Tvorkyňa online obsahu Petra Dzvoníková, ktorá vystupuje na sociálnych sieťach pod menom Petush Nasklee, otvorene rozpráva o tabu témach. Keď prehovorila o sexuálnom zneužití, ozvali sa jej stovky dievčat a žien, ktoré zažili podobnú traumu, no nechcú o nej verejne hovoriť. Majú totiž pocit, že sa to deje len im, nechcú byť opečiatkované ako obete alebo sa snažia nahovárať si, že nešlo o znásilnenie. To bol aj Petrin prípad.
K vlogu si napísala, že jedným z aspektov, ktorý ťa dokopal k tomu, aby si nakrútila video o sexuálnom zneužití, bol rozhovor s tvojím manželom a jeho reakcia na tvoju skúsenosť. Čo ti vtedy povedal?
Môj manžel bol jedným z mála mužov, ktorým som povedala o tom, čo sa mi stalo. Reagoval v zmysle – ako je možné, že si sa nebránila, keď si to nechcela? V tom momente ma to ranilo, no neskôr som si uvedomila, že nemá odkiaľ vedieť, aké je byť v takejto situácii. Zároveň je trochu naivné očakávať, že by sa do mňa, v čase zneužitia sedemnásťročnej pubertiačky, vedel vcítiť.
S reakciami, prečo si sa nebránila alebo neutiekla z izby, sa stretávaš pomerne často aj na sociálnych sieťach. Reagovala by si dnes inak?
Keď ma zneužil, nedokázala som sa pohnúť. Moje telo a môj mozog zamrzli. Bolo by ľahké povedať a dúfam, že už by som sa vedela brániť, povedala by som ráznejšie nie, ale skutočne netuším, čo by som urobila. Pravdou je, že pokiaľ v takejto situácii nie sme, nikdy nevieme, ako zareagujeme.
Od publikovania videa ubehli už viac ako dva roky. Prišla si odvtedy do kontaktu s mužom, ktorý ťa zneužil?
Neprišla som s ním do kontaktu pomerne dlho pred zverejnením videa a ani po ňom. Netuším, či ho videl, a úprimne, ani ma to nezaujíma.
Aké následky malo zneužitie na tvoj sexuálny a partnerský život? Zmenilo tvoje vzťahy k mužom?
Spočiatku som si to vôbec neuvedomovala. Moje vzťahy a sexuálny život neboli bohviečím, ale nespájala som si to so zneužitím. Neuvedomovala som si, ako veľmi ma to zasahuje, až kým som nezačala chodiť na terapiu. Až vtedy mi doplo, že to je hlavný dôvod, prečo to nefunguje.
Podarilo sa ti s tým vyrovnať?
Myslím, že áno. Nehovorím, že ma to nijak neovplyvňuje, ale už ma to neťaží.
Ženy, ktoré boli sexuálne zneužité alebo znásilnené, väčšinou nechcú o tom rozprávať, prípadne vystupujú anonymne. Prečo si sa o zneužití rozhodla prehovoriť verejne?
Medzi zverejnením videa a tým, čo sa stalo, ubehlo osem rokov. Najprv som o tom povedala len niekoľkým ľuďom, neskôr psychológovi. Až po terapii som o tom dokázala rozprávať napríklad s kamarátkami. Šokovalo ma, koľké z nich zažili niečo podobné a dovtedy o tom nikomu nepovedali. Zrazu mi bolo jasné, že nie som sama, čo je jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa o tom nehovorí – mnohé ženy totiž majú pocit, že sa to deje len im, berú na seba časť viny, cítia sa akési nečisté alebo nechcú byť navždy opečiatkované ako obete.
Prehovoriť o tom verejne bolo pre mňa oslobodzujúce, pretože sa nemám za čo hanbiť. Hanbiť by sa mal ten, kto ma zneužil. Taktiež som verila, že video si pozrú ženy, ktoré zažili niečo podobné a uvedomia si, že to nie je ich vina a nie sú v tom samy.
Taktiež si vo videu uviedla, že nič nie je horšie, ako keď sa odvážiš rozprávať o nejakej traume, dáš to zo seba konečne von a niekto ti povie, že vlastne na tú traumu nemáš ani právo, lebo si za ňu môžeš sama. Stretávaš sa s takýmito názormi často aj dnes?
Občas sa nájde niekto, kto mi niečo také šplechne do tváre. Celkovo to vnímam ako veľký problém našej spoločnosti. Netýka sa to len traumy zo sexuálneho zneužitia, ale aj z pôrodov či detstva, pretože vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú tvrdiť, že na traumu alebo vaše pocity vôbec nemáte nárok.
Približne koľko žien sa ti ozvalo po zverejnení videa, že prežili podobnú traumu?
Sú to stovky žien a dievčat. Ozvali sa mi aj nejakí chlapci, ale bolo ich minimum. Keďže som vo videu hovorila aj o jednom zážitku z detstva, mnohí ľudia mi písali, že prežili niečo podobné.
Zmenil tvoj manžel pohľad na sexuálne zneužívanie, keď sa stal otcom?
Nemyslím si, že ide o zmenu pohľadu, pretože ako sám hovorí, pre neho sexuálne zneužitie vždy bolo a bude „no go“. Je to predovšetkým o pochopení komplexnosti tejto témy a porozumení, že sexuálne obťažovanie a zneužívanie môžu mať rôzne podoby. Taktiež o tom, že obete vždy nereagujú podľa nejakej zaužívanej predstavy širokej verejnosti.
Budeš s tvojimi deťmi otvorene hovoriť o sexuálnom zneužívaní?
Keď budú mať na to vek a schopnosť pochopiť, o čom sa bavíme, určite sa o tom budeme rozprávať. Verím, že keď budú chodiť do školy, takýmto témam sa v tej dobe bude venovať pozornosť.
Tvoji rodičia však až do zverejnenia videa nevedeli, že si bola sexuálne zneužitá. Ako zareagovali?
S mamou sme si poplakali v telefóne. Myslím si, že ju veľmi mrzelo, že aj oni, ako rodičia, istým spôsobom prispeli k tomu, ako som sa so situáciou vysporiadala. S otcom som sa o videu po zverejnení nerozprávala. Myslím, že potreboval viac času na to, aby si ho vôbec pozrel.
Okrem vlogu o sexuálnom zneužití nakrúcaš aj ďalšie videá, v ktorých otvorene hovoríš o bisexualite, menštruácii či holení sa. S akou najotravnejšou alebo drzou otázkou sa na teba ľudia obrátili?
Ľudia akoby stratili zábrany, dokážu sa opýtať skutočne čokoľvek. Napríklad nemám problém hovoriť o pôrode, o tom, ako som sa pripravovala a ako približne prebiehal. Ale otázka od neznámeho človeka, či som sa natrhla a koľko, mi pripadá extrémne cez čiaru. V skutočnosti ani nemám problém odpovedať, pretože takéto veci patria k životu, ale je úplne šialené, že niekomu nie je hlúpe sa to opýtať. Ja by som si to nedovolila ani k blízkej kamarátke, nie to k neznámemu človeku na internete.
Každý tvorca je viac-menej vystavený kyberšikane. Naučila si sa nebrať si veci až tak k srdcu?
Dlho som s tým bojovala, no až keď som začala mať rada samu seba, naučila som sa brať kritiku aj komentáre s nadhľadom. Aj teraz sa ma niečo dotkne, ale už je to oveľa lepšie ako kedysi. Pochopila som, že názor jedného človeka z niekoľkých tisíc, ktorý ma navyše nepozná, je absolútne irelevantný a netreba sa ním zapodievať. Iritujúce to však bude asi vždy.
