A hoci sa ešte len ukáže, či tento experiment reálne zafunguje, mnohé krajiny už rozmýšľajú, že pôjdu rovnakou cestou, informuje portál ScienceAlert.
Dôvodom sú obavy. Napríklad zo škodlivého obsahu, tlaku na výkon, porovnávania sa, kyberšikany aj závislosti. Sociálne siete dnes fungujú na algoritmoch, ktoré presne vedia, čo nás udrží pri obrazovke. A deti sú pre ne azda tým najcitlivejším cieľom.
Európski lídri (napríklad Ursula von der Leyen) otvorene hovoria o tom, že rodičia sa cítia bezmocní. Technológie sú rýchlejšie než zákony a domácnosti zaplavuje digitálny svet skôr, než si to stihneme uvedomiť.
Kto ďalší sa chystá „vypnúť“ deti zo sietí?
Austrália v tom nie je sama. Po svete sa začína črtať nový trend:
- Európska únia debatuje o plošnom zákaze pre deti do 16 rokov.
- Nový Zéland pripravuje podobnú legislatívu.
- Malajzia už oznámila, že od roku 2026 deti (mladšie ako 16 rokov) na sociálne siete nepustí.
- Francúzsko zvažuje nielen zákaz pre mladšie deti, ale dokonca aj nočný „digitálny zákaz vychádzania“ pre tínedžerov.
- Nórsko, Španielsko, Dánsko – aj tieto krajiny sprísňujú pravidlá alebo hľadajú svoje vlastné riešenia.
Niektoré štáty volia miernejšiu cestu – namiesto zákazu dávajú rozhodnutie do rúk rodičov. Inde sa pripravujú aplikácie na overovanie veku či digitálne identifikačné systémy.
Nie všade sú z toho nadšení
Napríklad Južná Kórea zákaz sociálnych sietí odmietla, no aspoň zavádza zákaz mobilov v triedach.
V Japonsku jeden z primátorov navrhol obmedziť používanie smartfónov na dve hodiny denne pre všetkých, deti aj dospelých. A jeho argument bol jednoduchý: „Ak si pravidlá nebudú musieť dodržiavať rodičia, deti ich nikdy neprijmú.“
Najhlasnejší odpor však znie zo Spojených štátov. Americké technologické firmy hovoria o diskriminácii, útokoch na slobodu prejavu a zasahovaní do podnikania. Politický tlak rastie a téma sa dostala až pred Kongres.
Zákaz ako zázračné riešenie?
Hoci sa krajiny zhodujú v tom, že deti treba v online priestore chrániť, jednotný recept neexistuje. AUtority sa nevedia presne zhodnúť, v akom veku by malo mať dieťa plný prístup k sieťam, ako zákaz technicky kontrolovať, a čo robiť, keď si deti vždy nájdu skratky a obchádzky.
Aj v Austrálii sa už hovorí o tom, že mladí hľadajú nové platformy, falošné profily či cudzie účty. Digitálny svet sa totiž zakázať jedným zákonom jednoducho nedá.
Zákazy môžu pomôcť. Ale samy o sebe nestačia. Oveľa dôležitejšia je komunikácia, dôvera a digitálna gramotnosť. Učiť deti, ako sociálne siete používať bezpečne, nie slepo. Ako si chrániť súkromie, nevnímať lajky ako mierku vlastnej hodnoty a vedieť si povedať dosť.
To, čo dnes sledujeme v Austrálii, môže o pár rokov úplne zmeniť pravidlá celého online sveta. Otázka už neznie či, ale ako veľmi budú sociálne siete regulované.