Irán 2017-2018: V meste Mašhad vypukli protesty proti korupcii, zlému hospodáreniu a stúpajúcim cenám potravín. Počas niekoľkých dní sa protesty rozšírili do desiatky ďalších miest a vidieckych komunít po celej krajine. Vláda v Teheráne mala problémy dostať ich pod kontrolu.
Thajsko 2020: V univerzitných kampusoch po celej krajine rástol odpor proti vojenskému režimu, ktorý viedol premiér a armádny generál Prajutch Čan-Oča. Protesty, ktoré začala thajská opozičná strana, rýchlo nabrali na sile a nakoniec viedli k vyhláseniu výnimočného stavu.
Bielorusko 2020: V krajine, kde desiatky rokov vládne autokrat, sa konali prezidentské voľby. Diktátor Alexander Lukašenko oznámil, že v nich zvíťazil – a nasledovali mesiace hromadných demonštrácií.
Všetky tieto aj ďalšie protesty majú jedno spoločné: boli z veľkej časti organizované na Telegrame. Táto služba pre zasielanie správ sa stala jednou z najpopulárnejších na svete od roku 2013, kedy ju spoluzaložil Pavel Durov, ktorý je v súčasnej dobe vo väzbe v Paríži.
Takmer miliarda užívateľov
Telegram používa viac ako 900 miliónov ľudí a táto platforma sa pýši tým, že je jej obsah regulovaný oveľa menej prísne ako na iných podobných sieťach. Táto aplikácia tiež funguje aj vtedy, keď internet beží extrémne pomaly – napríklad keď sa vlády snažia obmedziť jeho používanie. Navyše je tu možné vytvárať chatovacie skupiny s až 20-tisíc účastníkmi, čo umožňuje rýchlu mobilizáciu veľkých davov.
Aplikácia tiež používateľom sľubuje mimoriadne vysokú úroveň anonymity. Hoci musia pri zakladaní účtu zaregistrovať číslo mobilného telefónu, môžu zadať užívateľské meno, ktoré je možné používať bez toho, aby ostatní členovia chatovacej skupiny toto číslo videli. Vďaka všetkým týmto funkciám je Telegram pre určité skupiny obzvlášť zaujímavý.
Nejde však len o opozičné skupiny žijúce v autoritárskych režimoch. Telegram sa napríklad stal aj platformou pre tých, ktorí v roku 2020 popierali chorobu covid-19.
Fake news aj kyberzločinci
Potom, čo bola dočasne odstavená sociálna sieť Parler, ktorú do značnej miery uprednostňovali pravicoví extrémisti a radikálni populisti šíriaci krajne pravicový obsah, sa Telegram stal ich novou preferovanou platformou, na ktorej sa objavili početné falošné správy - známe pod anglickým označením fake news - a dezinformačné kampane.
Telegram tiež priťahuje kyberzločincov; Pavol Durov je okrem iného obviňovaný z toho, že na svojej platforme umožňuje rozkvet organizovaného zločinu, nebráni šíreniu detskej pornografie a kryje zločiny.
Durovovo zatknutie viedlo k skutočne zvláštnej situácii, keď sa Kremeľ, ktorý má na Telegrame množstvo vlastných kanálov, sťažuje rovnako hlasno ako vysoko postavení predstavitelia ruskej opozície. Georgij Alburov, dlhoročný spolupracovník zavraždeného ruského aktivistu a kritika Kremľa Alexeja Navalného, zašiel tak ďaleko, že povedal, že Durovovo zatknutie predstavuje „tvrdú ranu zasadenú slobode slova”.
Ani zďaleka nie je taký anonymný
Telegram však nie je taký bezpečný a anonymný, ako si väčšina používateľov myslí – práve naopak. „Môžete sa opýtať kohokoľvek, kto sa pohybuje v bezpečnostných kruhoch, a každý vám povie, že Telegram zúfalo zaostáva za ostatnými platformami, pokiaľ ide o utajenie obsahu,” povedal Jürgen Schmidt, ktorý vedie nemecký odborný portál heise online.
Na rozdiel od služieb pre zasielanie správ, ako je WhatsApp alebo Signal, nie je obsah na Telegrame šifrovaný end-to-end, teda po celej ceste medzi telefónom jedného užívateľa a telefónom druhého.
„Telegram toto nie vždy oznamuje úplne jasne,” povedal Schmidt serveru Deutsche Welle. „Hovorí o šifrovaní všetkých správ, ale myslí tým len šifrovanie medzi zariadením (užívateľa) a serverom, nie koncové šifrovanie. Akonáhle sú správy na serveri, sú dešifrované do podoby prostého textu,” dodal.
Je síce možné zmeniť nastavenia tak, aby umožňovalo koncové šifrovanie dát. Ale nie je to úplne ľahké a tiež nefunguje pre každý druh chatu.
Nikto nevie, kto má prístup k dátam
„V zásade to znamená, že všetko, čo je v aplikácii napísané, je uložené na serveroch Telegramu, kam má Durov a jeho tím plný prístup,” uviedol Schmidt, ktorý v jednom zo svojich článkov popísal aplikáciu ako „nočnú moru”, pokiaľ ide o ochranu súkromia.
Nie je však známe, kde sa tieto servery skutočne nachádzajú - preto tiež nie je známe, kto presne má prístup k informáciám, ktoré sú na nich uložené. Telegram umiestnenie svojich serverov nezverejnil. Prečo je Telegram tak obľúbený pri toľkých protestných hnutiach, ktoré sa stavajú proti autoritárskym vládam?
„Žiadne technické vysvetlenie neexistuje,” povedal Schmidt, ktorý však naznačil inú možnú motiváciu: „Na rozdiel od väčšiny ostatných služieb pre zasielanie správ nemá Telegram zázemie v USA - kde si mnohí stále myslia, že v tom majú prsty ‘zlí‘ agenti americkej kontrarozviedky NSA.”
Jedni mu fandia, iní kritizujú
Namiesto toho spoločnosť prevádzkuje Rus, „ktorý získal dôveryhodnosť aj tým, že opustil krajinu, aby sa vyhol tlaku tamojšieho režimu”. Zvláštna je tiež skutočnosť, že Durov zrejme nikdy nenecháva svoju spoločnosť príliš dlho na jednom mieste. Po odchode z Ruska najprv presťahoval Telegram do Berlína, potom do Londýna a Singapuru, kým sa usadil v Dubaji.
„Samozrejme,” dodal technologický expert Schmidt, „je možné špekulovať, že sa sťahuje, aby sa vyhol orgánom činným v trestnom konaní. Dubajskú adresu Telegramu zatiaľ používatelia vnímali priaznivo ako niečo, čo Durovovi dodáva väčšiu dôveryhodnosť, pretože ho už nemôžu ľahko prenasledovať nemeckí alebo americkí úradníci.”
Avšak pre užívateľov to podľa Schmidta má závažné dôsledky. „Nemajú žiadnu možnosť, ako sa pri Telegrame domôcť odškodneniu.” Online platforma podľa jeho slov bola navrhnutá s ohľadom na túto skutočnosť.
„Môžete to vnímať pozitívne, keby sa na vás zamerali napríklad štátni žalobcovia, ale má to naopak nevýhody pre niekoho, kto sa stal obeťou online podvodníkov,” povedal Schmidt a doplnil záverečnú výzvu: „Osobne by som sa Telegramu vyhol, pokiaľ ide o čokoľvek dôverné.”