Kedysi množstvo mladých oslovil ako Mladý hejter, dnes hovorí, že už sa s touto nálepkou nestotožňuje. Na internete však stále slávi úspech na svojich stránkach, ako Marián Psár či Psárkazmy.
V súčasnosti sa venuje aj stand-upu, no neživí sa ním. O tom, prečo vo svojom humore rád používa kontroverzné témy, komu fandil v kauzičke Separ versus Rytmus, ale aj o tom, či by uvítal na Slovensku viac komičiek, alebo čím si zarába na chlieb, sa dozvieš v rozhovore.
Pokiaľ viem, tak ty si práve autorom hlášky (mému) „Sú tuniaky moji ľudia?“ Ako ti to napadlo?
Je to pravda. Napadlo mi to ako väčšina mojich debilných vtipov - náhodou. Apríl 2014, bol som v supermarkete a hľadal konzervu s tuniakom. Keďže polovicu môjho mozgu tvoria rapové texty, v hlave sa mi zrazu zjavila otázka: „Sú tuniaky moji ľudia?” Dal som to na svoj osobný Facebook, nepodpísané, strašne zle zalomené v Malování, fotka z koncertu je moja vlastná z krstu albumu Navždy v Prahe, tuniaky sú stiahnuté z internetu.
Čakal som, že to bude mať buď tri lajky alebo 33 a nič medzi. Ten obrázok sa zrazu dostal všade a keďže som mal dlhšie v hlave názov Psárkazmy pre svoj spôsob vyjadrovania, hneď na to som si založil blogspot a facebookovú stránku.
Na sociálnych sieťach, ale aj vo svojich standupoch pomerne často rozoberáš kontroverzné témy (cirkev, sen o orálnom samouspokojení,..). Rád pracuješ s témami, ktoré vedia časť ľudí pohoršiť?
Komik je tu na to, aby hovoril o veciach, ktoré sa ostatní hanbia povedať nahlas. Medzi takéto témy patrí aj pokrytectvo cirkvi, alebo erotické sny o tom, ako som si strkal svoj vlastný penis do úst. Od malička ma tiež fascinuje téma smrti a spôsob, akým sa s ňou vyrovnávam je, že si z nej robím srandu pred ľuďmi. Keď poviem nejaký ťažší joke a polovička publika dá také „Uuuuuuf”, vždy dodám že „buď vás rozosmejem, alebo znechutím, pre mňa je to rovnaká radosť.”
Ako komici máme ten večer právo a výsadu hovoriť „nechutné” veci, ktoré by za iných okolností v inej spoločnosti vyvolali pohoršenie. Na stand-up ľudia nechodia uznanlivo prikyvovať na pekne povedané životné pravdy, ale chcú byť prekvapení drzou a nečakanou pointou.
Počas silnej pandémie ste veľmi nemohli vystupovať, to sa však zmenilo. Ako to vyzerá na vystúpeniach?
Pár dní dozadu sme boli v Žiline, v Modre, na pár openmajkoch a bolo to perfektné. Stand-up comedy je robota, ktorú mám najradšej a teším sa, že môžem opäť vystupovať pred živým publikom. Fakt to bolo divné na tom cintoríne.
V jednom rozhovore si spomínal, že standup je pre teba aj formou mentálnej očisty. Vidíš to stále takto?
Je to môj safe space, kde si môžem povedať, čo chcem, jediný cenzor som ja a moje kritériá na vtipnosť a kvalitu. A ešte to rozosmeje nejakých ľudí a som tam s kolegami, ktorí sú najlepšia partia, akú si vieš predstaviť. Nič nie je lepšie ako tráviť čas s ľuďmi, ktorým záleží jedine na tom, aby ďalšia veta bola vtipnejšia ako tá predtým.
Pred niekoľkými rokmi si množstvo ľudí zaujal ako Mladý hejter. Stretávaš sa ešte s touto nálepkou aj dnes?
Stretávam, ale už sa s ňou nestotožňujem. Utrpenie mladého hejtera som nechal umrieť a aj FB Page som premenoval na Marián Psár. Hejter zomrel, ostalo mi už len utrpenie a Mlady je moje DJské meno, lebo som sa na staré kolená rozhodol, že chcem hrať techno.
Nebavilo ma už byť nejakým „anonymným hlasom ľudu” či čo, a len p*čovať na veci naokolo. Úprimne by som v súčasnosti nesúhlasil s väčšinou toho, čo ten chlapec napísal, ale to aspoň ukazuje, že som sa niekam posunul mentálne, aj v písaní.
Ale neľutujem to, otvorilo mi to dvere na veľa miest a hlavne do stand-upu, lebo hejtera si všimol Jano Gordulič, časom som preňho začal písať Ťažký týždeň a neskôr mi dodal odvahu začať vystupovať. A tiež ma vždy rozosmejú niektorí ľudia, keď im po siedmych rokoch poviem, že to som písal ja a sú prekvapení, lebo to netušili.
Stalo sa ti niekedy, žeby ťa kvôli tvojim vtipom niekto konfrontoval? Slovne alebo fyzicky?
Hocikto je frajer v komentároch a správach, ale ešte nikto mi osobne neprišiel dať na ústa. Ale vlastne raz na pódium vyliezol chalan, ktorý sedel v prvom rade a bol opitý už na začiatku standu-pu. Chcel ma napadnúť, ale Miško Szatmary zakročil a zastavil ho, lebo asi tušil, že by som to nezvládol. Fotky vyzerajú horšie, ako si to pamätám.
Ešte pred pár rokmi množstvo ľudí hovorilo, že na Slovensku chýba dobrá politická satira. Mám pocit, že tejto témy sa v poslednom čase chopilo viacero komikov. Je to pravda?
Neviem, čo a či niečo politickosatirické chodí v telke, ale ak myslíš nás stand-up komikov, podľa mňa je to asi skôr tým, že je nás viacerých vidieť na viacerých miestach a častejšie. Ľudia, ktorí nás sledujú možno vnímajú, že zrazu každý naokolo glosuje súčasnú politiku.
Povedzme si však pravdu. V skutočnosti to sú nahrávky na smeče niekoľkokrát za deň. Nám to napadá okamžite a chceme to dať von a ideálne inakším spôsobom ako ostatní. Nerozmýšľame nad tým, či sa udiala politická alebo nepolitická udalosť. Udiala sa vec a my súťažíme o najlepší komentár, kým sa udeje ďalšia vec.
Kto je tvoj obľúbený komik?
Louis CK, Bo Burnham, Dave Chappelle, Jim Jefferies, Judah Friedlander, Jerry Seinfelnd, Neal Brennan, Ricky Gervais, ale aj Bill Burr či John Mulaney, povedzme. U nás mám rád Adámyho, Hudáka, Zitrona a naši čerstvo noví členovia Šimon Ferstl a Ivan Kostra, sú tiež super.
Stand-upom sa neživíš. Aká je tvoja práca?
Vďaka za pripomenutie. Som copywriter v reklamnej agentúre Socialists, z kapitalistických dôvodov. Ale musím povedať, že sú tam super ľudia a baví ma učiť sa od nich a pracovať s nimi na príčetných kampaniach.
Ako rodený Košičan, aký je tvoj vzťah k východnému Slovensku? Máš tam obľúbené miesta?
Najradšej mám Košice, lebo ich najlepšie poznám. To isté platí pre rusínske ukrajinské pohraničie, kde mám rodinu. Inak to neberiem prehnane lokálpatrioticky. Ale páči sa mi, že minule som si tipol, že chalan je z Prešova, len podľa toho, ako rozprával.
Prešovčania sú podľa mňa trošku iný druh, ale to myslím v najlepšom. Ale aj Košičania sa dajú ľahko identifikovať. Celé to naše mesto je také príjemné. Iný svet, úplne iný genius loci ako Bratislava. Mám rád naše Sídlisko nad Jazerom, klub Collosseum, Kasárne, Tabačku, Úsmev. Príroda je tu krásna všade a je pravda, že do podnikov chodím častejšie.
Vie sa o tebe, že si fanúšik hip hopu. V kauzičke, ktorá už medzitým asi vyšumela, si bol team Separ alebo Rytmus?
Skôr som „tím Separ”. Jeho prejav mi prišiel uveriteľnejší a zmierlivejší. A neverím na referenčné flowy. Viac fandím reperom, ktorí tvoria a nie hádajú sa. Baví ma teraz Marko Damian, Luna, TrashBoySony, Strýc Nory a ktokoľvek, komu Idea robí EP.
Čo by si odporučil mladým ľuďom, ktorý snívajú o dráhe stand-up komikov?
Nesnívajte, ale veľa píšte, kukajte špeciály na Netflixe, pozrite si Comedians in cars getting coffee, choďte na vystúpenia pozerať sa a openmicovať, nehanbite sa nám ozvať, failujte, nahrávajte si sety, pýtajte si feedback, prepisujte a skracujte. A hlavne sa tým bavte a vedzte, že keď sa pred vystúpením nebojíte, niečo nie je v poriadku.
Bude trvať roky a desiatky minút, kým nájdete svoj hlas a prídete na to, jak sa to vlastne robí. A potom to časom zmeníte. Nemám rád kvóty, ale uvítal by som medzi nami viac dobrých komičiek.
