Demotivácia bude čoskoro oslavovať siedme narodeniny, na Instagrame má o 200-tisíc followerov viac, ako si si pôvodne myslel, že bude mať. Baví ťa byť Demo Tivátorom aj po rokoch?
Nuž, čo ti poviem. Nemal som nikdy cieľ byť „influencerom”, či ako sa tomu teraz nadáva. Nebudem sa ale tváriť, že veci zadarmo nie sú fasa, nepohrdnem a taktiež tie dve nudes a pozvania na rande za sedem rokov tiež pohladili na duši, ale moja osoba nie je o nič lepšia, horšia, či iná ako predtým. Dúfam.
Či ma to baví? Ako kedy. Zatiaľ prevažuje to „baví“, ináč by som to asi celé zrušil. Možno je to aj tým, že „Demo Tivátor“ nie je žiaden Mr. Hyde k môjmu Dr. Jekyll-ovi, nemusím sa pretvarovať. Zatiaľ je to fajn ventil.
Ľudská hlúposť je nekonečná. Asi nehrozí, že by ti po takom čase dochádzali nápady na obrázky, však?
V prvom rade, opakujem to dookola - kopec tých obrázkov nie je z mojej hlavy, sú to veci, na ktorých sa smejem, páčia sa mi a približujem ich slovenskému publiku. Ale nepredpokladám, že ľudia magicky prestanú byť blbí a sebestrední, takže nedostatok frflania v blízkej dobe z mojej strany určite nehrozí.
View this post on Instagram
Robíš si srandu zo všetkého, čo ti príde pod ruku. Stalo sa ti už niekedy, že si si povedal „toto je už naozaj moc, nemôžem to len tak pustiť von“?
V poslednej dobe áno, avšak nie kvôli tomu, že by som mal nejaký morálny blok. Humor podľa mňa hranice nemá. Skôr ide o obmedzenia platformy (FB a IG), ktorí sa snažia líškať sa „woke“ publiku a indický pracovník ich support centra veľakrát nemá problém stlačiť červené tlačítko, miesto snahy o preklad zo slovenčiny a pochopenie vtipu.
Anonymita ti vyhovuje. Nebojíš sa ale, že sa na Demotivácii potom môžu priživovať aj iní ľudia? Pýtať si v tvojom mene nudes a tak…
Myslíš, akože niekto príde medzi hipsterky v KC Dunaj a bude sa tváriť ako ja? Veľa šťastia, to by som veľmi neodporúčal (smiech).
View this post on Instagram
Viackrát si už hovoril, že nemáš problém odpísať komukoľvek, kto ťa kontaktuje. Stretávaš sa aj s vyhrážkami či inými bizarnými správami?
Každému, kto má akékoľvek ideály o priemernej inteligencii národa odporúčam, po vzore Andyho Warhola, sa stať na 5 minút „slávnym“. Akýkoľvek optimizmus ho prejde, keď si otvorí správy a maily. Vyhrážky boli zo začiatku bežné, kedysi chodili od regionálnych telocvikárov a teraz, paradoxne, väčšinou od aktivistiek s azúrovými vlasmi a nadváhou.
Bizarné správy? Koľko máš času? Pre príklad – dostal som od jednej ctenej sledovateľky príbor s malými smrtkami z moduritu na rukovätiach. Ale to bolo náhodou celkom milé.
Živí ťa Demotivácia, alebo ešte stále musíš počúvať otravných kolegov vo firemnej kuchynke?
Asi by ma uživila, ak by som hrotil merch, robil vlastné CBD a bral každé promo, ktoré sa mi ponúka. Ale to radšej prenechávam raperom a influenserkám, ja na to nemám žalúdok, ani riť. Ale ani nechcem, aby ma to živilo – bola by z toho asi práca, ktorú musím robiť. Takto je to práca, ktorú môžem robiť.
Stále zarezávam, #stalepracujem, 25/8.
Netajíš svoj obdiv k Shootymu. Nerozmýšľal si aj ty niekedy nad tým, že by si Demotiváciu posunul na vyššiu umeleckú úroveň? Predsa len, jeho ilustrácie sa predávajú za celkom slušnú sumu.
Obdivujem každého, kto robí svoju prácu dobre, baví ho a našiel sa v nej. Nezávisle od toho, či je smetiar, alebo vedec. Konkrétne Shootyho mám rád aj preto, že vie vystihnúť jednou, dvoma vetami to, čo by som ja koktal pol hodinu a vie nájsť pointu tam, kde ja vidím akurát bezútešnú stupiditu.
A ilustrácie? Super biznisnápad. Ešte sa tak naučiť kresliť a nebyť lenivý...
View this post on Instagram
Na Instagrame si rozbehol úspešné poradne, kde odpovedáš svojim fanúšikom na rôzne otázky. V nich sa mieša tvoje satirické ja s empatickým. Je taký Demo aj v skutočnosti – cynik, ktorý vie, kedy treba podať pomocnú ruku?
To by si sa mal asi spýtať niekoho iného, než mňa. Napríklad mojej mamy. Tá by ti určite povedala, že som pekný, milý, mám dobrú dušu a srdiečko.
Ale vážne teraz – rovnako, ako verím v to, že niekedy dávno nejaký diabolský zloduch testoval psychotropiká, nasypal ich do vodovodu na Slovensku a odvtedy sú síce Slováci svojstojný a holubičí, ale aj geneticky retardovaný národ, tak si myslím aj to, že ak chce mať niekto mandát na pindanie, tak by mal mať na to aj nejaké morálne právo.
Na rozdiel od vyššie spomenutých social justice warriors si nemyslím, že dokážem zmeniť svet, ak nedokážem ani pravidelne polievať kvetiny. Takže pestujem na balkóne chilli a snažím sa meniť svoje bezprostredné okolie, pomáhať konkrétnym ľuďom a zapájať sa do adresných slniečkovín. Zlepšovať svet si netrúfam.
Pandémia postihla každého z nás. Ako sa dotkla teba?
Ako pán farár miništranta. Bol mi jemne natrhnutý anus opatreniami, frustráciou z politiky, politikov a meškajúcich kuriérov s jedlom. Ináč nič extrémne – tučný domased som bol aj pred lockdownom, teraz mám aspoň výhovorku.
View this post on Instagram
Čo robíš, keď aktuálne nesedíš v práci alebo sa nevenuješ Demotivácii?
Snažím sa cestovať, veľa a ďaleko. Hlcem knihy odmalička, aj keď v poslednej dobe je môj večer hlavne o bezmozgovom prepínaní YouTube, či PornHub kanálov. Nič vzrušujúce - som veľmi nudný človek.
Čoje je tvoj dobrý priateľ. Priučil ťa niečo o gastronómii? Na ktorý podnik v Bratislave nedáš dopustiť?
Hah, teraz bude ešte viac namyslený, ako je (smiech). Čoje je síce slniečkár a „lyberálny fašysta“, ale ľúbim ho jak koňa, lebo sa vie dobre hádať a neuráža sa za každú blbosť jak 18-ročná influenserka. Je podľa mňa veľmi dôležité mať okolo seba ľudí, ktorí nepritakávajú na každú chujovinu, ktorá vyjde z tvojich úst a neboja sa konfrontovať ťa.
A jasné, naučil ma toho kopec, nielen o gastre. Je cool počúvať ho, ako dokáže so zanietením a láskou rozprávať o hambáčoch, hranolkách a jemných rozdielových nuansách medzi chuťou maldonskej a bežnej soli, zatiaľ čo ty vieš rozoznať akurát tak slané od sladkého a pozeráš sa na prdel obsluhujúcej čašníčky a čakáš na pauzu v jeho monológu, aby si mu povedal, že je zadrbaný od kečupu.
Budem mu asi nadosmrti vďačný za to, že mi nanútil ramen, ktorý som považoval akurát tak za glorifikovanú vifonku, kým sme neprišli do Shugetsu. Čo môže byť asi aj odpoveď na tvoju otázku.
Keď sa pozrieš na to, čo si po sebe na internete za tie roky zanechal, urobil by si niečo inak?
To znie, ako záverečná kapitola v memoároch svetoznámeho vedca či osobnosti. Prosím ťa – hovoríme o blbých obrázkoch na internete a robíš rozhovor s človekom, ktorý ich pridáva.
Možno, ak by som niečo urobil inak, som teraz mohol mať o 200 000 followerov viac, či zapožičané auto s onálepkovanými dverami. Alebo o 200 000 menej a nemal kruhy pod očami.
Ale... záleží na tom? Mne vôbec. A tebe?
