V utorok ju rodina niesla z ich skromného domu úzkymi uličkami rovno do chrámového paláca. Dátum nebol náhodný – išlo o časť najväčšieho hinduistického sviatku Dashain, ktorý v Nepále trvá až pätnásť dní, informuje portál UNILAD.
Aryatara má iba dva roky a osem mesiacov, no už nesie titul Kumari – „panna bohyňa“. Nahradila svoju predchodkyňu Trishnu, ktorá po dosiahnutí puberty stratila svoj božský status a vrátila sa k bežnému životu.
Výber Kumari je prísny. Musí mať bezchybnú pleť, oči aj zuby, a nesmie sa báť ani tmy. Malé bohyne pochádzajú zo špecifických klanov komunity Newar a uctievajú ich nielen hinduisti, ale aj budhisti.
Počas festivalov sedí Kumari na zlatej rikši, ktorú ulicami ťahajú stovky veriacich. Vždy je oblečená v červenom, s vlasmi zopnutými do uzla a namaľovaným tretím okom na čele.
Z dcéry bohyňa
V utorok ulicami Káthmandu kráčali zástupy ľudí. Niektorí jej prinášali kvety, iní peniaze, všetci sa chceli dotknúť jej drobných nôh čelom, čo je najväčší prejav úcty v Nepále.
„Ešte včera bola len moja dcéra, dnes je bohyňou,“ povedal dojato otec Ananta Shakya. Tvrdí, že znaky výnimočnosti sa objavili už pred jej narodením. „Moja žena počas tehotenstva snívala, že čaká bohyňu. Vtedy sme vedeli, že bude niekým veľmi špeciálnym.“
Medzitým sa bývalá Kumari Trishna Shakya, dnes jedenásťročná, nenápadne vytratila zadným vchodom. Na nosidlách ju niesli príbuzní a bohyňa sa tak oficiálne mení na obyčajné dievča.
Život medzi múrmi chrámu
Byť bohyňou však nie je len pozlátko. Kumari vyrastajú za stenami chrámového paláca, majú len zopár kamarátov a na verejnosti sa objavujú iba párkrát do roka. Prechod späť do „normálneho“ života býva ťažký. Čakajú ich domáce práce aj chodenie do obyčajnej školy.
Nad dievčatami navyše visí legenda: hovorí sa, že muž, ktorý si vezme bývalú Kumari, zomrie mladý. Aj preto mnohé z nich ostávajú nevydaté.
Tradície sa však pomaly menia. Súčasné Kumari majú súkromných učiteľov, dokonca televízor, a po skončení „božskej služby“ dostávajú od štátu malý dôchodok.