Mama Eva a dcéra Deana si založili vlastnú slow fashion značku Gierat Upcycling, v rámci ktorej tvoria oblečenie z odpadového materiálu. Mamička Eva je profesionálna krajčírka, no toto remeslo sa rozhodla zavesiť na klinec.
Momentálne šije pre vlastnú značku, ktorú tvorí spoločne so svojou dcérou. Tá nám v rozhovore prezradila, ako ich celá značka vlastne funguje a či sa im nemieša práca a súkromie.
Keby ste mali pomenovať jeden hlavný dôvod, pre ktorý ste rozbehli tento biznis. Ako by znel?
Mamina je profesionálnou vyučenou krajčírkou. Jediným problémom bolo, že kedysi dávno pracovala z domu a mala pocit, že je podhodnotená. Jedného dňa ju to prestalo baviť a preto sa rozhodla ísť pracovať ako predavačka do módneho reťazca. V tom čase bol fast fashion veľkým boomom, vôbec sa nehovorilo o tom, čo to prináša, všetci iba nakupovali vo veľkom, čo ju odrádzalo. My sme ju však podporovali, pretože je veľmi šikovná. Vďaka tomu sme spoločne vytvorili našu značku.
Ako ste sa dostali k myšlienke, že budete spoločne ako mama s dcérou podnikať v oblasti módy? Už od začiatku ste vedeli, že pôjde o rodinný biznis?
Mamina pracuje v obchode, ja v hotelierstve a počas pandémie nám zatvorili prevádzky. Jedného dňa sme boli na nákupe v potravinách a predavačka mi chválila blúzku a rúško, ktoré šila moja mamina. To bolo podľa mňa akýmsi spúšťačom značky.
Ako ste si podelili prácu?
Čo sa týka samotného šitia, všetko robí moja mamina. Ja sa starám o marketing a pomáham jej. Snažila som sa naučiť sa šiť, no zatiaľ zvládnem iba jednoduché úkony.
Mnohí, ktorí fungovali v rodinnom biznise potvrdia, že je to ťažké. Čo vám pomáha udržiavať rodinný život a prácu v rovnováhe?
My máme s maminou veľmi dobrý vzťah, veľmi to neoddeľujeme. Aj keď riešime biznis, stále sme mama a dcéra. Vždy sme sa však vedeli na všetkom dohodnúť, zatiaľ už druhý rok fungujeme bez problémov. Nikdy nenastala situácia, že by sme sa pohádali. Vždy sa snažíme pri rozhodovaní nájsť nejakú zlatú strednú cestu.
Máte popri výrobe modelov ešte nejakú ďalšiu prácu alebo Vás značka zamestnáva naplno?
Popri tvorbe značky pracujem v hotelierstve, dokonca pracujem v Prahe. Počas najväčšieho lockdownu som však bola veľa doma, takže sme mali čas na rozbehnutie biznisu. Všetko sme si robili samy, ja napríklad vo voľnom čase fotím naše modely. Postupom času nám však začala v hotelierstve pribúdať práca, takže značke sa venujem primárne cez víkendy.
Začiatok je síce najťažší, no na druhej strane sa tešíme, že sa značka dostáva do povedomia. Nechceme sa jej vzdať a neustále hľadáme spôsoby, aby sme dokázali skĺbiť moju prácu s rodinným biznisom.
Akonáhle prídem domov, tak vždy s maminou prediskutujeme naše nápady, ideme pohľadať látky do second-handov by bolo výstižnejšie a skúšame všetky modely, ktoré ona za ten čas, čo som ja pracovala v Prahe, ušila.
Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste prijali výpomoc?
Jedného dňa určite chceme zamestnať viac ľudí, no momentálne pracujeme na tom, aby sa naša značka dostala čoraz viac do povedomia verejnosti. V budúcnosti chceme prijať nejaké krajčírky. Okrem toho by sme rady využívali rôzne ekologické materiály, vďaka ktorým by sme mohli vytvoriť viacero veľkostí rôznych kúskov.
Dnes je na trhu už niekoľko značiek, ktoré sa venujú upcyclingu. Nemali ste problém presadiť sa?
Myslím si, že tieto značky rozmýšľajú celkom inak. Mám skôr taký pocit, že lokálne značky sa snažia viac si pomáhať navzájom ako si konkurovať. Časom sa upcycling určite bude ešte viac rozvíjať, takže si myslím, že udržateľných značiek pribudne. Ja však budem len spokojná.
Oblečenie šijete najmä z vyradených materiálov. Odkiaľ ich získavate?
Nazývame to textilným odpadom, no podľa mňa je to veľmi škaredé pomenovanie, pretože reálne nejde o odpad. Nakupujeme najmä v second handoch, ide o bytový textil – napríklad posteľnú bielizeň či závesy.
Kladieme však veľký dôraz na to, v akom sú stave. Častokrát tam nájdeme aj úplne nepoužitý materiál, ešte s visačkami. No viackrát sme tam objavili nepoužité klasické látky. Okrem toho nám poskytujú zvyšky látok aj rôzne návrhárske dielne.
Ako je to teraz v čase pandémie? Neznížili sa Vám objednávky?
Pri slow fashion sú oveľa vyššie náklady na výrobu, takže ceny sú pochopiteľne vyššie. Určite je veľmi cítiť, že ľudia si dávajú čoraz viac pozor na to, čo si kúpia. Nevravím však, že to je zlé, pretože sa boja budúcnosti, stratia zamestnanie a podobne.
Mnohé slow fashion značky pociťujú pokles objednávok. My to však nemáme s čím porovnávať, pretože sme značku rozbehli už v čase pandémie. Jedine sme mali viac objednávok počas leta, cez zimu dopyt po produktoch začal klesať.
Povedomie o udržateľnosti vytvárajú aj instagrameri. Na Slovensku je ich však málo, dali by sa spočítať na prstoch možno jednej ruky... Akú myslíte, že dokážu zohrať práve mediálne známe osobnosti úlohu v povedomí medzi mladými? Napríklad na sociálnych sieťach...
Máme niekoľko slovenských influencerov alebo ľudí, ktorí prezentujú svoje názory na sociálnych sieťach. Ja som za to veľmi vďačná a myslím si, že ide o veľmi dobrú cestu, ako rozšíriť povedomie o udržateľnosti. Doteraz sa totiž o tom takmer vôbec nehovorilo a je úplne jedno, akým spôsobom dostaneme myšlienku udržateľnosti medzi ľudí. Preto veľmi podporujem každého človeka, ktorý takýmto spôsobom šíri povedomie o udržateľnosti. Som veľmi rada, že narastá aj počet článkov o upcyclingu a aj keď sme ešte len na začiatku, tak verím, že tento rastúci trend bude pokračovať.
Z mojej vlastnej skúsenosti však viem, že pandémia udržateľnosť posunula do úzadia. Pracujem v hoteli, ktorý práve na udržateľnosť kládol veľký dôraz. Samozrejme, že zdravie je prednejšie. Nastala však ďalšia veľká katastrofa. Každé jedno jedlo sa v hoteloch balilo do plastových obalov a myslím si, že pandémia nám môže v rámci ekológie veľmi ublížiť.
Psychohygiena je v dnešnej dobe veľmi dôležitá. Aká je tá vaša?
Mamina pred pandémiou výlety do lesa príliš neobľubovala. Vzhľadom na to, že skutočne bývame na okraji hlavného mesta priamo v lese, nie je nám tak vzácny, ako ostatným bratislavčanom. S prírodou sme teda tak spojené, že sme vždy les považovali za samozrejmosť. Počas korony sme však prehodnotili svoje postoje a veľmi sme si možnosť prechádzok užívali.
Čo Vám prináša najviac inšpirácie pri tvorbe?
Mamina je tak zažratá do módy, že si zvykne kupovať rôzne módne časopisy, okrem toho vo voľnom čase hľadá nápady aj na sociálnych sieťach. Inšpiruje sa naozaj všetkým, čím sa dá. Má otvorené oči, pozerá do vitrín, skutočne módou žije.
Momentálne pôsobíte iba na Slovensku. Nerozmýšľali ste, že by ste značku dostali aj za hranice?
Premýšľali sme nad tým, že začneme predávať produkty aj v Čechách, pôjde to však pomalšie. Bojovať na dvoch frontoch je totiž oveľa náročnejšie. Zatiaľ sa držíme len na Slovensku.
Pripravujete nejaké novinky? Aké sú Vaše najväčšie ambície?
Stále by sme chceli tvoriť spoločne, ako mama a dcéra. Tým sa chcem inšpirovať aj pri najnovšej kolekcii, túžim totiž vytvoriť oblečenie, ktoré bude pre mamy a ich dcéry. Išlo by o rovnaké oblečenie, ktoré by mohli nosiť maminky a ich najmilovanejšie ratolesti. Zatiaľ to je však ešte len akási myšlienka. Uvidíme však, čo čas prinesie.
Máte určitý odkaz pre ľudí, ktorí rozmýšľajú nad založením vlastnej značky v oblasti slow fashion?
Povedala by som, že je to skutočne náročné, no nemajú sa čoho obávať. Napríklad aj moja mamina dlho váhala a dnes máme spoločnú značku. Ak vás to naozaj baví, napĺňa a chcete to robiť, tak si myslím, že to môže pomôcť nám všetkým. Budete totiž robiť pekné veci ekologickým spôsobom, ktoré vás navyše aj potešia. To je to najdôležitejšie.
