Hnutie bolo založené v roku 1979 americkým queer aktivistom Harrym Hayom. Ten chcel komunitu, ktorá by svoju energiu venovala najmä hľadaniu identity, namiesto snaženia sa o asimiláciu v heterosexuálnej spoločnosti.
Semiačka zapustili korene
Názov vznikol so zámerom predefinovania v tej dobe hanlivého označenia gej mužov „fairy“, teda víla, na niečo nové – identitu, na ktorú sa dá byť hrdý. Slovo „radical“, teda radikálny, má zas svoje korene v latinskom slove „radix“ (koreň, poz. red.), ktorý symbolizuje hĺbku, akú hnutie má, a v súvislosti so spoločenským kontextom tej doby i odvahu.
Prvé zhromaždenie sa uskutočnilo v ašráme Srí Ram v Arizone, ktorého hlavou bol gej Swami Dayanand. Organizátori vtedy rátali s účasťou 20, maximálne 50 gejov, no do ašrámu ich prišlo až 220. Zhromaždenie nemalo vopred naplánovaný program ani štruktúru, obsah vytvárali samotní zúčastnení po tom, čo si ho jednoducho odhlasovali. „Jedlo sa varilo spoločne pre všetkých a na jeho príprave kooperovali všetci. Zatiaľ čo láska a túžba rozkvitali pod úžasne krásnymi hviezdami púštnej noci,“ spomína pre Wehoville Don Kilhefner.
Členovia diskutovali okrem iného i o tom, aké miesto majú queer ľudia v spoločnosti a kým odjakživa boli. V ašráme takisto uskutočnili niekoľko obradov na počesť predkov i členov samotného zhromaždenia. To, čo nasledovalo po prvom oficiálnom zhromaždení, Don Kilhefner opisuje takto: „Vetry osudu rozfúkali týchto 220 mužov po celej krajine ako semiačka púpavy, tí začali vo svojich väčších i menších mestách a dedinách v USA a Kanade organizovať stretnutia Radical Faeries.“. Harry Hay a Don Kilhefner chceli, aby každá bunka Radical Faeries bola samostatná a nezávislá od zvyšku, mala vlastnú formu a osobnosť, no zároveň zjednotená s ostatnými v bratstve. Komunita rovnako nemala ani žiadneho kult lídra či riaditeľa či sponzorov, zakladali si najmä na nezávislosti a komunitnej organizácii.
Dúha, otrok zlatého teľaťa
Keďže sú Radical Faeries finančne nezávislí, môžu si dovoliť spoločenskú kritiku bez strachu, že by to narušilo alebo zasiahlo do fungovania ich hnutia. Čo už napríklad taký Los Angeles Pride povedať nemôže, pretože musí dbať najmä na záujmy sponzorov. Na svojej stránke sa chvália, že napríklad v roku 2019 pre mesto vygenerovali zisk 74,7 miliónov dolárov, za čo im je vedenia mesta vďačné. Nezabúdajme však na históriu Pride-u ako takého, je v prvom rade protestom za rovnoprávnosť, nie turistickým lákadlom či výhodnou investičnou príležitosťou. Prečo tomu tak je? L. A. Pride je príkladom slepej snahy zapadnúť a prispôsobiť sa. Organizátori ani slovom nespomenuli Stonewallské nepokoje, teda udalosti, z ktorých moderná queer komunita vzišla a pri ktorých v boji za ľudské práva zahynulo viacero protestujúcich ľudí.
Vo svojej eseji tento zvláštny obrat záujmov popisuje i spoluzakladateľ Radical Faeries Don Kilhefner. Ten naviac rozoberá i trend viacerých korporácii „natierania sa na dúhovo“ v záujme prilákať viacej zákazníkov.
Slovensko má tiež svoju „Radical Fairy“
Na anonymného autora blogu Dúhový most, čo o Radical Faeries píše už v rokoch 2007 – 2011, sa mi podarilo naraziť približne pred dvoma rokmi. Bolo to vtedy prvý raz, čo som sa dostal do kontaktu s týmto hnutím, ktoré ma svojou pestrosťou a názorom veľmi oslovilo. Bolo pre mňa veľkým prekvapením, keď som narazil na zdroje aj v Slovenskom jazyku – teda už spomínaný blog. Autor v nich ponúka odkazy na množstvo literatúry, uvádza linky aj na dokumentárne filmy o komunite, rozpisuje históriu hnutia. Taktiež uvádza aj odkaz na svoje osobné skúsenosti s hnutím, no po kliknutí na odkaz zistíš, že stránka, žiaľ, nefunguje. S anonymným autorom som sa snažil spojiť vtedy aj teraz, na maily však, žiaľ, už neodpovedá.
