Pomerne často vidí na vlastné oči smrteľné nehody, uhorené osoby, no doposiaľ sa mu vždy podarilo vysporiadať sa s traumatickými zážitkami. Ako reagujú vodiči na cestách, keď začujú sirénu? Akých chýb sa dopúšťajú ľudia pri autonehodách? Do akého času od signálu musí s kolegami vyraziť na zásah? Na tieto, ale aj ďalšie otázky odpovedal Tomáš Uhrin, ktorý pôsobí ako hasič-záchranár štyri roky.
Zasahuješ každý deň, keď si v službe?
Sú služby, keď počas celého dňa nemáme žiadny výjazd, ale takých je skutočne málo. Keď sú však kalamity, veterné smršte alebo povodne, nezastavíme sa od rána do večera.
Do akého času od signálu musíš s kolegami vyraziť na zásah?
Z krajského operačného strediska nám zazvoní telefón, dozvieme sa, čo sa deje, kam a s akou technikou ideme. Do minúty sa musíme zbaliť, obliecť a opustiť útvar.
Akou najvyššou rýchlosťou ste doposiaľ išli na výjazd?
Na diaľnici to bola najvyššia povolená rýchlosť, teda 110 až 120 kilometrov za hodinu.
Ako reagujú vodiči na cestách? Uhýbajú sa vám bez problémov?
Dovolím si tvrdiť, že sú tri druhy vodičov – tí, ktorí sa vedia pekne uhnúť, potom tí, ktorí nevnímajú svoje okolie a aj napriek siréne musíme na nich trúbiť, a tretiu skupinu tvoria tí, ktorí zazmätkujú, keď vidia maják a počujú sirénu.
Občas sa to stane aj mne, že spanikárim. Ako sa správne uhnúť?
Najdôležitejšie je stiahnuť sa na krajnicu do pravej strany. Paradoxom je, že niekedy treba spomaliť, inokedy zas pridať, najmä na úzkej ceste. Pomerne často sa stáva to, že auto, ktoré ide pred nami, zastane na krajnici, zatiaľ čo auto v protismere urobí to isté a je na rovnakej úrovni. My však v takomto prípade máme problém plynulo prejsť. Dôležité je taktiež sledovať spätné zrkadlá.
Stalo sa ti, že by si poskytol niekomu pomoc aj pomimo služby?
Nebolo to tak dávno, približne pred dvomi mesiacmi. Išli sme s kamarátom po diaľnici a pršalo. Šoférka dostala šmyk, narazila do zvodidiel a bol som prvým človekom, ktorý zastal. Viacerí sa buď ponáhľali, alebo sa snažili prehliadnuť situáciu.
Ako to nakoniec dopadlo?
Šoférke sa, našťastie, nič nestalo, ale bola vystresovaná. Ponúkol som jej možnosť, aby si sadla do môjho auta, zatiaľ čo ja som volal hasičov. Vždy treba zastať, zapnúť výstražné svetlá a pozrieť, či sa nedá nejakým spôsobom pomôcť. Minimálne tak, že zavoláte 112.
Akých chýb sa najčastejšie dopúšťajú ostatní ľudia, keď vidia autonehodu?
Častou chybou je, že nielenže nezastavia, ale ani nespomalia. Na druhej strane, keď už vidíme, že niekto zastal, treba ísť ďalej, aby nevznikla kolóna, prípadne ďalšia nehoda.
Pokiaľ auto nehorí a osoba je v ňom zaseknutá, netreba ju vyťahovať. Ak sa z neho začne dymiť, je potrebné ihneď konať. Ľudský život je viac ako zlomenina.
Dostal si sa už do takej situácie, že si sa bál o svoj život?
Keďže máme veľmi dobrého veliteľa, ktorý vie zvládať krízové situácie, zatiaľ sa mi nestalo, že by som bol ohrozený.
Ako často sa dostávaš s kolegami do situácií, keď už nedokážete pomôcť?
V dnešnej dobe je veľa smrteľných nehôd, čiže pomerne často. Dostávame sa však aj do situácií, keď vidíme uhorené osoby či ľudí, ktorí boli sami v byte, prišlo im zle a aj napriek tomu, že robíme všetko, čo je v našich silách, už im nedokážeme pomôcť.
Ako sa vysporadúvaš s traumatickými zážitkami? Dokážeš sa po práci odosobniť od toho, čo si zažil?
Zatiaľ sa mi vždy podarilo vysporiadať sa s traumatickými zážitkami. Mali sme však jeden zásah, keď som pár dní rozmýšľal nad tým, čo sa stalo, ale podarilo sa mi z toho dostať.
Máte v takýchto situáciách k dispozícii aj psychológa?
Samozrejme, máme psychológov, ktorí nám vedia pomôcť v prípade, že je na mieste veľa zranených alebo mŕtvych. Keď sú menšie zásahy, psychológ sa nám ozve, či ho potrebujeme. My si ho taktiež vieme vyžiadať.
V nedeľu ráno vyrazilo do Grécka 75 slovenských hasičov s 30 kusmi techniky. Čelia problémom, s akými sa doteraz nestretli. Ako to zvládajú po fyzickej a psychickej stránke?
Požiare v Grécku sú veľmi veľké, médiá nepreháňajú. Išiel tam aj náš veliteľ, komunikujeme spolu. Zatiaľ to zvládajú po fyzickej aj psychickej stránke, ale je to nesmierne náročné (pozn. red. - rozhovor sme realizovali 11.8.).
Aj napriek tomu, že ty si ostal na Slovensku, predpokladám, že najmä v extrémnych horúčavách je potrebná fyzická zdatnosť.
Určite áno. Toto leto je aj na Slovensku extrémne teplé. Keďže máme na sebe zásahové obleky a prilbu, telo sa rýchlo vyčerpáva. Človek potrebuje mať niečo natrénované, aby dokázal odvádzať prácu tak, ako sa od neho očakáva.
V súkromnom živote pôsobíš ako fitness tréner, máte tréningy aj počas služieb?
Každý deň máme v práci výcviky či už fyzického, alebo technického charakteru. V poobedných hodinách máme v dennom pláne fyzickú aktivitu – či už ide o rozvoj silového, alebo kondičného tréningu, no to je v každom prípade individuálne.
Si hasičom aj v súkromí?
Myslím si, že sa nedá byť hasičom len v práci. Požiare však určite nezakladám, touto cestou by som chcel poprosiť ľudí, aby to nerobili, pretože aj u nás to môže dopadnúť tak, ako v Grécku.
Niekedy sa však prichytím pri tom, že idem rýchlejšie, ako by som mal, no vždy mám pred očami smrteľné nehody. Vždy postupujem v rámci bezpečnosti.
Si charizmatický mladý hasič, stalo sa ti, že by nejaká baba prejavila počas zásahu voči tebe sympatie, prípadne sa ti potom ozvala?
Stáva sa, že sa dievčatá usmejú, ale tam to aj skončí. Nikdy sa mi nestalo, že by si ma dotyčná vyhľadala na sociálnych sieťach a kontaktovala ma.
