Mladí ľudia denne počúvajú, koľko času by mali tráviť pri obrazovke, čo by mali obmedziť a čo nerobiť. Celé diskusie však často obchádzajú tých najdôležitejších: samotných mladých.
Portál The Conversation opisuje rozsiahly výskum UNICEF-u s viac ako 490 tínedžermi z 11 krajín. V rámci rozhovoru s mladými sa opakovane objavovala tá istá myšlienka: dospelí podľa nich nerozumejú tomu, čo sa v online svete skutočne deje, a často sa do ich digitálneho života príliš nezapájajú. Mladí cítia, že dospelí nevedia, čím si v online priestore prechádzajú, a mnohí zároveň dodávajú, že aj oni sami trávia pred obrazovkou veľa času. Paradoxne však deti a tínedžeri nechcú, aby dospelí ustúpili a nechali ich napospas. Chcú presný opak: aby ich online život dospelých zaujímal.
Jeden chlapec z Čile to opísal veľmi úprimne. Povedal, že má kamaráta z online hry, ktorý sa mu pravidelne zdôveruje so svojimi problémami, no rodičom to povedať nemôže, pretože jeho trápenie zľahčujú. „Snažím sa mu pomôcť,“ hovorí, „ale nie som dospelý, ktorý by to mal už čosi odžité.“ A práve v tom je ten problém.
Internet ako útočisko aj bojisko
Mladí majú na digitálny svet prekvapivo triezvy pohľad. Veľmi jasne vnímajú, čo im dáva, aj čo im berie.
Na jednej strane je internet miestom, kde nachádzajú spojenie, ktoré v offline svete často chýba. Sociálne siete im prinášajú pocit spolupatričnosti a umožňujú im stretnúť ľudí s podobnými záujmami či problémami, hoci sú často na opačnom konci planéty. Počas pandémie COVID-19 bola táto digitálna blízkosť pre mnohých jediným záchranným lanom. Pre niektorých mladých je internet aj bezpečný priestor, kde môžu anonymne hovoriť o psychických ťažkostiach alebo hľadať informácie, ktoré by inak nenašli. A niekedy je to jednoducho miesto, kde si vypnú hlavu a zabudnú na stres, ktorý im prináša škola alebo rodina.
Temná strana scrollovania
Na druhej strane však internet dokáže byť poriadne nemilosrdný. Tínedžeri veľmi otvorene hovoria o tom, ako ich ničí neustále porovnávanie sa s dokonale upravenými influencermi. Dokonalé telá, dokonalé byty, dokonalé životy. Mnohí mladí pritom vedia, že väčšina online obsahu je umelá, upravená či vylepšená filtrom, ale aj tak na nich mocne pôsobí.
„Na sociálnych sieťach vidíš len fasádu dokonalosti,“ hovorí tínedžer zo Švédska. „Zabudneš, že aj títo ľudia majú reálne problémy. Len sa proste cítiš horšie, lebo si myslíš, že žijú život, ktorý by si chcel žiť ty.“
Ďalším ťaživým fenoménom je kyberšikana. Online útoky či ponižujúce komentáre si tínedžera nájdu aj doma, presne tam, kde by sa mal cítiť najbezpečnejšie. Niektoré dievčatá otvorene hovoria o strachu z toho, že ich fotky môžu byť zneužité, šírené alebo použité proti nim. Digitálny svet ich vystavuje hrozbám, ktoré predchádzajúce generácie nepoznali.
Miesto, kam konečne patria
Napriek všetkým negatívam sa mladí zhodujú v tom, že internet pre nich predstavuje priestor, ktorý nedokážu úplne nahradiť offline vzťahy. Tínedžerka z Čile to opísala nasledovne: „Na internete stretnem ľudí, ktorí majú rovnaké záujmy. A vtedy sa už necítim odmietnutá. Cítim sa, akoby som konečne niekam patrila.“
Digitálny priestor je pre nich presne to miesto, kde sa formujú ich vzťahy, sebavedomie aj identita. A to je niečo, čo dospelí často prehliadajú.
Čo od dospelých naozaj potrebujú
Ak chceme mladým pomôcť zvládať všetko, čo online svet prináša, nestačí ich len neustále kontrolovať alebo im prikazovať, koľko minút denne majú stráviť pri mobile. Oni sami hovoria, že potrebujú niekoho, kto ich vypočuje, kto chápe, akému svetu čelia, a kto sa vie v digitálnom prostredí orientovať rovnako sebavedomo ako aj oni.
To znamená:
- aktívne sa zaujímať o to, čo robia online,
- nebagatelizovať ich problémy,
- rozvíjať vlastnú digitálnu gramotnosť,
- byť sprievodcami, nie policajtmi,
- spolu vytvárať bezpečnejší internet.
Nie príkazmi a zákazmi, ale rozhovorom, pochopením a spoločným nastavovaním hraníc.