Lekárska fakulta je podľa neho cestou k sebe samému. Jednou z najlepších vysokých škôl života. Michal Scheibenreif vyštudoval medicínu, momentálne si robí atestáciu z dermatovenerológie. Otvorene hovorí o problémoch, s ktorými sa stretávajú študenti, no poukazuje aj na neduhy postgraduálneho vzdelávania.
„Problémy pramenia z časti už z fakulty, nefunkčný systém a stres sa potom odzrkadľujú na celom zdravotníctve,“ hovorí lekár Michal Scheibenreif.
Od minulého štvrtka sa zrušila povinnosť nosiť respirátory. Čo z pohľadu lekára ukázali dva roky s pandémiou na Slovensku?
Hovorí sa, že po vojne je každý generál, no boli sme v novej situácii. Určite je vhodné zamyslieť sa, či boli nutné drakonické opatrenia. Mnohé reštaurácie, hotely a majitelia služieb, kde sa nekoncentrujú masy ľudí, sa dostali do existenčných problémov. Hypermarkety aj počas najhorších dní pritom praskali vo švíkoch. Dva roky tu neboli maturity, ktoré sú jedným zo symbolov dospievania a vývoja mladého človeka.
Vďaka politikom rástol v spoločnosti chaos, konšpirácie, hnev a zlé emócie. Politici nedali rozhodujúci priestor pri manažovaní pandémie lekárom, epidemiológom a krízovým manažérom. Dva roky posielali politické odkazy a opäť riešili len svoje egá, peniaze a názorové vojny. Tak to aj celé dopadlo. Zdravotníkom, ktorí boli podstatou boja s pandémiou, sa najskôr tlieskalo, potom sa do nich kopalo či pľulo. Nemali oporu v ľuďoch, ktorí spravujú našu krajinu. Česť výnimkám.
Respirátory, rozstupy a praktické opatrenia sa určite pri ďalšej vlne alebo inej pandémii, ktorá sa šíri vzduchom, vrátia. Ukázali sa ako jednoznačne efektívny epidemiologický krok, rovnako ako očkovanie. Medicína je jednoduchá, konšpirácie akéhokoľvek typu sú zložité.
Väčšina vysokoškolákov sa v dôsledku pandémie vzdelávala dištančne, istý čas to tak mali aj medici, pričom k štúdiu medicíny si sa vyjadril aj na sociálnych sieťach. Je niečo, v čom podľa teba zlyháva slovenské školstvo?
Ako študenti medicíny sme boli prvé dva roky zavretí v „labákoch“. Pacientovi sme sa aktívne venovali až v zimnom semestri v treťom ročníku. Zväčša sme odoberali anamnézu, raz do týždňa. Inak zvyčajne len stojíš na vizite a na chodbe. Následne sa rozprávaš s lekárom, ak má čas sa ti venovať. To však vôbec nie je pravidlom.
Na lekárskej fakulte sa bazíruje na teórii na každej skúške, zatiaľ čo praxe je pomerne málo. Viaceré predmety idú do veľkej teoretickej hĺbky. Základy sú potrebné, ale nemyslím si, že pre medika je životne dôležité, aby prvé dva roky strávil nad biochemickými výpočtami či mikrobiologickým skúmaním.
Čo by si teda zmenil?
Možno by nebolo na škodu, ak by študenti medicíny mali priestor po dvoch alebo troch rokoch štúdia nevyhnutných predmetov pre prax vybrať si odbor, ktorému sa chcú venovať. A počas ďalších rokov na fakulte sa zamerať z väčšej časti na neho. Špecializáciu si totiž lekár - absolvent vyberá až po ukončení štúdia a udelení titulu.
Rozprávali sme sa s mladými lekármi, niektorí z nich povedali, že nájsť si prácu po ukončení štúdia na Slovensku nie je úplne jednoduché. Mal si s tým problém aj ty?
Po ukončení štúdia sú lekári - absolventi zaradení na úrad práce. Tam ti povedia, že majú voľné miesto na chirurgii alebo na ARO. Úrad práce nezaujíma, že chceš byť psychiater či gastroenterológ. Jednoducho máš titul a majú pre teba voľné miesto.
Na druhej strane, viaceré kliniky neprijímajú lekárov na atestáciu. Ďalším problémom je to, že do atestácie sa zaraďuje len dvakrát za rok – 1. februára a 1. októbra. Môže sa tak stať, že pár rokov robíš pre zdravotnícke zariadenie bez zaradenia do atestácie.
V čom teda vidíš neduhy postgraduálneho vzdelávania?
Vyriešiť by sa malo zaraďovanie do atestácie, taktiež už pri podpise zmluvy s nemocnicou by mala byť garancia výučby absolventov od lekárov, ktorí sú na oddelení. Ako vyštudovaný medik síce prichádzaš s teóriou, ale bez praxe.
Mladý lekár sa snaží v skúšobnej dobe niečo naučiť, no pokiaľ nemá dobré vzťahy na pracovisku, pláva sám vo vode. Za pacienta je však zodpovedný a pokiaľ nemá praktické skúsenosti, je pod obrovským stresom a tlakom. Výsledok ako pacienti potom vidíme v našich nemocniciach.
Problémy však z časti pramenia už z fakulty, nefunkčný systém a stres sa potom odzrkadľujú na celom zdravotníctve. Prajem tejto krajine rozhľadených ľudí, ktorým to vôbec napadne riešiť.
Aké správanie pacientov ťa dokáže naštvať?
Keď mi umieral otec, stretli sme sa s rôznym správaním lekárov, ktoré však nebolo vždy korektné. Každého pacienta preto vnímam ako nepopísaný papier aj napriek tomu, že sa vyjadruje spôsobom, ktorý nekorešponduje s tým, čo si myslím. Možno je len frustrovaný z osobného života alebo fungovania slovenského zdravotníctva. To však nie je dôvod na to, aby som mal voči nemu predsudky. Ide predovšetkým o jeho zdravie.
Ako ale reaguješ, keď si pacient stojí za svojím názorom?
Dôležité je zachovať pokoj a nedostať sa do konfliktu. Snažím sa preto nájsť nejaký prienik v našich názoroch a myšlienkových pochodoch. Keď pacient vybuchne a pohádaš sa s ním, nič tým nedosiahneš.
Niektorí kožní lekári poskytujú aj online konzultácie. Dá sa podľa teba stanoviť diagnóza na základe fotky?
Podľa môjho názoru je potrebné dôkladné vstupné vyšetrenie, keď lekár vidí pacienta prvýkrát. Online konzultácie sú vhodné pri dlhoročných pacientoch. Určite majú budúcnosť, no nemyslím si, že sa takto dá fungovať na dennej báze.
Je koža zrkadlom nášho zdravia?
Koža je najväčší orgán ľudského tela, všetko sa na nej odzrkadlí. Je nemým ukazovateľom nášho doterajšieho života. Toho, o čom nehovoríme, čo si nesieme so sebou vo svojom vnútri. Či už sú to zranenia z detstva, stres, alebo fyzická záťaž.
Ako hydratovať pokožku, keď ju mám suchú?
Ak ľudia majú sklon k suchej pokožke, zlatým pravidlom dlhodobej starostlivosti o kožu je premastiť ju do piatich minút po osprchovaní sa, no zároveň nepremastiť ju až príliš. Je to beh na dlhé trate, každému zaberá iná zložka konkrétneho krému. Je to pre pacienta náročné, ale disciplína a vytrvalosť tvoria podstatnú časť úspechu.
Platí, že drahšie prípravky sú spravidla kvalitnejšie?
Nie je pravidlom, že drahšie prípravky sú lepšie. Nezávisí to ani od značky, ale skôr od zloženia a toho, ako zareaguje pacient. Vždy je potrebné poradiť sa s kožným lekárom a sledovať, ako pacient reaguje na liečbu.
Je nejaký babský liek, ktorý skutočne funguje na kožné ochorenia?
Napríklad bábätka sa kúpu v otrubových kúpeľoch, tento ľudový recept zaberá. Čajovníkový olej je zas dobrý ako dezinfekcia. Pokiaľ babské recepty nie sú kontraproduktívne a nepoškodzujú nejakým spôsobom náš organizmus, prečo nie. Vždy je však potrebné byť pod lekárskou kontrolou.
Prichytíš sa niekedy ako lekár pri tom, že sa nestaráš o svoje zdravie tak, ako by si mal?
Ako sa hovorí – aj obuvník chodí niekedy bosý. Nepoužívam takmer žiadne kozmetické prípravky, občas si dám aj víno a nie som zástancom zdravej výživy. Keď to niekto začne preháňať, zacyklí sa a stáva sa otrokom svojho zdravia. Všetko by sme mali robiť s mierou a zdravým sedliackym rozumom.
Pomerne aktívne komunikuješ na sociálnych sieťach, máš aj spolupráce. Považuješ sa za influencera?
Môj profil zdieľali počas očkovania lekárky, práve vtedy mi tam nabehlo pomerne veľa ľudí. Neviem, čo budem robiť s týmto potenciálom, osobná komunikácia je pre mňa najdôležitejšia.
Sociálne siete ovplyvňujú ľudí, no nemyslím si, že je to dlhodobá cesta k vyjadrovaniu názorov. Obsah by mal byť pod kontrolou, podobne ako v rozhlase, novinách a televízii. Ich trvalú budúcnosť skôr vidím v možnosti komunikácie na diaľku a v reklame, než vo vyjadrovaní názorov a meraní akejsi slávy a úspechu. Nikto nie je nositeľom pravdy.
Čo pre teba znamená úspech?
Popravde, neviem to definovať. Myslím si, že keď človeka napĺňa to, čo robí v reálnom živote, nepotrebuje si akokoľvek niečo dokazovať. Osobný kontakt, ak ťa druhý človek vyhľadá kvôli tebe, je najväčšia radosť v živote.
