Zatúžila po prstienkoch
Pri otázke, ako sa Jessica dostala k šperkárstvu odpovedala jednoducho. „Strašne som chcela prstienky. Chcela som napríklad srdiečko, no nikto to nevyrábal a bižutéria mi nikdy nevydržala.“ Postupom času začala chodiť s vlastnými skicami a nákresmi. Učila sa, absolvovala viacero workshopov a no nevedela si predstaviť, že by šperky predávala.
Zašla za viacerými zlatníkmi, ale reálny výsledok nebol nikdy podľa jej predstáv. Napokon natrafila na zlatníka, ktorému predstavila svoj návrh. Ten jej konečne vyrobil šperk podľa predstáv a ľudia sa jej začali pýtať, či tieto šperky predáva. Postupom času si myšlienku osvojila a vznikla jej vlastná značka.
Bola v tom sama
Na jednej strane ľudia jej šperky obdivovali, na druhej sa nestretla aj s pochopením. Chcela svoju vlastnú značku, no netušila, že to bude až také náročné. „Vtedy som nepoznala nikoho s vlastnou značkou. Keď som začínala, nebolo to bežné a mohla som sa motivovať len okolím. Ľudia sa smiali, že čo šaškujem, no ja som si povedala, prečo to celé nemať ako vlastnú značku, ktorá by ma živila.“
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Šperk je luxus
„Moja mama a babka vždy nosili veľa šperkov a mne sa to strašne páčilo. Latino ľudia všeobecne nosia strašne veľa šperkov, ktoré reprezentujú niečo, čo chceš povedať. Ak máš rada srdce a lásku, tak si dáš na krk srdiečko. Šperky chcú vždy niečo povedať a majú za sebou nejaký príbeh.“ Jessica nesleduje trendy a snaží sa prísť vždy s niečím originálnym. Hovorí, že všetko už bolo vyrobené, aj napriek tomu chce mať osobitý štýl. Svoje výrobky obzvláštňuje napríklad farbami s cieľom zanechať na nich vlastný rukopis. Taktiež pozoruje okolie a inšpiruje sa životom samotným.
Okrem stálej klientely k nej prichádzajú nové zákazníčky. Priznáva, že je to najmä vďaka Instagramu. „Ľudia sa veľa pýtajú a ja rada odpoviem.“ Klientky spoznáva aj prostredníctvom správ a podľa toho im následne vie daný šperk lepšie prispôsobiť. Takýto typ komunikácie jej vyhovuje oveľa viac a páči sa jej, že to neprebieha ako na obyčajných e-shopoch a so svojimi zákazníkmi sa môže určitým spôsobom zblížiť.
Som Bohyňa
Jessica svoju prácu zviditeľnila aj vďaka spolupráci s influencerkou Emou Müller a jej projektom Som Bohyňa, na počesť ktorého spojili hlavy a navrhli retiazku s medailónom a zrkadieľkom. Na druhej strane medailónu sa nachádza nápis Som Bohyňa a dievčatá ho preto môžu nosiť aj naopak.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
„Tým, že Ema nežije na Slovensku, sme komunikovali len cez telefón ja som sa jej spýtala, či nevymyslíme niečo spolu. Ona je tiež taká straka, že rada nosí prívesky a prstene. Vzniklo to, že by sme vymysleli medailónik a Eme napadlo, že prečo nie so zrkadielkom. Ema sa snaží dievčatám priblížiť a ukázať im svoju autentickosť. Keď hľadáš bohyňu, tak ju nehľadaj niekde inde ale pozri sa na seba. Sebaláska je proces, ktorý nevznikne za jeden deň a musíš na to prísť sám. To zrkadlo je to, kde sa ty pozrieš a povieš si, že si sama sebe motiváciou a bohyňou. Ide o ručne vyrábaný produkt so zrkadlom vsadeným do štrnásť karátového zlata, a preto je jeho cena vyššia. Záujem o tento šperk bol i napriek tomu vysoký a kupovali si ho dievčatá všetkých vekových kategórií. Sme rady, že sa to babám páčilo a budeme ho vyrábať po pár kusoch pravdepodobne do konca roka. Ešte riešime, že by sme pre dievčatá vymysleli niečo ďalšie tak dúfam, že nám to vyjde,“ dodáva šperkárka.
Inšpirované domovinou
V jej portfóliu môžeme nájsť aj šperky inšpirované Slovenskom. Ide napríklad o prívesok v tvare mapky Slovenska či o medailónik s pôvodnou slovenskou desaťkorunáčkou. „Bola som vtedy preč asi tri a pol roka a začalo mi chýbať Slovensko. Nemala nič, čo by mi ho pripomínalo a vtedy mi napadlo, že by som chcela prívesok s mapkou Slovenska. Potom som doma našla staré peniaze a desaťkorunáčka má aj krížik. Keďže som veriaca, prišlo mi to ako fajn nápad.“ Hovorí, že tieto šperky si objednávali najmä klientky, ktoré nežijú na Slovensku a podľa jej slov túto robotu ocenili oveľa viac ako domáci zákazníci.
Nemateriálne veci sú dôležitejšie
„Na výrobu šperku máme 20 pracovných dní a ideme podľa postupnosti. Každý deň sa v dielni robí niečo iné. Ak ide o custom výrobok, tak to trvá samozrejme dlhšie, pretože samotná komunikácia s klientom je dlhšia. Celkovo dávam radšej dlhší dodací čas a potom klienta poteším s tým, že je to hotové oveľa skôr.“ Jessica však hovorí, že cez covid bola situácia zložitejšia. Počas lockdownu sa nechodilo toľko do práce, dodávky materiálu trvali veľmi dlho a každý krok vo výrobe bol nejako ovplyvnený. Síce počas pandémie pocítila úbytok objednávok, no na druhej strane ľudia trávili svoj voľný čas online a veľa sa jej pýtali, vďaka čomu nadviazala nové kontakty. „Napokon to nie je len o peniazoch, ale aj o tých iných, nemateriálnych veciach.“
Čakajú ju zmeny
Jessica jednu dobu rozmýšľala aj nad kamenným obchodom ale potom prišiel koronavírus a zmenil jej plány, keďže všetko sa presunulo na internet. Ona však tvrdí, že jej to momentálne tak vyhovuje. Čo sa týka jej plánov do budúcnosti, chcela by zmeniť packaging svojich výrobkov. „Chceli by sme trochu inak spraviť krabičky ale to je tiež nejaký vývoj a treba s tým niekedy začať. Takže toto ma aktuálne čaká. Možno sa pritrafí aj nejaká iná kolaborácia, ktorým som vždy otvorená.“ Jessica spomenula aj svoje portfólio, ktoré by taktiež chcela rozšíriť. Tvrdí, že dievčatá ju v poslednej dobe žiadajú napríklad o piercingy. Na druhej strane však vo svojom portfóliu nechce mať príliš veľa produktov. „Nechcem byť fast fashion značka,“ uzavrela rozhodne Jessica.
