Nie všetci aktivisti musia nosiť transparenty na protestoch, niektorí majú saxofón a notový zošit. „Rok 1985 bol pre ľudí, ktorí boli aktivistami za ľudské práva, naozaj ťažký,“ povedala Merryl Goldberh. Ako uvádza portál Technwzs, takto opísala časy studenej vojny saxofonistka a profesorka hudby na Kalifornskej štátnej univerzite v San Marcos, počas konferencie RSA 2022.
Tá sa v roku 1985 ocitla v lietadle do Moskvy s troma kolegami, hudobníkmi z Klezmer Conservatory Band. Mala starostlivo zabalené noty a iné hudobnícke pomôcky spolu so saxofónom, ktoré mala priniesť so sebou do Sovietskeho zväzu (ZSSR). Ale jeden z jej zošitov v špirálovej väzbe, obsahoval viac než sa na prvý pohľad zdalo.
Zašifrovaná hudba
Merryl a ďalší hudobníci sa počas svojho výletu do ZSSR mali stretnúť z Phantom Orchestra. Bol to disidentský hudobný súbor, ktorý saxofonistka opísala ako spojenie aktivistov za ľudské práva, židov, ktorí nemohli emigrovať, či „helsinských monitorov“. Takzvaných strážnych psov, ktorí sledovali dodržiavanie Helsinských dohôd z roku 1975 zo strany ZSSR.
Pomocou kódu, ktorý sama vymyslela, Merryl zašifrovala mená, adresy a ďalšie podrobnosti, ktoré skupina potrebovala na cestu. Jej ručne písané noty, ktoré pre netrénované oko vyzerali ako zápisy skutočných skladieb, boli plné tajných informácií. Goldbergová a jej kolegovia nechceli poskytnúť sovietskym predstaviteľom podrobnosti o tom, koho plánujú vidieť a čo plánujú počas svojej cesty robiť.
Výlet bol vzácnou a špeciálnou príležitosťou pre amerických a sovietskych muzikantov stretnúť sa a spoločne robiť hudbu. Avšak bola to aj šanca, ako prepašovať informácie o snahách pomoci a plánoch do Phantom Orchestra.
Cesta amerických hudobníkov bola financovaná a koordinovaná neziskovou organizáciou Action for Soviet Jewry (v súčasnosti Action for Post-Soviet Jewry), ktorá bola zameraná na pomoc Židom pri emigrácii do Izraela a Spojených štátov amerických.
Goldbergová a jej kolegovia cestovali do Moskvy v dvoch pároch, aby nevzbudili pozornosť. Dostali aj školenie o tom, ako reagovať na otázky. Pravdaže ich aj upozornili na to, že môžu očakávať sledovanie, či stret so sovietskymi predstaviteľmi. V prvom rade však potrebovala Merryl dostať svoj zápisník cez hraničnú kontrolu, vysvetľuje portál Wired.
„Keď sme dorazili, okamžite nás odtiahli nabok a prešli všetko v našej batožine. Bolo to šialené,“ hovorí. Merryl vysvetlila, že aj keď šifra fungovala a sovietski úradníci im nezhabali veci, tak ich vypočúvali. Chceli zistiť aké sú ich plány počas pobytu v ZSSR.
Čo všetko sa dá schovať do hudby?
Merryl nemohla dovoliť, aby sa informácie, ktoré „pašovala“ dostali do rúk sovietov. A tak našla spôsob, ako si veci zapisovať bez toho, aby to robila explicitne: v podstate pomocou notového zápisu ako abecedy.
Názvy hudobných poznámok zahŕňajú písmená A až G, takže samy o sebe neposkytujú celú abecedu možností. Na vytvorenie kódu Goldbergová priradila písmená abecedy notám v chromatickej 12-tónovej stupnici, ktorá zahŕňa poltóny (ostré a ploché), aby sa rozšírili možnosti. V niektorých príkladoch písala iba v jednom hudobnom rozsahu, v iných rozšírila register, aby bolo možné zakódovať viac písmen a pridala basový kľúč na rozšírenie rozsahu hudobnej stupnice. Tieto detaily a variácie tiež dodali jej kódovanej hudbe vierohodnosť.
Pridala aj ďalšie charakteristiky kompozície, ako sú rytmy, kľúčové podpisy, tempá a ukazovatele artikulácie. Väčšina z nich tu bola, aby hudba vyzerala legitímnejšie, ale niektoré slúžili ako kódované doplnky k písmenám skrytým v notách. Dokonca občas nakreslila drobné nákresy, ktoré by sa dali pomýliť s mapami, aby si pripomenula, kde sa nachádza miesto stretnutia alebo ako niečo dodať, píše portál Wired. Keby niekto skúsil túto šifru zahrať, znelo by to asi ako mačka, ktorá kráča po klávesoch klavíra.
Sledovaní KGB
„Keď to poznáte, písanie vecí je celkom jednoduché. Kód som naučila aj svojich priateľov na výlete,“ hovorí Merryl. Počas svojho osemdňového výletu boli neustále sledovaní sovietskymi agentmi. Dokonca ich aj opakovanie vypočúvali.
Hudobníčka vysvetlila, že členovia Phantom Orchestra, ktorí pravidelne čelili takémuto zaobchádzaniu v každodennom živote, im radili a povzbudzovali ich. Merryl a jej spoločníci sa obávali, aby ich svojou prítomnosťou neohrozili. Aktivisti z Phantom Orchestra však boli odhodlaní s nimi tráviť čas. Dodáva, že niektorí z členov disidentskej skupiny boli neskôr zatknutí, či dokonca aj zbití kvôli stretnutiam s Američanmi.
„Na druhý večer sme spolu hrali, prišla KGB a všetko sa zatvorilo. Elektrina bola vypnutá. Bola to desivá situácia,“ hovorí Goldbergová. „A predsa, keď hráme hudbu, nikto nám nemôže vziať ten pocit slobody a posilnenia. Spoločné hranie a komunikácia s ľuďmi prostredníctvom hudby nie je ako nič iné. Bola som ohromená silou, ktorá tam ľudí priniesla,“ dodala.
Deportácia do Švédska
Pred návratom do USA ich opäť zobrali na vypočúvanie. Hudobníkom zhabali pasy a niekoľko hodín ich vozili po Moskve. Nakoniec im dovolili ísť sa vyspať na internátnu izbu, ktorú strážili muži so samopalmi.
„V tom momente si myslíš, že ťa vezmú na Sibír alebo niečo také,“ hovorí. „Boli sme úplne vystrašení. A tak sme si v ten večer stále hrali hudbu. A hrali sme milovanú ruskú ľudovú melódiu, ale rozladenú, aby sme naštvali mladého vojaka pred našimi dverami. Dalo nám to zmysel pre humor a posilnenie," vysvetlila.
Nakoniec sa rozhodli, že ich deportujú do Švédska. Boli prísne strážení a ešte pred odletom im opäť prehľadali batožinu. Noty, ktoré Merryl zašifrovala, ale nikdy nepovažovali za podozrivé. Pašovanie tajných informácií neodhalili.
