Mnohí z nás to pred Vianocami zažili. Emócie stúpajú, ceny klesajú, zo všetkých strán na nás nemilosrdne útočia reklamy a prichádza panika: bude toho tento rok pod stromčekom „dosť“? Na premýšľanie nie je čas, a tak nakupujeme tovar, ktorý je módny, lacný a ľahko dostupný, píše portál iDnes. Napríklad aj v reťazcoch takzvanej fast fashion. Vieme však, za akých okolností naše „mäkké darčeky“ (z textilu a iných poddajných materiálov) vznikajú, a kde s najväčšou pravdepodobnosťou skončia?
Lacné riešenie s drahými následkami
Podľa prieskumu spoločnosti Tinuiti rastie popularita internetových trhovísk s lacným tovarom, ako sú Temu alebo Shein. Čínsky Shein, ktorý sa špecializuje na rýchlu módu, je mimoriadne obľúbený medzi mladšími generáciami: nakupovať vianočné darčeky tam plánuje 43 percent americkej generácie Z. Celkovo sa plánované nákupy na Sheine medziročne zvýšili o 4 percentá.
Hlavný dôvod, prečo sa pri nákupe mäkkých darčekov toľko ľudí rozhoduje pre rýchlu módu, zrejme nikoho neprekvapí. Je ním nízka cena. Práve tá je pri vianočných nákupoch rozhodujúca pre 72 percent Američanov. Podobne sú na tom aj naše domácnosti.
Nízka cena na visačke, vysoká daň pre ľudí aj planétu
Kúpiť pod stromček papuče, bižutériu alebo kozmetiku doslova za pár eur je, samozrejme, lákavé. Lenže v gigantickom a zároveň málo regulovanom biznise, akým je ultrarýchla móda, platí jednoduché pravidlo: cenu za náš lacný nákup musí vždy niekto zaplatiť. Väčšinou sú to tí, ktorí oblečenie vyrábajú.
„Podstata značky Shein spočíva v tom, že na internete neustále vyhľadáva nové nastupujúce trendy a objednáva ich v malých sériách od siete, ktorá má tisíce tovární v čínskom meste Guangzhou. Táto sieť sa spolieha najmä na prácu zahraničných robotníkov. A ak sa séria dobre predáva, Shein si od nich objedná ďalší tovar,“ opisuje britská influencerka Venetia La Manna, ktorá sa venuje rýchlej móde a jej dopadom.
V roku 2022 vyslala britská verejnoprávna televízia Channel 4 do jednej z týchto tovární investigatívnu reportérku so skrytou kamerou. Dokument s názvom Inside the Shein Machine: Untold odhalil šokujúce pracovné podmienky, ktoré sú v rozpore s čínskymi zákonmi aj s etickým kódexom samotnej značky Shein.
Robotníci tu často pracujú až 17 hodín denne, 29 až 30 dní v mesiaci. Každý deň im prejde rukami niekoľko stoviek kusov oblečenia. Za jeden kus dostanú v prepočte pár centov a ak urobia chybu, mzda sa im znižuje, uviedol magazín Grazia. Slovami reportérky Channel 4 Iman Amrani: „Je to síce šokujúce, ale nie veľmi prekvapivé, keď si uvedomíme, že jedny šaty na Sheine stoja 4,49 libry.“
Móda zaplavuje planétu
Zatiaľ čo kedysi sa móda jednoducho delila na sezóny „jar/leto“ a „jeseň/zima“, vplyvom fast fashion sa nové trendy začali objavovať počas celého roka. Súčasná ultrarýchla móda to posúva ešte ďalej – každý deň je ako nová sezóna. Aj vianočná móda a nákupy sa riadia neustále pribúdajúcimi mikrotrendmi, ktoré sa spracúvajú bleskovou rýchlosťou.
Okrem otrasných podmienok v továrňach to má aj vážne ekologické dôsledky. Podľa organizácie Earth.org je módny priemysel „druhým najväčším spotrebiteľom vody a zodpovedá za približne 10 percent celosvetových emisií uhlíka, čo je viac než všetky medzinárodné lety a námorná doprava dohromady“. Neviditeľnú cenu za výrobu stále nových kúskov oblečenia tak v konečnom dôsledku platí celá planéta.
Tak rýchlo, ako sa oblečenie vyrába, sa aj vyhadzuje. Veľká časť končí na rozsiahlych skládkach, ktoré znečisťujú ovzdušie, ničia miestnu biodiverzitu a ohrozujú zdravie ľudí. Najviac tým trpia krajiny globálneho juhu. Hromadami netriedeného oblečenia sú doslova zavalené napríklad Haiti, Keňa alebo púšť Atacama v Čile, kam sa podľa BBC ročne dováža 60-tisíc ton vyradeného oblečenia. Prevažujú syntetické materiály, ktoré sa rozkladajú až dvesto rokov.
Prečo už nové oblečenie nepotrebujeme
„Odhaduje sa, že módne značky ročne vyprodukujú niečo medzi 80 a 150 miliardami kusov oblečenia,“ hovorí Venetia La Manna a dodáva, že presné údaje si mnohé značky nechávajú pre seba. V rámci kampane Speak Volumes preto od veľkých módnych firiem požaduje, aby zverejňovali informácie o tom, koľko oblečenia vyrábajú.
Zároveň upozorňuje, že už dnes je na svete obrovský nadbytok oblečenia. Aj keby sa výroba zajtra zastavila, ako ľudstvo by sme si úplne vystačili s tým, čo už existuje. To je síce sci-fi, no v menšom meradle si to podľa nej môžeme vyskúšať všetci, napríklad návratom k obľúbeným kúskom v šatníku, starostlivosťou o ne, aby vydržali čo najdlhšie, a nákupmi z druhej ruky.
Dobrou správou je, že okolo Vianoc nerastie len záujem o rýchly tovar, ale aj o nakupovanie v second handoch a bazároch. Darčeky z druhej ruky sa zbavujú stigmy niečoho nevhodného, uvádza spoločnosť GlobalData, podľa ktorej už viac než 68 percent ľudí nevidí v dávaní a dostávaní takýchto darčekov žiadny problém.
Aspoň jeden vianočný darček z druhej ruky si minulý rok kúpila takmer štvrtina ľudí a podľa GlobalData by sa tento podiel mohol ďalej zvyšovať. Hlavnou motiváciou je opäť úspora peňazí, no na rozdiel od e-shopov s rýchlou módou hrajú second handy v prospech aj vďaka udržateľnosti.
Kombinácia nízkych cien a etického prístupu je na vzostupe. A neplatí to len pre oblečenie: medzi najpredávanejšie predmety z druhej ruky patria aj knihy, hry a hračky.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.