Do dejín sa Wu Ce-tchien zapísala ako kontroverzná a hlboko rozdeľujúca vládkyňa. Stovky rokov po jej smrti bola vykresľovaná ako bezcitná tyranka, ktorá Číne preniesla iba skazu.
Avšak bádanie posledných rokov prinieslo diametrálne odlišný obraz jej vlády, aj keď jej sa nedá poprieť.
Archeológom, ktorí odkrývajú hrobky, paláce, pevnosti a diela z éry dynastie Tchang (618-907), sa darí vďaka najmodernejším vedeckým metódam poskladať jej fascinujúci príbeh. Kým sa Európa zmietala v čase temna, Čína cisárovnej Wu bola obchodnou, technologickou a vojenskou superveľmocou a tiež kultúrnym centrom vábiacim ľudí z celého sveta od Japonska, cez Perziu, dokonca až po Grécko. Tvrdí sa v dokumente The Misunderstood Legacy Of China's Only Empress .
{embed_photo_L30}31844{/embed_photo_L30}
Cesta na trón
Na rozdiel od iných dynastií, dynastia Tchang tolerovala vzdelanie žien. To znamenalo, že otec budúcej cisárovnej zabezpečil, aby sa vzdelávala, hrala na hudobné nástroje, vedela prednášať poéziu a verejne vystupovať. Mala tiež šťastie, že sa narodila neuveriteľne pekná: do cisárskeho háremu sa dostali len tie najkrajšie. Wu prišla na kráľovský dvor okolo roku 636, keď mala 13alebo podľa niektorých záznamov 14 rokov. Cisár Tchaj-cung ju pomenoval „Měiniang“ „Očarujúca dáma“.
Wu zapôsobila na cisára svojím vtipom a znalosťami čínskej histórie. Z obyčajnej konkubíny sa časom stala jedna z najvyššie postavených žien na dvore, nadobudla titul cairen. Získala si obdiv mnohých mužských dvoranov, vrátane, deviateho syna Tchaj-cunga, dobrotivého, ale jeho otcom považovaného za príliš slabého. Je pravdepodobné, že sa stal jej novým milencom. Píše portál Supchina.
{article}62555{/article}
Bol to práve tento vzťah, ktorý ju dostal z kláštora, do ktorého bola uvrhnutá po smrti Tchaj-cung, a vrátila sa ako manželka princa, novokorunovaného cisára Gaozonga.
V čase jej návratu bol dvor doslova preplnený. Gaozong už mal dve manželky, ktoré súperili o jeho náklonnosť – Wang a Xiao. Obe boli zrazu odvolané zo svojich pozícii. Gaozongo uveril tvrdeniu Wu, že jeho dve manželky zavraždili jej novonarodenú dcéru. Neskorší historici ju obvinili, že dieťa sama zabila a jeho mŕtvolu použila na svoj prvý štátny prevrat.
Na Gaozonga mala veľký vplyv, po jeho mŕtvici roku 660, a následnom zhoršovaní zdravotného stavu, postupne stála na čele vlády a riadila v jeho mene krajinu.
Len neprotirečiť
Keď Gaozong zomrel na trón nastúpil jeho a Wuin syn Čung-cung , ktorého však po necelých dvoch mesiacoch vlády zosadila. Nahradil ho ďalší Wuin Gaozong syn, Žuej-cung, ktorý svojej matke v ničom neodporoval. Roku 690 zosadila aj jeho a na trón nastúpila sama ako cisárovná.
Ríšou sa šírili klebety o jej pomalom otrávení manžela, a ďalšie, ktoré tvrdili, že jej činy viedli dvoch jej synov do vyhnanstva a následne smrti len preto, že s ňou nesúhlasili.
Hovorilo sa, že v jednom momente zavraždila všetkých členov súdu, ktorí s ňou nesúhlasili, a potom podplatila novších členov, aby jej slúžili. Hoci mnohé z týchto obvinení nie sú zakorenené v tvrdej historickej skutočnosti, ale mohli byť vedľajším produktom jej politickej húževnatosti a inherentnej mizogýnnej zaujatosti jeho príbehu.
{embed_photo}31847{/embed_photo}
Rovnaké práva pre ženy
Čo sa o nej hovorí málo, je že: oživila dynastiu Tang. Posunula budhizmus do popredia vtedajšej čínskej spoločnosti a zároveň upustila od tradičného konfucianizmu.Navyše jej záležalo na ženách a mnohé jej činy by sa dali považovať za protofeministické.
Žena vládnuca impériu bola niečim nevídaným, v čase, keď konfuciánska etika verila, že sú schopné o niečo viac, než len rodiť deti, Wu presadzovala väčšiu rovnosť žien – pozostalé deti mali rovnako smútiť za rodičmi, nielen za otcom.
Najpozoruhodnejšie je, že v roku 665 vzala so sebou skupinu žien, aby vykonala budhistický obrad, ktorý bol dovtedy povolený len mužom. Zaviedla zákony, ktoré ženám priznávajú rovnaké práva ako mužom, a verila vo vzdelanie natoľko, že keď zlikvidovala kancelárov, ktorí s ňou nesúhlasili, nahradila ich obyčajnými ľuďmi, ktorých „podplatila“ prísľubom vzdelania a vyššieho postavenia. Znížila dane aj pre obyčajných ľudí v nádeji, že im umožní žiť ľahší život.
O postavení žien počas jej vládnutia prezrádzajú veľa aj maľby a sochy, ženy nosili mužské oblečenie, vypasované blúzky s hlbokým výstrihom, jazdili na koni, cvičili lukostreľbu, hrali pólo. To bolo niečo doposiaľ nevídané.
{embed_photo}31846{/embed_photo}
Expanzia
Darilo sa jej aj v dobyvačnej politike. Kampane proti Tibeťanom a Kórejcom zabezpečili vojenskú expanziu a ona bola schopná znovu otvoriť Hodvábnu cestu, ktorú predtým stratili nájazdníci pod Taizongom. Poľnohospodárska produktivita dosiahla historické maximum vďaka jej zavlažovacím projektom a systému stimulov. Rýchly nárast domácností registrovaných pre daň nafúkol štátnu kasu.
Posilnila meritokraciu, prepracovala systém imperiálnych skúšok a spustila testy pre vojenských vodcoSama robila rozhovory s ministrmi (v tradícii pokračovali potom všetci cisári) a menovala schopných ministrov, ktorí pokračovali v službe dlho potom, čo bola preč.
Posledné roky
Jej vládu však poznačila paranoja, ktorá sa vekom stupňovala. Zriadila vysoko výkonnú tajnú políciu, ktorá v krajine držala moc.
Vekom zriedkavo opúšťala posteľ, keď mala okolo 70-tky, trávila hodiny zavretá s dvoma mladými mužmi - bratmi Zhang Yizhi a Zhang Changzongom, ktorí sa v paláci stali váženými a nakoniec sa stali vojvodami. Spoliehala sa na ich rady a sexuálne služby. Rýchly nástup oboch mužov k moci viedol k palácovému prevratu. Keď Wu v roku 704 abdikoval v prospech Zhongzonga, bratia boli usmrtení a Wu zomrel na podlomené zrdravie o rok neskôr. Dožila sa 81 rokov.
Nedostatok zdrojových materiálov jej však umožňuje, aby bola historikmi rehabilitovaná ako obeť mizogýnie a zároveň bojovníčka za práva žien – ani jej najväčší kritici dnes nemôžu poprieť jej vodcovské schopnosti. Napriek všetkému revizionizmu nemôže Wu uniknúť dedičstvu manipulácie, sexu a krutosti.
