, že podmienky pre získanie povolenia na prácu taxikára už nie sú vôbec prísne, tak nájdu sa aj, takí čo jazdia na čierno. Pokiaľ nie je na aute hore nápis taxi, tak ho kontrola nemôže zastaviť. Jedine, že by dostali echo a zavolali mu priamo na telefón. Petrova taxislužba bola počas pandémie dva či tri týždne odstavená. „Mali sme vypnuté telefóny. V podstate sme boli odstavení,“ povedal. Sám však vie, že bolo veľa takých, čo dali dole nálepky a veselo sa ďalej vozili. Ako vysvetlil, polícia im to nevedela dokázať.
Viacerí potom museli ísť kvôli pandémii z cenami dole. To sa odrazilo aj na príjmoch. Ako vysvetlil Staněk, v súčasnosti je to práca skôr pre dôchodcov alebo ľudí, ktorí si chcú privyrobiť. Aj Ľubomír, ktorý nás viezol, je na dôchodku, konkrétne výsluhovom. Zmeny v taxíku sú pre neho prilepšením si, no zároveň aj možnosť ako byť v kontakte s ľuďmi.
Jazdíme pod cenu
Peter vysvetlil, že si nemôže dovoliť dvihnúť cenu. „V roku 2013 robili výskum a vtedy cena na jeden kilometer pre auto strednej triedy oficiálne vychádzala na 1,30 eura. My dnes jazdíme za euro,“ opísal krutú realitu tohto biznisu.
Ako objasnil, v cena za kilometer sa vyrátava, tak že si všetky svoje náklady rozdelí na priemerný počet kilometrov. Napríklad by si si kúpil auto za 10-tisíc eur a za štyri roky používania si ho ako podnikateľ môžeš dať do odpisu. Čiže ak urobíš napríklad 50-tisíc kilometrov za rok, tak si musíš všetko rozdeliť na tento počet. Pneumatiky stoja napríklad 200 eur a ich životnosť je 40-tisíc kilometrov. „Rozdelíš si to a vyjdú ti úplne centíky,“ povedal. Zistíš, koľko sú tvoje náklady na kilometer jazdy a potom si k tomu pripočítaš zisk 30 percent. Zároveň nesmieš ešte zabudnúť na 20-percentnú daň. Ak si vezmeš do úvahy ako zdraželi pohonné hmoty, zmenili sa odvody či minimálna mzda, tak ti je jasné, že ten zisk nie je bohvieaký, vysvetlil majiteľ taxislužby.
Aplikácia namiesto dispečingu
Aj v Bardejove majú appku na taxíky, ale málokto ju používa. Peter si myslí, že je to možno aj slabou reklamou. Jedno je však jasné, ľudia sú zvyknutí na objednávky po telefóne. Aplikáciu však využívajú ako dispečing. Týmto spôsobom nemusí zamestnávať človeka aj na to, alebo platiť kancelárske priestory.
Zákazníci sú však stále. Najsilnejšie sú piatky a soboty. Má pocit, že počas pandémie sa ľudia naučili byť viac doma a napríklad zákaziek mimo mesta je pomenej. Občas sa však pritrafí, že chce ísť niekto naozaj ďaleko. Napríklad počas sviatkov, keď sa vracajú domov. „Sviatky, Vianoce, Veľká Noc. Ľudia chodia domov napríklad z Anglicka letecky, tak potrebujú odvoz z letiska,“ vysvetlil a dodal, že inak občas príde nejaká zákazka do Prešova. Raz však za ním prišla jedna pani, že potrebuje narýchlo ísť do Liberca.
Čo sa stane v taxíku, v ňom aj ostane
Peter vysvetlil, že čo sa stane v taxíku, v ňom aj ostane. Počas práce sa on a jeho šoféri stretávajú s rôznymi ľuďmi. „Človek je pre nich taký psychológ,“ zhodnotil. Pravdaže sa stávajú aj vtipné príhody. Avšak Peter si cení dôveru svojich zákazníkov a necháva si ich pre seba.
Občas natrafí aj na špekulantov alebo grázlov. Veľakrát sa jemu a jeho chlapcom stalo, že im zákazník utiekol bez zaplatenia. „Neoplatí sa ti volať políciu a riešiť to. Veľa zákazníkov vie, že je to len priestupok a kvôli 2,50 mu nič neurobia,“ vysvetlil.
Opísal príhodu svojho zamestnanca Juraja. Utiekol mu zákazník bez platenia, a preto sa rozhodol ísť na políciu. „Zobrali ho do vedľajšej dediny vypovedať. Bol tam nejaké dve hodiny a tie peniaze nemá doteraz,“ povedal. Za ten čas by možno zarobil aj dvojnásobok.
Práca taxikára vôbec nie je ľahká. Denne sa potýkajú s rôznymi ľuďmi. Aj napriek tomu Peter a jeho chlapci svoju prácu robia radi. Avšak stále je málo tých, čo by ju robiť chceli.
