Daniela Honíšková
StoryEditor

Má arabsko-slovenské korene. Spolužiaci si mysleli, že mám štyri mamy, hovorí Khairieh

Dominika Pacigová23.01.2022., 11:00h
Keď prišiel otec na Slovensko, bolo tu málo cudzincov a komunita Arabov bola omnoho menšia. Predsudky voči menšinám boli práve preto omnoho silnejšie, hovorí Khairieh Naserová.
Lajkuj Brainee.sk na

Jej otec pochádza z Palestíny, no ona sa narodila a vyrastala na Slovensku. Najmä v mladšom veku sa stretávala so stereotypnými názormi, dnes sa na to pozerá s nadhľadom. Hoci varenie nepatrí medzi jej silné stránky, spolu s otcom si počas pandémie otvorili arabské bistro. 

„Som rada, že arabské jedlá sú obľúbené aj na Slovensku, no hummus, ktorý si kúpiš v obchode, sa k originálnemu arabskému nepribližuje. Je to len napodobnenina,“ hovorí pre Brainee Khairieh Naserová.

Od narodenia žiješ na Slovensku, hovoríš po arabsky?

Otec už od detstva hovoril so mnou po slovensky, slovenčina je mojím materinským jazykom.

Arabčina je však pre mňa jedným z najkrajších jazykov, študovala som ju na kurzoch, ovládam jej písmo, no pri konverzácii mám medzery. Vnímam to ako výzvu zlepšiť sa v budúcnosti v arabskom jazyku.

Tvoj otec pochádza z Palestíny, no život prežil v Jordánsku. Ako často tam chodíte?

Približne každé dva roky. V Jordánsku však máme celú rodinu, aj oni chodia na Slovensko, veľmi sa im tu páči.

V Jordánsku ťa vnímajú ako domácu alebo ako cudzinku tým, že si vyrastala a žiješ na Slovensku?

Sú to veľkí vlastenci. Keďže otec je Arab, aj mňa vnímajú ako domácu. Snažím sa im čo najviac prispôsobiť a dodržiavať ich zvyky.

Kedy prišiel tvoj otec na Slovensko?

Približne pred 30 rokmi sem prišiel študovať. Následne sa spoznal s mojou mamou a ostali tu žiť.

Aj na základe skúseností tvojho otca - je integrácia menšín na Slovensku dostatočná? 

Keď prišiel na Slovensko, bolo tu málo cudzincov a komunita Arabov bola omnoho menšia. Predsudky voči menšinám boli práve preto omnoho silnejšie.

Aj dnes ho však mnohí vnímajú ako cudzinca a pýtajú sa ho, ako sa mu tu páči. Pri mladších sa len zasmeje, že je tu dlhšie ako oni.

Stretla si sa niekedy s predsudkami aj ty?

Najmä na základnej škole, keďže som bola „odlišná“ a medzi spolužiakmi panovali stereotypné názory, že mám štyri mamy. Dnes sa na to už pozerám s nadhľadom, a to, že mám otca z Jordánska, vnímam ako pozitívum. Môžem totiž čerpať z každej krajiny a kultúry to dobré. 

Akí sú podľa teba vo všeobecnosti Slováci?

Väčšinu priateľov mám zo Slovenska, sú to skvelí ľudia. V porovnaní s arabskými krajinami sme však uzatvorenejší. Arabi sú spontánni, dokážu sa baviť aj bez toho, aby napríklad pili alkohol.  

Udržiavate doma niektoré z arabských zvykov a tradícií?

Neviem, či sú to zvyky, ale skôr si u nás všímam vlastnosti či mentalitu, ktorá dominuje na Blízkom východe, ako napríklad pohostinnosť, štedrosť a vďačnosť. Napriek tomu, že Palestínčania žijú roky v okupácii, čo negatívne ovplyvňuje ich život, sú srdeční a pohostinní.

Jednou z najväčších urážok, pokiaľ hovoríme o palestínskych Araboch, je povedať o niekom, že je lakomý.

Čo sa týka samotných zvykov a tradícií, prispôsobili sme sa tým slovenským. Nejeme však bravčové mäso a alkohol sa u nás doma nepije.

Viacerí Slováci sú známi tým, že si pri rôznych príležitostiach pripíjajú „na zdravie“. Ako oslavujete vy?

Pripíjame si limonádou alebo iným nápojom. Oslavy sú u nás skôr o zábave a dobrej atmosfére. Vždy hrá hudba a tancuje sa.

​​K oslavám patrí aj jedlo. Čím je typická arabská kuchyňa?

Je veľmi pestrá na rôzne suroviny. Známa je vďaka strukovinám, z ktorých sa robí hummus a falafel. Okrem toho je bohatá na zeleninu a orechy. Z mäsa prevláda kuracie alebo jahňacie. Z nápojov je typický čierny čaj s kardamónom a arabská káva. 

Ako vnímaš hummus, ktorý pripravujú v slovenských reštauráciách?

Je chuťovo iný, no vnímam to ako výhodu, pretože keď ho ľudia ochutnajú u nás, prirovnávajú ho k tomu, čo vyskúšali na Blízkom východe.

Určite to nechcem zovšeobecňovať a nechcem vyznieť kriticky, pretože som rada, že arabské jedlá sú aj na Slovensku obľúbené, no hummus, ktorý si kúpiš v obchode, sa originálnemu arabskému nepribližuje. Je to len napodobenina.

V čom sa ukrýva tajomstvo kvalitného hummusu?

Vo výbere kvalitného cíceru, dĺžke jeho varenia, správnom rozmixovaní surovín a v koreninách.  

Aká kuchyňa prevažuje u vás doma?

Otec vždy varil arabské jedlá, zatiaľ čo mama slovenské. Máme to akosi vyvážené.

Ktoré z tradičných slovenských jedál patria medzi tvoje obľúbené? 

Jednoznačne halušky. 

Ako si na tom s varením?

Otec je majstrom vo varení. Ja rada pomôžem, ale nemám toľko trpezlivosti. Aj keď to môže byť úžasný oddych, bavia ma skôr kreatívne veci, a preto sme si v našom bistre rozdelili právomoci.

To ste spolu s otcom otvorili minulý rok v júli. Mnohé reštaurácie však počas pandémie museli zatvoriť biznis. Neodrádzala vás aktuálna situácia?

Už dlhšie sme uvažovali o tom, že otvoríme bistro, keďže otec viac ako 20 rokov pôsobil v gastre. Pôvodne sme chceli robiť len rozvoz, no otvorili sme aj interiér, pretože ľudí zaujíma, z čoho sa jednotlivé jedlá skladajú. Taktiež ich zaujíma príbeh arabskej kuchyne, pričom aj pre nás je hodnotné a krásne rozprávať sa so zákazníkmi. 

Prečo práve názov Arabeska?

Keďže sme arabsko-slovenská rodina, aj názov približuje spojenie Arab a SK, teda Slovensko. Zároveň arabeska je orientálny ornament, ktorý môžeme vidieť na dlažbách v arabských krajinách. Jedlo však nechceme poslovenčovať.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
28. jún 2022 23:43