Ľudia sa domnievajú, že sa im na piesňach páčia melódie a rytmus. Lenže motívov, prečo nás tá ktorá pieseň osloví, si nemôžeme byť plne vedomí, vysvetľuje autor práce Paul Zak. Hneď však dodáva, že náš mozog to vie. „Aj keď to nedokážete vedome identifikovať, vaše nevedomé mozgové systémy vedia, či je niečo dobré, alebo nie,“ podotkol denníku El País.
Ako píše Petr Lánský z portálu iDnes, Zak sa potom so svojim tímom pustil do výletu do mozgu. Konkrétne do mozgov tridsaťtri účastníkov a účastníčok pokusu, pri ktorom im dával na počúvanie dvadsaťštyri piesní. Len trinásť z toho boli hity, chválili sa viac ako 700-tisíc online prehraniami, zvyšok na taký ohlas nedosiahol. V menu bol rock, hip hop a elektronická a tanečná muzika.
Presnejšia predpoveď ako ľudská
Zatiaľ čo respondenti a respondentky songy počúvali, výskumnícky tím sledoval ich mozgové signály spojené s pozornosťou, tie súviseli s produkciou dopamínu, a emocionálnou reakciou - o nej vypovedal oxytocín. Bolo to ako okno do mysle. Oným oknom výskumníci videli, čo robia piesne s mozgami poslucháčov.
Inými slovami, technológia dokázala oveľa presnejšie a komplexnejšie než ľudia vysledovať, ako a čo sa im na tej ktorej piesni páči. To preto, že lepšie ako ľudia sami dokázala preskúmať ich mozgy, zaznamenať a posúdiť ich reakcie.
S jej pomocou teda vedci spoznali, ako sa do piesne ľudia ponoria. Vďaka nej dokázali hodnotu onoho „vnorenia sa“ pri každej piesni zmerať. Keď na to použili štatistické metódy, zistili, že dokážu predikovať, čo sa stane hitom, s presnosťou 69 percent. Ak pozvali k onej úlohe umelú inteligenciu, dosiahla presnosť 97 percent. Stačilo jej analyzovať nervové reakcie pri počúvaní kratšom ako jednu minútu, aj tak dosiahla presnosť 82 percent.
Lepšia než experti
To sú oveľa väčšie úspechy, než ktoré si môžu pripísať experti z hudobného biznisu. Tí sa spoliehajú na veľké databázy, s pomocou ktorých analyzujú textové a akustické aspekty ašpirantov na hit, ako je tempo, zrozumiteľnosť, nakoľko vyzývajú k tancu. Aj tak je však výsledok len o niečo málo lepší, než koľko by prezradil hod korunou, komentuje magazín Scientific American.
Napríklad Hoda Khalilová, dátová expertka z ontarijskej Carleton University, uviedla, že so svojim tímom analyzovala dáta viac ako 600 piesní a medzi ich rozličnými akustickými rysmi a ich komerčným úspechom žiadne významné súvislosti nenašla. Inými slovami, detekcia potenciálnych hitov umelou inteligenciou za pomoci čítania mozgových reakcií poslucháčskej vzorky napovie oveľa presnejšie, na aký song staviť.
Je to vlastne, podotýka server Big Think, posledný z radu počinov disciplíny nazývanej „neuroforecasting“, teda predpovedanie, prognostiky s pomocou neurovedy. Jej cieľom je prostredníctvom prieskumu a analýzy mozgovej aktivity malej vzorky ľudí predvídať správanie alebo preferencie širšej populácie.
Chcú ísť ďalej
Pred niekoľkými rokmi túto štúdiu predbehol výskum Stanfordskej univerzity, ktorý preukázal, že mozgová činnosť dokáže odhaliť „utajené“ informácie, ktoré predpovedajú, aké video sa stane virálnym. Nedávno potom rotterdamská štúdia naznačila, že nervové reakcie profesionálnych investorov môžu predikovať, ako sa na trhu bude dariť akciám.
Ambiciózni vedci sa pritom iba pri predpovedaní hitových piesní zastaviť nechcú. Veria, že novú metódu by sa dalo aplikovať aj na ďalšie formy zábavy, na filmy, televízne programy. Dáta sa samozrejme museli modelovať odlišne, neurofyziologické reakcie by však zostávali rovnaké, poznamenáva Zak. A denník El País nezastiera, že by to prinieslo zlom, hlbokú zmenu zábavného priemyslu.
Isté to však nie je. Napríklad šéfová platformy Spotify pre južnú a východnú Európu namieta, že k úspechu piesne prispieva množstvo faktorov, a všetky sa neskrývajú v mozgu poslucháčov. „Naše tímy berú do úvahy širší kontext, čo sa deje mimo platformy, ako sa pieseň zdieľa na sociálnych médiách, či sa jej nedostáva oživenie vďaka televíznym seriálom,“ vysvetľuje. Dopĺňa, že rolu hrá aj to, akým spôsobom sa ľuďom páči, či im stačí, že ju počúvajú sami, či ju aktívne vyhľadávajú, či ju zdieľajú.
Kritika
Skepsu nezastiera ani Stefan Koelsch z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka. Predovšetkým je podľa neho potrebné vedecky posvätiť meradlo „vnorenia sa“, na ktoré Zakov výskum, vydal ho magazín Frontiers in Artificial Intelligence, vsádzal. Okrem toho pochybuje o tom, že model dokáže zaznamenávať všetky nuansy, ktoré robia pieseň hitom.
Samotnému Koelschovi a jeho kolegom, kolegyniam sa v štúdii v roku 2019 podarilo nájsť vzťah medzi predvídateľnosťou postupnosti akordov piesne a poslucháčskymi emocionálnymi reakciami. Lenže tie zistenia sa im potom nepodarilo potvrdiť. „Je veľmi ťažké odhaliť spoľahlivé indikátory, dokonca aj z toho dôvodu, aby sme našli tie najhrubšie rozdiely medzi príjemnou a nepríjemnou hudbou,“ priznáva.
Limity svojich zistení priznávajú aj sami autori aktuálnej práce. Mali dosť malú vzorku piesní, poznamenávajú, navyše medzi ich respondentmi a respondentkami chýbali niektoré demografické skupiny.
Napriek tomu ich práca vyvolala pozornosť. Aj kvôli možnému obchodnému využitiu, kvôli trhu, kvôli zisku. Možno by poslucháčov bavilo, keby niektoré ich múdre zariadenie vedelo prečítať, čo s ich mozgom robí pieseň, ktorú práve počúvajú. Keby im podľa svojho technológie potom odporúčala iné songy, ktoré ich mozgy zrejme zaujmú podobne. Otázky vykresľujú sľubné odpovede. Ale tiež obavy. Boli by to ďalšie dáta, zdanlivo neškodné, ale veľmi intímne, ktoré by sme firmám dávali.
Predpovedať hit vie. Vytvoriť nie
Nasadenie umelej inteligencie provokuje aj k ešte väčším ašpiráciám. Nedokázala by rovno sama produkovať hity? Nezvládla by nielen obísť zdĺhavé krivolaké odmeriavanie poslucháčskych preferencií cez trh, ale rovno naňho chrliť vlastné hitovky? To Zak odmieta.
Dodáva však, že by umelcom dokázala pomôcť, bola by im po ruke. Pieseň musia najprv vytvoriť, napísať a nahrať ľudia. Potom už ju však veľa postúpiť umelej inteligencii, skladbu pustí niekoľkým málo ľuďom, zmeria intenzitu ich emocionálnych reakcií, umelá inteligencia vykoná analýzu, výsledkom bude odporúčanie. A hudobníci podľa neho song upravia.
„Potrebujeme, aby úvodnú tvorivú prácu urobili umelci,“ hovorí Zak. Zatiaľ to umelá inteligencia ešte stále potrebuje.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
