Nemenovaná slúžka o svojej situácii prehovorila pre BBC. Zvolila meno Gladys, ktoré je, pochopiteľne, pseudonym. Krátky online rozhovor sa mohol uskutočniť len neskoro v noci, keď jej zamestnávatelia z katarskej elity spali.
V ňom povedala, že pracuje každý deň od ôsmej rána do jedenástej večer. Upratuje, pomáha pri príprave jedla a stará sa o deti. Jedáva to, čo ostalo z rodinných jedál, a hovorí, že odkedy začala pred 18 mesiacmi, nemala ani deň voľna. „Domáci sú šialení,“ hovorí o svojom zamestnávateľovi štyridsiatnička Gladys. „Kričia na mňa každý deň.“
Predtým, ako Katar vyhral súťaž o usporiadanie majstrovstiev sveta vo futbale, zahraniční pracovníci nemohli zmeniť prácu alebo opustiť krajinu bez súhlasu svojho zamestnávateľa. Vo väčšine štátov Perzského zálivu je to stále tak. Až neskôr začal Katar pod drobnohľadom zavádzať reformy, ale Amnesty International tvrdí, že sa im zatiaľ nepodarili reálne uviesť do praxe.
Zamestnávateľ Gladys si napríklad ponechal jej pas, čím jej zabránil odísť bez jeho súhlasu. Napriek tomu je vďačná. Povedala, že na rozdiel od niektorých iných zahraničných slúžok si aspoň mohla ponechať telefón. Navyše nie je fyzicky týraná. V Katare sa to stáva až príliš často, hovorí.
Je tu ešte jeden dôvod, prečo chce zostať vo svojej súčasnej práci. Tvrdí, že v jej veku je nepravdepodobné, že dostane lepší job. Mesačne tu zarobí 1 500 rialov, necelých 400 eur, ktoré môže všetky poslať domov, aby uživila rodinu.
Nájdu sa však aj svetlé výnimky. Slúžka zamestnaná vládnucou kráľovskou rodinou Al Thani tvrdí, že sa s ňou zaobchádza dobre, aj keď nemá žiadny deň voľna, ako by to podľa nových pravidiel mali mať všetci pracovníci.
Usmiata Filipínčanka, ktorá sa v rozhovore pre BBC volá Althea, pracuje v kráľovskom sídle vo filipínskom kolektíve. Vysvetľuje, že jej zamestnávatelia jej dali iPhone, oblečenie, šperky a topánky takého druhu, aké si doma nemohla dovoliť.
Rovnako ako v prípade Gladys, aj tu ju priviedol problém s domácim životným minimom. Všetci Altheaniny kolegovia majú vlastné spálne a spoločnú kuchyňu. Narozdiel od slúžok, ktoré Althea vidí na TikToku a Facebooku žobrať o jedlo a prosiť, aby ich niekto zachránil,si Filipínčanka žije ako v rozprávke.
Napriek tomu tvrdí, že je to tvrdá práca. Deň zvyčajne začína o 6:30, keď personál pripraví raňajky pre rodinu. Althea sa naje, keď rodina skončí. Po vyprataní upratujú izby a určia miesta na obed. „Ide nám to rýchlo, lebo je nás veľa,“ hovorí Althea. Slúžky odpočívajú vo svojich izbách medzi tretou a šiestou hodinou poobede a potom sa pripravujú na večeru. Po dennej smene môže Althea opustiť areál a pozrieť sa do mesta.
Althea však funguje každý deň, vrátane víkendov. Nedostane deň voľna, ktorý jej má teraz zaručiť katarské právo. Je to cena, ktorú platí za to, že svojej rodine poskytuje životne dôležitú finančnú podporu.
Podľa údajov katarského úradu pre plánovanie a štatistiku z roku 2021 je v Katare odhadom 160 000 zahraničných domácich pracovníkov. V roku 2017 Katar zaviedol zákon o domácich pracovníkoch, ktorý obmedzuje pracovný čas na 10 hodín denne a vyžaduje denné prestávky, týždenné voľno a platené sviatky.
V roku 2020 zaviedla aj minimálnu mzdu a dala pracovníkom právo zmeniť prácu alebo opustiť krajinu bez toho, aby museli získať povolenie.Amnesty International však tvrdí, že tieto zákony neboli správne implementované alebo presadzované a pretrváva extrémna prepracovanosť, nedostatok odpočinku a hrubé a ponižujúce zaobchádzanie.
