So zvyšujúcimi sa teplotami posledných niekoľko rokov ženy narážajú na formu sexuálneho obťažovania, ktorej rozmach zaistili najmä smart telefóny. Fotenie intímnych miest bez súhlasu alebo takzvaný upskirting.
„Najhoršia príhoda sa mi stala asi dva roky dozadu. Stála som v električke a držala sa tyče hneď vedľa sedačiek. Mala som sukňu tak do polovice stehien. Muž sediaci na sedačke pri mne niečo stále robil na telefóne, nevenovala som tomu pozornosť. Ale potom električka zabrzdila, ja som sa obzrela, a zistila, že mal ruku priamo pri mojich nohách a fotil si ma. Pod sukňou,“ opisuje pre iDnes.cz dvadsaťosemročná Martina z Brna. Bola znechutená a ponížená. „Keď som ho konfrontovala, čo to akože robí, odpovedal, že mu len spadol mobil, aj keď to tak vôbec nevyzeralo. Na ďalšej zastávke som vystúpila. Bolo mi tak zle, že som nedokázala urobiť nič ďalšie.“
Kedy to je a kedy nie je obťažovanie? Jednoducho povedané, ak je to druhému nepríjemné, je to obťažovanie. Na psychiku ženy môže mať niekedy podobný dosah ako znásilnenie. Ak je útočník v mocenskej pozícii, môže bezmocnosť spôsobiť obeti traumu.
„Ide o situáciu, v ktorej si obeť nevie poradiť, cíti sa ponížená, ide o zásah do jej osobného priestoru a súkromia. Aj komentáre, ako žena vyzerá, sú veľmi osobné, pretože sexualitu vnímame ako svoju záležitosť, do ktorej nepúšťame každého,“ vysvetľuje pre DenníkN Johanna Nejedlová, zakladateľka organizácie Konsent, ktorá sa venuje prevencii sexuálneho násilia a obťažovania.
„Najčastejšími formami sexuálneho obťažovania sú verbálne útoky na osobný život, sexuálne narážky, vtipy a poznámky. S týmto typom sa stretla polovica až dve tretiny populácie. Mužom však toto správanie prekáža výrazne menej často ako ženám,“ uvádza sa v správe, ktorú pod vedením Aleny Křížkovej vypracoval tím Sociologického ústavu Akadémie vied ČR.
Obťažovanie ďalej zahŕňa oplzlé vtipy, potľapkávanie po zadku, nemiestne komentovanie postavy a oblečenia, zízanie do výstrihu, zasielanie nevyžiadaných pornografických materiálov, či spomínané snímanie intýmnych partií bez dovolenia. Ešte horšie je obchytávanie na intímnych miestach, nátlak, prenasledovanie alebo vydieranie.
Podľa advokátky Lucie Hrdej, ktorá zastupuje obete sexuálneho násilia, je však hranica medzi obťažovaním a násilím veľmi tenká a vždy záleží na konkrétnej situácii. „Ak vám niekto strčí ruku pod sukňu medzi nohy, z pohľadu trestného práva je to už pokus o znásilnenie. A je jedno, či to myslel zo žartu. Ide totiž o absolútne narušenie fyzickej integrity,“ hovorí Hrdá.
Dvadsaťjedenročná Pavla má negatívnu skúsenosť aj s reakciou okolia. „Pracovala som ako servírka a jeden z hostí si ma nakrúcal, keď mi spadol pohárik a musela som to zamiesť. Mala som na sebe tielko s výstrihom... Ozvala som sa, čo si to dovoľuje a nech to okamžite schová. Pán pri vedľajšom stole sa zastal jeho, že také krásne dievča by bolo škoda si nezapamätať a že aj zozadu je to super výhľad,“ popísala s tým, že mala takú zlosť a bolo jej tak zle, že radšej odišla a na miesto poslala kolegu.
Podobné zážitky majú aj svedkovia, pre ktorých je situácia často tiež veľmi nepríjemná: „Stál som v električke pri dverách, mal som už vystupovať. Spolu so mnou tam boli postarší pán a slečna, ktorá sedela na sedačke hneď pri tyči. Pán sa ale zrazu začal k žrdi tlačiť a fotiť si slečny výstrih. Keď som k nemu pristúpil a povedal, nech toho nechá, tak bez slova zaklapol telefón a vystúpil. Je mi z toho bytostne zle a nechcem si ani domýšľať, koľko takých ďalších existuje,“ popísal jeden z nich.
Príbehy ako tento nie sú ojedinelé. Napríklad od roku 2019 je upskirting v Anglicku a Walese klasifikovaný ako trestný čin. V Škótsku dokonca už od roku 2010. V Českej republike žiadne špecifické právne ošetrenie zatiaľ nie je. Advokátka Lucie Hrdá uviedla, že sa jedná o priestupok. „Trestnoprávne konanie to nie je, pokiaľ to dotyčný nerobí u malých detí. Pokiaľ to robí bez vedomia obete, jedná sa o priestupok, fotenie bez súhlasu,“ uviedla s tým, že možnosť obrany je žaloba na ochranu osobnosti. Dodala však, že si nemyslí, že by sa niekomu oplatilo niečo také podávať.
Podľa advokátky Hrdej súvisí sexuálne obťažovanie aj s postavením žien v spoločnosti. „Žena je vnímaná ako niečo, na čo majú muži právo. Je to prejav patriarchátu, pretože žena bola vždy vo vlastníctve muža. Je sexuálnym objektom a slúži na to, aby sa na ňu každý pozrel. V rodine je z nej často upratovačka, slúžka, práčka. Jej pocity nie sú natoľko dôležité, aby to zabránilo obťažovaniu,“ myslí si Hrdá.
V roku 2014 zverejnila veľkú celoeurópsku štúdiu Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA). Na otázky o sexuálnom násilí a obťažovaní v ňom odpovedalo 42 tisíc žien.
55 percent Češiek uviedlo, že sa niekedy v živote stretli s akoukoľvek formou obťažovania. 21 percent Češiek potom zažilo sexuálne obťažovanie v poslednom roku pred rozhovorom. To zodpovedá priemeru Európskej Únie. V tom istom období zažilo sexuálne obťažovanie 29 percent Sloveniek.
„Pocit, že vám niekto ublíži a ste zahnaní do kúta, do bezmocnosti, je jedna z najsilnejších emócií, ktoré ľudia prežívajú. Obťažovanie, najmä ak sa odohráva v prostredí výrazných mocenských nerovností, napríklad medzi nadriadeným a podriadeným, medzi vyučujúcimi a študujúcimi, môže byť podobne traumatizujúca skúsenosť ako znásilnenie. Štruktúrou je podobné ako ďalšie formy rodového násilia a je podobne spoločensky bagatelizované,“ vysvetľuje pre DenníkN sociologička Vohlídalová. Aj ona sama sa s obťažovaním stretáva. „Nedávno sa mi predavač v obchode neskrývane pozeral na prsia. To je bežná skúsenosť nás všetkých,“ dodáva Vohlídalová.
Ako by mali ženy reagovať a brániť sa?
Osvedčené typy podľa Jasmíny a Pavla Houdkových, lektorov z Modernej sebaobrany, zahŕňajú najmä tri kľúčové body: Dať dotyčnému jasný povel, nech svoje konanie zanechá, popísať situáciu, nech okolie vie, čo sa deje, a urobiť tak nahlas a prísne.
Odporúčajú tiež neklásť otázky a nevyjednávať či nezmierňovať to, čo hovoríte. „Nedávajte prasiakom na výber,“ radia.