Ako a kedy sa začal písať príbeh EtikButik?
Príbeh EtikButiku sa začal písať pred viac ako šiestimi rokmi v Prahe. V tej dobe som sa dostala k informáciám o tom, čo sa skrýva za oponou módneho priemyslu. Bolo mi jasné, že už nechcem podporovať svojimi nákupmi vykorisťovanie ľudí v rozvojových krajinách. Ale túžila som urobiť ešte viac, chcela som vymyslieť niečo konkrétne, ako prispieť ku zmene k lepšiemu. Okrem toho som vtedy bola dlhoročná vegetariánka a nechcela som už viac nosiť kožené topánky.
A tak som začala aktívne hľadať alternatívy ku klasickej fast fashion a aj ku koženým topánkam. V tej dobe bolo toho férového v našich končinách ešte dosť málo, a to čo tu bolo, bolo na môj vkus v takom „hippie štýle“. Nechcem nikoho uraziť, teraz sa mi tento štýl už začína dosť páčiť, ale v tej dobe som túžila po udržateľnej a férovej mestskej móde.
No a v zahraničí som objavila niekoľko etických značiek, ktoré mi dali nádej, že módny priemysel môže fungovať inak. A aj štýlovo sa mi veľmi páčili. A tiež som objavila vegánske topánky, ktoré nie sú vyrobené z lacnej a nekvalitnej koženky. Cítila som, že práve tieto produkty chcem priniesť aj k nám. Po kurze web designu som si vo word presse vystavala e-shop. To bolo posledným impulzom založiť vlastný online obchod s etickou módou a vegánskou obuvou. O pár mesiacov sa pridal aj malý showroom. Všetko do seba skrátka zapadlo, tak vznikol EtikButik.cz v Prahe.
EtikButik má svoje zastúpenie aj na slovenskom trhu. Tam to bolo ako?
Keď korona spôsobila, že sa minulý rok v lete v Bratislave usadila moja sesternica Terka s priateľom Martinom, tak sme sa rozhodli, že konečne spustíme aj slovenský e-shop a otvoríme showroom práve v Bratislave.
Kto tvorí EtikButik?
V Prahe som to ja (ale väčšinu môjho času zaberá trojročný syn, takže môj TO DO list nikdy nekončí), moja pravá ruka - sestra Andy a moja druhá pravá ruka – segrina kamoška a spolužiačka z gymnázia Gaba. V Bratislave mám ďalšiu pravú ruku – spomínaného sesternicinho priateľa Martina. V tomto ETIK FAMILY jadre vyberáme nové kolekcie, doobjednávame etické kúsky od našich značiek, odpovedáme na otázky zákazníkov, prevádzkujeme e-shop a showroomy v Prahe a Bratislave. Na dobrovoľníckej báze je do nášho rodinného businessu „zavlečený“ aj môj manžel, ktorý popri svojej full-time práci rieši ešte naše účtovnícke a legislatívne záležitosti. No a náš rodinný team dopĺňa externe už niekoľko rokov Terka, ktorá spravuje české sociálne siete (tie slovenské zvládam zatiaľ sama). A najnovšou posilou je Eva, ktorá nám pomáha v pražskom showroome. Pred Vianocami možno ešte team obohatíme o pár brigádnikov, uvidíme, aká bude situácia (snáď už nebude ďalší lockdown).
Vysvetlite našim čitateľom, čo je vlastne pointa a podstata etického oblečenia.
Klasický textilný priemysel aj živočíšna produkcia patria medzi významných znečisťovateľov životného prostredia, sú náročné na spotrebu vody a výrazne prispievajú aj ku klimatickým zmenám. V procese výroby sa používa veľa toxických chemikálií. Výroba často prebieha v rozvojových krajinách za nedôstojných a život a zdravie ohrozujúcich podmienok.
Pointou etického a udržateľného oblečenia je robiť to inak. Vlastne úplne naopak. Nevytvárať trendy, ale nadčasové kúsky, ktoré budete nosiť mnoho rokov. Postrážiť si, že v celom výrobnom reťazci boli dodržané ľudské práva a vyplatené férové mzdy. Pri výrobe používať udržateľné alebo recyklované materiály. Napríklad recyklované PET fľašky, korok, ekologickú viskózu, ľan alebo biobavlnu s certifikátom GOTS, ktorý zaručí, že v celom procese od semienka biobavlny až po finálny produkt neboli použité toxické chemikálie a že výroba prebehla za férových podmienok.
Našťastie už v dnešnej dobe existuje dosť veľa férových značiek, čo najviac ohľaduplných k životnému prostrediu. A našou úlohou je ich pre vás vyhľadať a priniesť ich na Slovensko a do Česka.
Čo vás najviac motivovalo ísť touto cestou podnikania? Nebáli ste sa na Slovensku investovať a staviť práve na tento druh obchodu?
Motivácia sa od samého začiatku nezmenila, stále je tá istá – šíriť osvetu, šíriť slow fashion, šíriť udržateľnosť. Vyhľadávať a prinášať férové a udržateľné značky, a tým prispieť svojou troškou k zmene k lepšiemu.
Začínali sme v roku 2015 v malom, prakticky z ničoho a každý rok sme to, čo si EtikButik zarobil, reinvestovali – buď do nových značiek alebo do sťahovania do nových, o niečo väčších priestorov. EtikButik rástol postupne, organicky. Tak sme fungovali 5 rokov v Prahe.
Obaja sme s mužom Slováci a aj keď už dlho žijeme v Prahe, časť nášho „ja“ stále je a aj naveky bude na Slovensku. A väčšinu značiek, ktoré v EtikButiku máme, sme v žiadnom slovenskom obchode nevideli. Preto keď sa nám do Bratislavy prisťahovala rodina (rozumej nadšený a namotivovaný Martin:-), tak sme si povedali, že to je proste ono, korona-nekorona, ideme do toho!
Otvorenie pomerne veľkého bratislavského showroomu, a ešte v pandemickom roku 2020, bolo pre mňa dosť veľké vystúpenie z komfortnej zóny. Po prvýkrát sme viac zariskovali a zainvestovali. Ale po skúsenostiach z Prahy sa nám už viac obchod sťahovať naozaj nechcelo :-) Tak sme našli rovno väčší priestor, ktorý môžeme prípane aj zdieľať s podobne ladenými konceptami. V súčasnosti je už u nás LÍČÍRNA ORGANICS beauty corner – prírodná dekoratívna kozmetika. A do budúcnosti možno pribudnú ďalšie spolupráce.
Zhodli sme sa na tom hneď zo začiatku, a ani po roku sa náš názor nezmenil, že je to pre nás tá správna cesta. Priznám sa, strachu a „nervom“ som sa nevyhla, najhorší bol asi posledný, jarný lockdown. Ale našťastie ma v týchto chvíľkach vždy podržal manžel a aj celý ETIK TEAM, ktorý tomu proste verí (nech to znie akokoľvek ako klišé). Mať okolo seba skvelých ľudí a môcť šíriť slow fashion u nás - to je pre mňa tá najväčšia výhra. A ja veľmi dúfam, že táto jeseň bude už v pohode a ďalší lockdown sa opakovať nebude.
V čom boli začiatky najťažšie a naopak – boli situácie, kedy vás pozitívne prekvapili ľudia?
Úplné začiatky (malý pražský EtikButik) boli paradoxne asi to najjednoduchšie obdobie. Bola som meganadšená, až „naspeedovaná“, prekypujúca energiou, chodila som ešte na plný úväzok do práce a popri tom som si vystavala prvý e-shop a otvorila malý showroom otvorený pár hodín týždenne. Čím viac EtikButik rástol, tým to bolo náročnejšie na čas a energiu. Tá sa takmer vyčerpala, keď som sa stala mamou a musela som zvládnuť starostlivosť o syna a aj o podnikanie. V tej dobe ma podržala rodina a náš „TEAM ETIK“.
Začiatky bratislavského EtikButiku boli trochu náročnejšie, hlavne kvôli korone. Náš showroom sme zariaďovali na jeseň 2020 v „ideálnom“ načasovaní – počas lockdownu :-) Cestovať sa nedalo, takže sme všetko riešili na diaľku cez videocally. My v Prahe, Martin so sesternicou Terkou v Bratislave, všetky potrebné nákupy online… No, bolo to veľmi veselé, máme niekoľko tragikomických príhod. Ale dobré znamenie je, že už po necelom roku sa tomu dokážem aj úprimne zasmiať :-)
A máme veľké šťastie, ľudia nás pozitívne prekvapujú stále. Počas pandémie sme mali veľa pozitívnych skúseností – či už to boli naši zákazníci, ktorí nás stále podporovali, značky, ktoré prišli s „korona-plánom“ alebo prenajímateľ, ktorý odpustil časť nájmu, keď nebolo možné čerpať dotácie. Za to všetko som veľmi vďačná a veľmi si to vážim!
O udržateľnej móde sa hovorí čoraz častejšie. Čo vnímate stále ako najväčšiu výzvu?
Veľkou výzvou podľa mňa je, že aj keď sa o problematike rýchlej módy pomerne dosť hovorí, k mnohým ľuďom sa aj tak stále tieto informácie nedostali. No a časť ľudí, ku ktorým sa informácie dostávajú, je už možno často taká „obrnená“, že sa ich tie informácie nedotýkajú. Je to možno paradoxne tým, že sa o environmentálnych problémoch a klimatickej kríze teraz dosť hovorí a ľudia to už nevládzu počúvať? Ale aby nastala nejaká skutočná zmena, tak je dôležité, aby sa informácie dostali „pod kožu“ a vyvolali skutočnú reakciu.
Preto ak môžete, skúste si pustiť nejaký dokument s touto tematikou a ideálne na domáce kino zavolajte aj niekoho z vášho okolia. V dokumente je príbeh, dajú sa z neho úplne pocítiť tie otrasné podmienky, za akých dnes fast fashion vzniká. Uvidíte v ňom ľudí, ktorí si za almužnu ničia zdravie pre naše lacné rifle, uvidíte, ako devastujeme našu planétu… So mnou tak naozaj pohli práve dokumenty, po ich zhliadnutí som už fyzicky nemohla vkročiť do žiadneho reťazca. Za kľúčový dokument považujem „The True Cost“ a nedávno som konečne zhliadla aj nemecký dokument „Cena riflí“. To je tiež silná káva.
Okrem dokumentov ešte vrelo odporúčam podcast Fashion Session, ktorý nahrávajú Natália Pažická a Zuzana Dutková. Dievčatá sú úplne skvelé, fakt výbornou formou približujú problematiku rýchlej módy a predstavujú alternatívy.
No a keď ľudia naozaj precítia, že tak, ako to teraz vo svete fast fashion je nastavené, fakt nie je v poriadku, tak môže prísť zmena. Nejde o to, prepadať beznádeji, že všetko už je stratené a celý svet je zlý. Podľa mňa je potrebné uvedomiť si, že každý svojim nákupom hlasujeme za to, v akom svete chceme žiť a zmeniť svoje nákupné chovanie vlastne vôbec nie je také ťažké. Stačí sa preto rozhodnúť, pogoogliť si alternatívy a postupne, krok za krokom, ich začleniť do života. Nemusíme byť dokonalí, stačí proste nejako začať. Každý krok sa počíta.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ale nie je to aj o tom, ako je nastavené naše správanie sa? Konzum môžeme praktizovať pri fast fashion nakupovaní, ale aj v etických obchodoch, záleží najmä na množstve kúskov, ktoré si zaobstaráme...
To síce áno, ale toto, čo popisujete, sa takmer nedeje. Lebo jedným z hlavných problémov fast fashion priemyslu je okrem vykorisťovania ľudí, znečisťovania životného prostredia aj nadprodukcia a následné vytváranie veľkého množstva odpadu. A za tie roky vidím, že ľudia, ktorí sa o pomalú módu zaujímajú, tak si všetky tieto súvislosti uvedomujú.
Slow fashion – pomalá móda nie je len o tom, že prestanem nakupovať v reťazci a budem rovnaké množstvo nakupovať u udržateľných značiek (aj keď aj to je lepšia voľba). Slow fashion je vlastne celá filozofia. Nie je to trend. Je to životný štýl. A je aj o tom, že si v prvom rade položím otázku, či to naozaj potrebujem. Ak to naozaj potrebujem, môžem si daný kúsok skúsiť zohnať z druhej ruky, s niekým ho vymeniť (swapnúť) alebo kúpiť práve od etických, férových udržateľných značiek alebo od lokálnych tvorcov.
Za mňa osobne je táto kombinácia úplne ideálna, veľa vecí napríklad pre syna alebo pre tehotenské obdobie som nakúpila práve z druhej ruky alebo od lokálnych značiek. Čo sa týka môjho a manželovho oblečenia, tak to už takmer stopercentne vieme vykryť našimi značkami, ktoré v EtikButiku ponúkame.
Ak chceme eticky vyrobené oblečenie, musíme si zaň zaplatiť. Ako sa snažíte vysvetliť mladým či študentom, že sa im vlastne viac oplatí investovať do etického oblečenia ako fast fashion?
Pre mňa je etika, férová výroba na prvom mieste. Vnímam ju ako rešpekt k ľuďom, zvieratám a našej planéte, preto je cena slow fashion kúskov skutočná, férová cena. Cena fast fashion výrobkov nie je skutočná, ani spravodlivá, dotujú ju ľudia v rozvojových krajinách a dotujú ju aj budúce generácie, ktorým touto „fast“ cestou devastujeme našu planétu.
Z môjho pohľadu to teda nie je o investícii, ale o uvedomení si skutočnej, reálnej, spravodlivej ceny. A to je cena spravodlivo a k planéte šetrne vytvorených kúskov „slow fashion“.
Ak povedzme študent naozaj nemá desiatky eur na tričko, a kúpi si ten kúsok vo fast fashion obchode – ale nosí ho povedzme 5 rokov. Je to cesta, ako aspoň trochu zmierniť dopad fast fashion na spoločnosť?
Určite áno, týmto správaním adresuje aspoň problém nadspotreby a nadprodukcie. Ale ešte lepšie by bolo, keby si študent našiel nejaký nový kúsok v sekáči alebo na swape. V súčasnej dobe fungujú aj online platformy na nákupy z druhej ruky a tam sa dá nájsť fakt skoro všetko.
Čo pre vás znamená móda?
Spôsob sebavyjadrenia. Prešla som si shopoholickým, „výpredajovým“ obdobím práve ako študentka, kedy som svoj štýl hľadala a zahltila sa mnohými fast-fashion kúskami. Dnes si užívam, že môj výber je zdanlivo limitovaný na slow fashion. Zdanlivo preto, lebo paradoxne v ňom cítim viac voľnosti, radosti, lásky… „Ujíždím si“ na tmavomodrej a som schopná nosiť stále to isté. Cítim v tom slobodu, cítim v tom seba. A kto si raz zvykne na biobavlnu, ten sa tak zmlsá, že už žiadny polyester nikdy neoblečie :-)
Kúsky, ktoré máte v obchode, sú skutočne jedinečné... Máte dopyt po nejakých značkách, alebo je to čisto vaše rozhodnutie, čo ľuďom ponúkate?
Väčšinu značiek si vyberáme na základe slow fashion kritérií my tak, aby sa hodili do nášho štýlového konceptu. Ale ak nám zákazníci odporučia nejakú značku, ktorá spĺňa kritériá udržateľnosti a férovej výroby a zároveň sa k nám hodí, tak ju radi zaradíme do ponuky.
Teraz sa okrem jesenných noviniek asi najviac teším z kolekcie riflí z biobavlny DETOX DENIM od našej vlajkovej značky ArmedAngels a tiež z riflí z biobavlny a recyklovanej bavlny MUD JEANS. Práve o rifle je dosť veľký záujem. Postupne v bratislavskom showroome doplňujeme nové modely na náš DETOX DENIM regál, takže ak zháňate rifle, môžete s k nám prísť pozrieť osobne alebo online na e-shope.
Vracajú sa k vám zákazníci? Alebo vedia aj noví zablúdiť, niečo si kúpiť a potom sa vrátia?
Áno, máme stálych aj nových zákazníkov. A za každého jedného sme veľmi vďační!
V čom sa EtikButik líši od iných?
Všetky naše kúsky sú vyrobené férovo, či už lokálne alebo za fair-trade podmienok v rozvojových krajinách. V celom našom sortimente nenájdete materiály živočíšneho pôvodu, je 100% vegánsky. Vyberáme len oblečenie z prírodných a udržateľných materiálov, ako napríklad biobavlna alebo ekologická viskóza Ecovero a topánky z kvalitnej veganskej kože, korku, recyklovaných materiálov. To sú tie hlavné body, ktoré nás vystihujú.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Myslíte si, že Slováci sú čoraz uvedomelejší v nakupovaní? Predsa len, vidíte na vlastné oči tie počty zákazníkov... Je to na Slovensku lepšie ako trebárs pred piatimi rokmi?
Určite sa situácia zlepšuje, keď porovnám situáciu v Česku za posledných 6 rokov. Na Slovensku sme len rok, ale myslím, že vývoj je podobný, možno má len trošku neskorší nástup. Za posledných pár rokov vznikli v Čechách aj na Slovensku obchody s udržateľnými značkami, eventy zamerané na udržateľnú módu, pomalý životný štýl, swapovanie. Na Slovensku vznikol minulý rok aj podcast venovaný výhradne problematike módneho priemyslu Fashion Session, ktorý som už zmienila. Takže ja verím, že na zmysluplnú cestu sa vydá postupne čoraz viac ľudí.
A ako to podľa vás bude na Slovensku v tejto spojitosti o 5 rokov?
Dúfam, že sa informácie o skutočnej cene nášho oblečenia dostanú k čo najviac ľuďom a že nadmerné nakupovanie v reťazcoch s rýchlou módou už bude „out“. A že „in“ budú sekáče, swapy, kapsulový šatník, udržateľné a férové značky.
Lebo ono to vo finále nie je o tom, koľko má kto peňazí, ale že si uvedomí, čo svojim nákupom podporuje. Tie najudržateľnejšie veci sú aj zadarmo – napríklad nič si nekúpiť, ak naozaj nič nepotrebujem. Alebo si s niekým vymeniť oblečenie, ktoré už nenosím. A keď takto viackrát ušetrím, tak si našetrím aj na tie nové rifle z biobavlny od férovej značky.
Máte nejaké motto, ktorým sa riadite?
Verím, že každý, aj malý krok smerom k spravodlivejšiemu a udržateľnejšiemu životu sa počíta. Preto so mnou veľmi rezonuje výrok Mahátma Gándhiho - buďme sami tou zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete.
