Clara Elizebeth Smith prišla na svet v malom mestečku Huntington v štáte Indiana 26. augusta 1892 ako najmladšia z desiatich detí. Jej otec John Marion, bol veterán občianskej vojny a republikánsky politik, matka Sophie sa starala o početnú rodinu.
Po skončení štúdia a absolvovaní vysokej školy Hillsdale College v Michigane sa stala v roku 1915 učiteľkou a riaditeľkou vidieckej školy vo Wabash, ale práca ju neuspokojovala. Preto v lete 1916 odcestovala za väčším dobrodružstvom do Chicaga, aby si našla nové zamestnanie.
Pri návšteve Newberry Library narazila na originály Shakespearových diel a rozhodla sa, že sa bude venovať ich štúdiu. Knihovník ju teda skontaktoval so znalcom Shakespeara, Georgom Fabyanom, bohatým, výstredným magnátom, ktorý prevádzkoval akustické testovacie laboratórium Riverbank Laboratories v Ženeve v štáte Illinois.
Fabyan bol totiž presvedčený, že skutočným autorom Shakespearových hier a sonetov je anglický filozof Francis Bacon a zamestnal Elizebeth vo svojom tíme, aby hľadala skryté baconove kódy v dramatických dielach.
V Riverbank sa Elizebeth naučila lúštiť kódy od pedagogičky Elizabeth Wells Gallup, ktorá viedla šifrovaciu školu. Vďaka tomu sa zoznámila s jej asistentom Williamom F. Friedmanom. Spoločný záujem o kódy a šifry ich k sebe pritiahol natoľko, že sa za necelý rok po stretnutí vzali.
Prvá svetová
To už klopala na dvere prvá svetová vojna a Fabyan dovolil vláde USA používať Riverbank Laboratories ako stredisko pre kryptografické operácie. Manželia Friedmanovci sa zapojili do lúštenia kódov pre americkú armádu, ktorá intenzívne hľadala kryptoanalytikov. Mala ich málo a uvedomovala si, že rádiové a bezdrôtové technológie môžu úplne zmeniť výsledok vojny.
Prvých osem mesiacov vojny spoločne so svojím malým tímom vykonávali kódovanie pre vládu USA a vyvíjali širšiu metodológiu. Ani jeden z manželov nebol nijako zvlášť dobrý v matematike, ale používali intuíciu, aby vymysleli techniky na rozoznanie šifier. Navyše ich metódy boli vedecké a osvedčené postupy mohli prevziať ďalší kryptoanalytici.
Úspech na seba nenechal dlho čakať. Elizebeth Friedman bola prvá, kto dešifroval mexické a nemecké kódy.
Proti mafii
Po konci vojny začali Friedmanovci pracovať pre vládu. V novom zamestnaní však dlho nezostala, dala prednosť rodine a chcela sa starať o svoju dcéru Barbaru (neskôr k nej pribudol ešte syn John).
V tom čase panovala v USA prohibícia a mafiáni pašovali do zeme alkohol a narkotiká. Na vykonávanie svojich operácií hojne používali zašifrované rádiové správy. Preto sa americká pobrežná stráž pod jurisdikciou ministerstva financií obrátila na Elizebeth, aby sa pripojila k novej spravodajskej divízii. Potrebovala rýchlo prelomiť kódy gangstrov v zachytených správach a zároveň ochrániť vlastnú komunikáciu pred zločincami, ktorí monitorovali vládne správy.
Elizebeth sa na home office, čo bolo v tom čase nevídané, dala do práce. Čoskoro rozlúštila viac ako šesťsto päťdesiat správ. Vďaka jej práci tak súd mohol poslať veľa mafiánov za mreže vrátane Al Caponeho, ktorý bol odsúdený na jedenásť rokov.
Mediálna senzácia bola na svete, odborníčka na kódy sa ocitla na titulných stránkach novín a stala sa verejne známou osobou. Výsledky bol ohromený aj veliteľ pobrežnej stráže Frederick C. Billard a podporil Elizebethinu víziu o rozšírení kryptologickej jednotky a jej financovaní v Kongrese. Mal pádne argumenty, pretože Elizebeth za predchádzajúce tri roky rozlúštila dvanásť tisíc správ. V roku 1931 sa stala kryptologičkou zodpovednou za jednotku USCG Unit 387.
Ako Elizabeth zastavila nacistickú inváziu do Južnej Ameriky sa dozvieš na druhje strane.
