Libor Baštinec je mladý Čech, ktorý sa venuje modelingu. Vďaka odvetviu, ktoré je späté s cestovaním, okúsil už niekoľko Ázijských krajín. Najdlhšie sa zdržal v Japonsku, ktoré si získalo jeho srdce. Libor zdôrazňuje dôležitosť sebestačnosti a odolnosti v tejto brandži.
V našom rozhovore sa dozvieš ako vyzerá bežný photoshooting day, aký mýtus o modelingovom odvetví koluje, o jeho vplyve na ľudskú psychiku, či výhodách, ktoré patria modelom v Ázii.
Kedy sa v tebe prvýkrát zrodila myšlienka, že by si chcel robiť modeling? Aká bola tvoja cesta k nemu?
Prvá myšlienka spojená s modelingom napadla mojim rodičom, keď som mal 12 alebo 13 rokov a všimli si novinový článok o agentúre a jej otvorenom kastingu v Zlíne. Mám dvojfarebný odtieň vlasov, na slnku som viac hrdzavý a za menšieho svetla skôr do hneda, rodičia si teda mysleli, že by bol dobrý nápad to skúsiť.
Aj napriek tomu, že ma vtedy agentúra vzala, ja som to robiť nechcel, pretože som sa veľmi hanbil. Druhý impulz prišiel v mojich 17 rokoch, keď som pridal na Instagram fotku a moja kamarátka ju poslala na skúšku do jej agentúry. Na druhý deň som už mal v žiadostiach správu, či by som nechcel podpísať zmluvu.
Čo treba spraviť, ak sa chce človek stať modelom?
Mnoho ľudí si myslí, že je tento proces veľmi ťažký, no opak je pravdou. Stačí, keď si vyhľadáte agentúry vo vašom okolí a každá z nich má na webových stránkach kolónku v zmysle „Staňte sa modelom”. Vyplníte formulár, do prílohy priložíte požadované fotky a pokiaľ sa agentúre zapáčite, ozve sa vám späť. Ďalšou možnosťou sú otvorené kastingy, ktoré sa organizujú v rôznych obchodných centrách, to však platí len pre pár agentúr.
Čo si modelingové agentúry najviac všímajú? Je niečo, čo ich dokáže okamžite odradiť?
Mimo vzhľad by som osobne tvrdil, že ich zaujme charizma a sebaprezentácia. Často počúvam názor, že treba byť len pekný. Naopak, dôležité je byť zaujímavý a nejako sa líšiť od ostatných. Ľudia, ktorí sa neboja byť výraznými, kontroverznými a sebaistými osobnosťami, to v tomto odvetví budú mať určite ľahšie. Povedal by som, že agentúry jednoznačne odradí arogantnosť, namyslenosť a nespolupráca zo strany modelov, takéto typy v agentúre určite dlho nevydržia.
Prečo zvyknú Slováci a Česi cestovať za modelingom až do ázijských krajín?
Určite odchádzajú za prácou, ktorá sa v týchto krajinách nachádza, fashion odvetvie je tam veľmi otvorené, obsiahle a požaduje práve rôznu etniku ľudí z rôznych častí planéty. Česko a Slovensko je bohužiaľ v týchto ohľadoch veľmi kontroverzné, návrhárov tu toľko nemáme a práce už vôbec nie. V iných krajinách sa kreatívnym ľuďom dáva priestor, v tých našich dostávajú urážky, nadávky a to ich tým pádom demotivuje, preto sa snažia odísť skôr do iných, vyspelých častí sveta.
Majú podľa teba muži v tomto odvetví rovnako veľa pracovných príležitostí ako ženy?
Áno, aj nie. V rámci vycestovania do zahraničia, áno, čo sa týka finančného ohodnotenia, to už nie. Muži majú podobné príležitosti, no nemajú ich toľko ako ženy. Niet sa čomu diviť, ženský modeling je oveľa rozšírenejší ako ten pánsky, kozmetiku používa oveľa viac žien a taktiež radšej sledujú módne trendy. Po ženskom modelingu je väčší dopyt, preto aj viac príležitostí a myslím si, že je to tak správne.
Prináša modeling viac výhod alebo obety? A aké napríklad?
Záleží asi od človeka a od toho, ako sa na to on sám pozerá. Medzi výhody by som určite zaradil možnosť cestovať po svete, spoznať ľudí s rovnakými záujmami z rozličných kútov planéty, iné kultúry, zvyky a návyky. Odkedy som minulý rok zmaturoval, som bol vďaka modelingu osem a pol mesiaca v zahraničí. Keby nie som model, išlo by to len veľmi ťažko.
Obety je tam za mňa ale viac, ste sám bez rodiny na inom kontinente, chýbajú vám kamaráti, ste v krajine, kde sa hovorí jazykom, ktorému nerozumiete a musíte sa pripraviť byť sami. Ja som napríklad trávil minulé Vianoce sám v Japonsku a niesol som to ťažko.
Aký je najväčší mýtus, ktorý o tejto brandži koluje?
Mýtusom je, že sme všetci len banda neinteligentných ľudí a že vzhľad je vlastne jediné, čo máme. S tým absolútne nesúhlasím, úprimne som vďaka modelingu stretol veľa múdrych a talentovaných ľudí, ktorí sú nielen dobrými modelmi, ale aj vedcami, návrhármi, učiteľmi, spevákmi, spisovateľmi či umelcami.
Ako vyzerá taký bežný photoshooting day?
Takýto pracovný deň začína tým, že sa v určitý čas musíte dostaviť na vopred dohodnuté miesto, či už to je taxíkom alebo za pomoci osobného vodiča. Môže to byť o jednej ráno, alebo aj popoludní. Po príchode sa ohlásite, pozdravíte sa s celým tímom a buď idete hneď do kresla, kde vám urobia vlasy a mejkap alebo sa ešte môžete naraňajkovať, či ponúknuť prichystaným občerstvením.
Prezlečiete sa do pripraveného oblečenia, s čím pomáhajú stylisti pobehujúci okolo vás. Postavíte sa pred foťák, tam fotograf doladí svetlo, vizážisti doťuknú mejkap a začína sa fotiť. Fotenie môže trvať dve až desať hodín, záleží či sa fotí kampaň alebo len nejaký set oblečenia pre menšiu značku. Vždy to býva inak.
Do akých krajín ťa modeling už dostal? Kde sa ti páčilo najviac a prečo?
Ako model som prvýkrát letel do Milána v roku 2022 na dva mesiace. Po maturite minulého roku som na mesiac a pol vycestoval do čínskeho Hangzhou, vrátil sa naspäť do Česka a po oslave svojich dvadsiatych narodenín som sa vydal do Japonska. Prvotným plánom bol len dvojmesačný pobyt, ten sa predĺžil na tri a nakoniec som rovno z Tokia odletel na ďalšie tri mesiace do Soulu v Južnej Kórei.
Najspokojnejší som bol určite v Japonsku, splnil som si tým svoj detský sen, spoznal som najlepších ľudí, ktorých považujem za rodinu, podržali ma v najhoršom a smiali sa so mnou v tom najlepšom. Verím, že sa do Japonska čoskoro opäť pozriem, pretože som tam nechal časť svojho srdca.
Modeling asi nejde robiť navždy, aký je tvoj back-up plan? Čomu sa rád venuješ?
Určite to nejde robiť navždy. Zaujímam o maliarstvo, už pár rokov zbieram v tejto sfére skúsenosti a rád by som sa do budúcna aj venoval rôznym technikám pre kuchyne, kúpeľne a podobne. V poslednej dobe sa veľmi nachádzam vo fotografií, kto vie, možno si v budúcnosti len vymením úlohu spred kamery za ňu. Som ešte mladý, mám pred sebou celý život, takže uvidím, kam ma vietor zavanie. V neposlednom rade musím spomenúť, že milujem robiť jogu a rád by som si jedného dňa otvoril vlastné štúdio.
Japonsko sa označuje za jednu z najmodernejších krajín sveta. Ktoré vymoženosti ťa najviac prekvapili?
Že vlaky jazdia na čas (smiech). To čo ma prekvapilo nebolo nič spojené s technologickou vymoženosťou, ale s tradíciou a tou je vzájomný rešpekt, ktorý tu ľudia voči sebe majú. O Japoncoch sa hovorí ako o veľmi falošných, avšak ja sa stretol len s milujúcimi ľuďmi, ktorí mi svojím rešpektom a láskou urobili celý pobyt nezabudnuteľným.
Pri návšteve japonskej reštaurácie vás privítajú cez celý podnik, donesú vám zadarmo vodu alebo zelený čaj a niečo na utretie rúk. Po zaplatení vás koľkokrát odprevadia, otvoria vám dvere a ostanú uklonení, pokým neodídete. Prekvapujúcim však je, že tu nie je vhodné dať pri platení tringelt.
Ako sa randí s Aziatkami? Vraj sa ti jedna chválila svojou krvnou skupinou..
Je to určite odlišné ako s niekým z Česka, či už skrz jazykovú alebo kultúrnu bariéru. Väčšinou totiž ovládajú angličtinu dobre, avšak ich schopnosť hovoriť a využiť jazyk je slabšia, komunikácia je tým pádom horšia a sem tam je nutné použiť i prekladač. Veľkou bariérou je však to, že keď si k niekomu vytvoríte emočné puto, nemôžete ho ako model veľmi prehĺbiť, pretože viete, že sa budete vracať späť do Európy.
Čo sa týka príbehu s krvnou skupinou, v ázijskej kultúre sa verí, že každá krvná skupina reprezentuje iný typ osobnosti, niečo ako u nás zverokruh. Ľudia s krvnou skupinou A sú napríklad viac organizovaní a majú zmysel pre detail, tí so skupinou B sa považujú za otvorených, radi skúmajú a ostatní s nimi dobre vychádzajú.
Si fanúšikom lokálnej kuchyne? Čo najnezvyčajnejšie si v Ázii ochutnal?
Som milovníkom ázijskej kuchyne a patrí medzi moje najobľúbenejšie. Prvýkrát som jedol slimáky, čo bol pre mňa celkom úlet. Dostal som možnosť ochutnať aj živú chobotnicu. Kamarátka si ju objednala, krútila sa jej s nejakou omáčkou na tanieri a spýtala sa ma, či by som chcel ochutnať. Nehľadiac na to, že som človek otvorený novým veciam, toto by som nezvládol.
Stal sa ti ako modelovi v Ázii už nejaký bizarný zážitok?
Nemôžem si spomenúť, či sa mi stal nejaký bizarný zážitok, musím však podotknúť, že si ma v Číne ľudia fotili na ulici. V Japonsku som bol pozvaný na rôzne akcie zadarmo, len kvôli tomu, že som bol modelom. V Kórei je bežné púšťať modelov do klubov zadarmo a dokonca im nosiť alkohol. Veľakrát sa nám stalo, že mal niekto rezervovaný VIP stolček, no keď sme prišli ako partia modelov, majiteľ ho od toho stola poslal preč, aby sme si mohli sadnúť my. Neprišlo mi to fér, no tak to funguje.
Povedzme si úprimne, modeli a modelky sú občas vystavení veľkému tlaku. Ako vplýva modeling na psychické zdravie človeka?
Ak mám byť úprimný, modeling je veľmi náročné odvetvie. Musíte byť veľmi sebestační a tiež si takmer nič nebrať k telu, pretože sa stáva, že je vám do tváre povedané, že ste tučný alebo iné hanlivé slová. Koniec koncov ste na druhej strane zemegule a nikto vám nepomôže len vy sami. V rámci modelingu som psychicky siahol na dno, nebyť mojej babičky a môjho otca, s ktorými som udržiaval kontakt alebo mojich kamarátov, ktorí tam pre mňa boli, neviem čo by som si počal.
Pozerám sa však na to všetko pozitívne, nebyť tých nepríjemných situácií náročných na psychiku, nebol by som asi tak odolný ako momentálne som. V osemnástich sám odcestovať a zariadiť všetko, čo je s tým spojené vás do života veľmi zocelí.
Čo je tvojím cieľom do budúcnosti, či už blízkej alebo ďalekej?
V blízkej budúcnosti by som sa chcel určite dostať na školu, ktorá ma zaujala, ale uvidíme, pretože prijímačky na Karlovu Univerzitu nebudú ľahké. Okrem toho by som sa chcel naučiť nejakej profesii, ktorá mi umožní pracovať online a mohol by som vďaka nej cestovať a zároveň zarábať. Z ciest by som chcel robiť rôzne videá a zdieľať zážitky a skúsenosti s ľuďmi, ktorí nemajú možnosť sa do takých krajín dostať a pokúsiť sa najlepšie, ako by len šlo, odovzdať svoje pocity, aby sledovatelia aspoň trochu ochutnali, aké to je. Mojím snom však je si jedného dňa urobiť joga licenciu a mať svoje už spomínané štúdio.
