Komunity zamerané na chudnutie a poruchy príjmu potravy majú na sociálnych sieťach dlhú históriu — od X (predtým Twitter) cez Tumblr, YouTube až po Instagram. V posledných rokoch sa však obsah týkajúci sa chudnutia na TikToku ešte viac zosilnil vďaka nástupu a popularite liekov typu GLP-1, ako sú Ozempic, Mounjaro alebo Wegovy. Mnohí odborníci aj používatelia pripisujú práve týmto medikamentom obrat v online prijímaní body positivity — tá je postupne nahradzovaná návratom k starým ideálom štíhlosti ako znaku zdravia. #SkinnyTok — teda komunita, ktorá „brutálne úprimne“ radí, čo majú ľudia urobiť, aby schudli — nie je nič nové. Píše portál Antiyoutuber.cz
Tvorkyne ako Toni Fine, ktorá má viac ako 900-tisíc sledovateľov, sa dištancujú od označenia #SkinnyTok, no ich obsah sa s týmto trendom prekrýva. „Nezdedila som dvojitú bradu, pretože sa v rodine vyskytuje. Mám ju, pretože u nás v rodine nikto nebehával,“ hovorí Fine v jednom zo svojich videí
.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o nový spôsob, ako ľudí motivovať k zdravšiemu životnému štýlu. Namiesto počítania kalórií sa hovorí o makrách – pomere bielkovín, sacharidov a tukov. Ale ako upozorňuje odborníčka na poruchy príjmu potravy Erin Parks, aj tieto prístupy môžu byť škodlivé: „Je to škodlivé pre všetkých, či už trpia poruchou príjmu potravy, alebo nie. Zosilňuje to depresívne a sebakritické myšlienky, ktoré máme v hlave, a premieňa ich na opakovaný vzorec: ‚Ako vyzerám = koľko stojím. Čo jem = aký som človek.‘“
TikTok síce oficiálne zakazuje propagáciu nebezpečných praktík spojených s rýchlym chudnutím alebo idealizáciou telesných proporcií, no obsah #SkinnyTok je stále voľne dostupný. Algoritmy často uprednostňujú práve šokujúce výroky, ktoré sa šíria v krátkych virálnych videách. Tvorkovia potom tvrdia, že ich cieľom je „starostlivosť cez úprimnosť“.
Podľa autorky knihy Dead Weight Emmeline Clein sa #SkinnyTok nelíši od skorších pro-ana komunít. „Predstava, že anorexia je len ‚zájsť príliš ďaleko‘ na správnej ceste, naznačuje, že tá cesta vôbec niekedy bola správna,“ hovorí. Médiá podľa nej naďalej udržiavajú ilúzie, že medzi diétou a poruchami príjmu potravy existuje jasná hranica – a to najmä preto, že na tom stavajú svoj reklamný biznis.
Štatistiky však hovoria jasne. Počet porúch príjmu potravy v posledných rokoch rastie, najmä medzi mladými dievčatami. Podľa dát sa počas pandémie zdvojnásobil počet hospitalizácií kvôli týmto poruchám u dospievajúcich. „V deväťdesiatych rokoch išlo o to jesť čo najmenej,“ uzatvára Parks. „Dnes ide o to jesť často – ale dokonale. Latka je opäť vyššie.“