Podľa výskumu platformy Attest má dnes s alkoholom skúsenosť len 20 % tínedžerov vo veku 15–16 rokov. Pre porovnanie – v roku 2000 to bolo až 71 %. Fajčenie aj sú na tom podobne – iba 14 % mladých vyskúšalo cigarety a 6 % drogy, informuje portál Parents.
Znie to ako úspech, však? Menej alkoholu, menej závislostí, zdravšia generácia. Lenže odborníci upozorňujú, že možno sme len vymenili jednu závislosť za inú.
Ticho v izbe
„Rebélia sa presunula online a rodičia ju často vôbec nevidia,“ hovorí rodinná terapeutka Saba Harouni Lurie. Zatiaľ čo kedysi bol tínedžerský vzdor nápadný (nočné úteky, koncerty, tajné párty), dnes môže tínedžer sedieť v izbe, vyzerať úplne pokojne… a na mobile viesť svoj vlastný digitálny boj s hranicami.
Čísla to len potvrdzujú. 55 % tínedžerov trávi denne viac ako tri hodiny na sociálnych sieťach ako TikTok, YouTube či Snapchat. Iba 2 % sa im vyhýbajú úplne.
„Tínedžeri na internete zdieľajú veci, ktoré by rodičov vydesili, a často sa ocitajú v komunitách s temným obsahom,“ upozorňuje Lurie. „Niektorí dokonca vytvárajú či zdieľajú sexuálne materiály alebo sledujú obsah, na ktorý vývojovo ešte nie sú pripravení.“
Podľa spoločnosti Bark Technologies sa v roku 2024 až 77 % tínedžerov stretlo s nejakou formou sexuálneho obsahu online, vrátane prijímania nahých fotiek.
Generácia, ktorá pije menej
Na prvý pohľad to vyzerá, že mladí sa správajú rozumnejšie než ich rodičia. No psychológovia hovoria, že realita je zložitejšia. „Zatiaľ čo užívanie látok klesá, klesá aj osobná socializácia,“ hovorí Lurie. „Tínedžeri menej chodia von, trávia menej času s priateľmi, a aj ich život je menej spontánny.“
Podľa dát CDC až 40 % stredoškolákov zažíva pretrvávajúce pocity smútku či beznádeje. „Vidíme paradox: sú neustále pripojení, ale emocionálne odpojení. Trávia hodiny online, no mnohí priznávajú, že sa cítia úplne sami,“ dodáva Lurie.
Žiadny vodičák, žiadne rande, žiadne brigády
Kedysi tínedžeri snívali o vodičáku, prvých láskach či brigádach v kaviarni. Dnes sa to mení. „Mnohí mladí nemajú záujem o tieto ‘tradičné’ kroky k dospelosti,“ hovorí Lurie. „Možno je to odpor voči očakávaniam spoločnosti, alebo únik do digitálneho sveta. V každom prípade je to znepokojujúce.“
Podľa psychiatra Joela Stoddarda sa samotný inštinkt riskovať nezmenil, zmenila sa len jeho forma. „Túžba po objavovaní, riziku a samostatnosti je v mladých stále. Len sa presunula do iného prostredia – na obrazovku.“
A hoci sa svet ich rebélie premiestnil, úloha rodičov zostáva rovnaká: zostať pozorní, poskytovať oporu, a keď treba, vyhľadať odbornú pomoc.