Keď Facebook v roku 2004 začínal, umožňoval študentom vytvárať profily a zdieľať príspevky na virtuálnej „stene“. „Thefacebook je online adresár, ktorý spája ľudí prostredníctvom sociálnych sietí na vysokých školách,“ vítala vtedajšia verzia webu svojich návštevníkov a vysvetľovala, že používateľom umožní „hľadať ľudí na vašej škole, zistiť, kto je vo vašich triedach, pozrieť sa na priateľov vašich priateľov a zobraziť vizualizáciu vašej sociálnej siete.“
„Online adresár,“ ako ho Zuckerberg opísal v roku 2004 pre CNBC, bol pôvodne vytvorený iba na prepojenie študentov Harvardskej univerzity. Ale už mesiac po spustení sa tento web, pôvodne určený výhradne pre Harvard, stal dostupným aj pre študentov ďalších univerzít.
Nebol to hladký štart, len pár dní po spustení Facebooku obvinili traja Zuckerbergovi spolužiaci z Harvardu, že im ukradol nápad na podobnú sociálnu sieť, ktorú vytvorili pod názvom ConnectU. Spor skončil až v roku 2008, keď sa dohodli na urovnaní – výmenou za 65 miliónov dolárov (51 miliónov libier), vrátane podielu vo Facebooku.
O rok neskôr pribudli fotografie a postupne sa sieť otvorila širokej verejnosti. V rovnakom roku sa sieť zbavila slova „the“ v názve a od tej doby sa volá iba Facebook. V roku 2009 sa objavilo tlačidlo „To sa mi páči“. Aby mohol konkurovať Twitteru, ktorý bol spustený v roku 2006, zaviedol Facebook aj označovanie (tagovanie) na fotografiách, v príspevkoch a komentároch.
V polovici roku 2010 dosiahla sieť 500 miliónov používateľov. Zuckerberg Facebook rozšíril o ďalšie funkcie, ako Messenger, Marketplace alebo Stories. Okrem toho Facebook kúpil Instagram, WhatsApp a investoval miliardy do vývoja umelej inteligencie a virtuálnej reality.
Meta, pod ktorú Facebook spadá, zostáva dnes najsilnejším hráčom na poli sociálnych sietí. V treťom štvrťroku roku 2021 mali platformy Metey dohromady podľa webu Statista približne 3,5 miliardy mesačných používateľov po celom svete. S približne 2,9 miliardy mesačne aktívnych používateľov je Facebook najpopulárnejšou sociálnou sieťou na svete.
Úspech počas rokov však sprevádzali aj problémy. Jedným z najvýznamnejších a najškodlivejších momentov v histórii platformy bol škandál Cambridge Analytica, ktorý sa naplno odhalil v roku 2018.
Úspech sprevádzajú aj kontroverzie
Politická poradenská firma neoprávnene získala dáta z desiatok miliónov používateľských účtov na Facebooku a využila ich na cielenú politickú reklamu, napríklad v britskom referende o Brexite. Škandál vyústil v obrovskú pokutu 5 miliárd dolárov od americkej Federálnej obchodnej komisie (FTC) a hlbokú stratu dôvery používateľov.
Facebook sa opakovane stal nástrojom na šírenie dezinformácií, najmä v súvislosti s voľbami. Sociálna sieť má dlhú históriu únikov používateľských dát. Už v roku 2013 unikli emaily a telefónne čísla 6 miliónov ľudí, v roku 2018 hackeri získali prístup k 50 miliónom účtov a v roku 2019 sa na verejnosť dostali osobné údaje 540 miliónov používateľov.
Web sa tiež dlhodobo potýka s problémom nenávistných prejavov, extrémizmu a obsahu podporujúceho násilie. Výrazným príkladom bola tragédia na Novom Zélande v roku 2019, keď strelec počas teroristického útoku na mešity v Christchurchi streamoval svoj čin na Facebook Live.
Ďalším prípadom bola smrť štrnásťročnej Molly Russell v roku 2017, ktorá bola vystavená algoritmami odporúčanému obsahu o sebapoškodzovaní na Instagrame. V roku 2022 britský koroner potvrdil, že sociálne médiá prispeli k jej smrti, čo vyvolalo silnú reakciu verejnosti a tlak na reguláciu škodlivého obsahu.
V roku 2021 Facebook ohlásil ambiciózne plány na vybudovanie virtuálneho sveta Metaverse. Projekt, do ktorého firma investovala desiatky miliárd dolárov, však zatiaľ nepriniesol očakávané výsledky. Divízia Reality Labs, ktorá sa stará o vývoj tejto technológie, už vygenerovala stratu cez 46,5 miliardy dolárov. Meta v roku 2023 oznámila prepustenie viac ako 21 000 zamestnancov.
Naposledy začiatkom tohto roku Facebook oznámil, že v USA končí program overovania faktov treťou stranou a bude sa spoliehať na upozornenia od komunity.
