Matka príroda pomohla vyhnať útočiacich Britov z obliehaného Washingtonu D.C. a pravdepodobne zachránila mesto pred ďalším zničením.Facebook/Star-spangled Banner National Historic Trail/
StoryEditor

Človek, ktorý prežil dve atómové bomby, zjedený premiér a ďalšie bizarné príbehy dejín, o ktorých neuveríš, že sa naozaj stali (3. časť)

Dominika Kuchynková15.09.2025., 08:00h

História sa často tvári vážne, no pod jej povrchom sa skrývajú príbehy, ktoré sú absurdné, tragikomické a niekedy až neuveriteľné.

Lajkuj Brainee.sk na

V prvej a druhej časti sme ti priniesli 14 absurdných historických udalostí – od prezidenta, ktorý vypadol z okna vlaku, až po šľachticov, ktorí sa utopili v latríne.

image

Prezident v pyžame, slony prechádzajúce cez Alpy a ďalšie bizarné príbehy dejín, o ktorých neuveríš, že sa naozaj stali

Lenže dejiny majú v zásobe ešte omnoho viac podobných kuriozít. Tentoraz ti prinášame ďalších desať príbehov, ktoré zozbieral portál Yahoo a ktoré dokazujú, že aj oficiálne kroniky ľudstva ukrývajú situácie, pri ktorých je naozaj ťažké zachovať si vážnu tvár.

1. Človek na Mesiaci s počítačom slabším než kalkulačka

image

Apollo 11

Facebook/Space And Science Lovers/

Keď astronauti Apolla 11 pristáli v roku 1969 na Mesiaci, mali so sebou počítač so smiešne slabým výkonom – v prepočte len zlomok toho, čo dnes zvládne tvoj mobil alebo smart hodinky. A predsa vďaka nemu zvládli najikonickejšiu misiu 20. storočia. Je to pripomienka, že odvaha a ľudská vynaliezavosť dokážu prekonať aj technologické limity.

2. Muž, čo prežil dve atómové bomby

image

Tsutomu Yamaguchi.

Facebook/Jemal Countess/

Tsutomu Yamaguchi sa stal tragickým svedkom oboch atómových výbuchov – v Hirošime aj Nagasaki. V Hirošime ho tlaková vlna vyhodila z priekopy, prežil popáleniny a prasknuté bubienky. Zázrakom sa dostal vlakom do Nagasaki… len aby tam na druhý deň zažil rovnaký oslepujúci záblesk. Aj napriek tomu sa dožil 93 rokov, mal deväť detí a stal sa symbolom nezlomnej ľudskej odolnosti.

3. Kráľovná, čo si vyberala medzi bratrancami

image

Eleanor Akvitánska

Facebook/John L Williamson/

Eleanor Akvitánska patrila medzi najmocnejšie ženy stredoveku. Keď jej manželstvo s francúzskym kráľom Ľudovítom VII. anulovali pre príbuzenský vzťah zo štvrtého kolena, zobrala si anglického kráľa Henricha II. – ktorý bol jej rovnako blízky príbuzný. Tento „manželský ping-pong“ jej však nezabránil stať sa legendou – matkou dvoch anglických kráľov a politickou hráčkou, s ktorou rátali všetky európske dvory.

4. Keď volebné právo žien záviselo od mamy

image

19. dodatok, ktorý ženám udeľoval volebné právo, bol schválený 26. augusta 1920, ale boj o jeho ratifikáciu sa odohral 19. augusta.

Facebook/Andrew Johnson National Historic Site/

Ratifikácia 19. dodatku ústavy USA, ktorý ženám zaručil volebné právo, stála na jedinom hlase v Tennessee. Mladý poslanec Harry T. Burn sa chystal hlasovať proti, no vrecku mal list od mamy: „Synu, urob správnu vec a podopri volebné právo žien.“ Na poslednú chvíľu zmenil svoj hlas a rozhodol o dejinách. Aj malý krok – alebo materské slovo – môže priniesť obrovskú zmenu.

5. Prostitútka, ktorá sa stala kráľovnou pirátov

image

Zheng Yi Sao (Ching Shih)

Facebook/Decision Games/

Zheng Yi Sao bola pôvodne prostitútka, ktorá sa v 19. storočí vydala za piráta. Po jeho smrti prevzala jeho flotilu a urobila z nej najväčšiu pirátsku armádu v dejinách – až 500 lodí a desaťtisíce mužov. Dokázala vzdorovať čínskej ríši, vyjednala si amnestiu a bohatstvo, a čo je najšokujúcejšie – dožila pokojne, v starobe. Žiadne obesenie, žiadny boj na život a na smrť, ale dôkaz, že aj piráti vedeli hrať podľa vlastných pravidiel.

6. Prezident, čo dokončil prejav s guľkou v tele

image

Theodore Roosevelt

Facebook/American History/

Theodore Roosevelt bol na predvolebnú kampaň v Milwaukee, keď ho atentátnik postrelil do hrude. Guľku spomalil 50-stranový prejav vo vrecku. Krvácal, no namiesto nemocnice vystúpil pred dav. „Na zabitie losa s byvolou silou treba viac než toto,“ zahlásil a ukázal dieru v papieroch. Potom 84 minút hovoril s guľkou v tele. Takýto mix tvrdohlavosti a charizmy je dôvod, prečo dodnes patrí k najlegendárnejším americkým prezidentom.

7. Vojna, ktorej jedinou obeťou bolo prasa

image

V roku 1859 sa USA a Británia takmer dostali do vojny kvôli prasaťu.

Facebook/World Culture & History/

V roku 1859 sa medzi USA a Britániou vyhrotil spor o ostrov San Juan pri Kanade. Vyvrcholilo to, keď Američan zastrelil prasa patriace Britovi, pretože mu žralo zemiaky. Napätie rástlo, na ostrov poslali vojakov, no konflikt našťastie ustál. Nikto iný nezomrel. História si to zapamätala ako Prasaciu vojnu – jednu z najmenej krvavých „vojen“ vôbec.

8. Premiér, ktorého občania zjedli

image

Johan de Witt

Facebook/The Hague City Centre/

Holandský premiér Johan de Witt skončil v roku 1672 tragickým a bizarným spôsobom. Po politickej kríze a hneve davu ho rozvášnení občania zavraždili – a potom jeho telo dokonca zjedli. Tento „kanibalský epilóg“ je dôkazom, že politika v 17. storočí bola oveľa brutálnejšia, než si vieme predstaviť.

9. Tornádo, ktoré uhasilo Biely dom

image

Matka príroda pomohla vyhnať útočiacich Britov z obliehaného Washingtonu D.C. a pravdepodobne zachránila mesto pred ďalším zničením.

Facebook/Star-spangled Banner National Historic Trail/

Počas vojny v roku 1814 zažilo Washington, D.C., nečakanú pomoc od prírody. Tornádo zasiahlo mesto, zabilo viac britských vojakov, než dokázali Američania, a navyše uhasilo požiar Bieleho domu. Nečakaný zásah počasia pomohol urýchliť koniec vojny – akoby samotná príroda rozhodla, že konflikt už má skončiť.

10. Prezident, čo zbil atentátnika

image

Andrew Jackson,

Facebook/Ulster-scots Community Network/

Andrew Jackson, siedmy prezident USA, bol známy svojou prudkou povahou. Keď sa ho útočník pokúsil zastreliť a pištole zlyhali, Jackson nestratil čas. S palicou v ruke sa vrhol na atentátnika a zbil ho takmer na smrť. Ochranka ho musela odtrhnúť od útočníka. Dnes by to bol škandál, vtedy to len potvrdilo jeho povesť „tvrdého chlapa“.

Po troch častiach sme sa dostali dokopy k 24 bizarným udalostiam, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len vážne dátumy a mená, ale aj absurdné náhody, tragikomické nehody či nečakané zvraty. Či už ide o prezidentov, pirátov, vojakov alebo obyčajných obyvateľov, všetky tieto príbehy nám pripomínajú, že história je pestrá, nepredvídateľná a niekedy poriadne čudná.

A to je len začiatok. Kuriozít, ktoré sa skrývajú v archívoch, kronikách či spomienkach, je stále neúrekom. Arozhodne si zaslúžia, aby sa na ne nezabudlo.

Top rozhovor
menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
05. december 2025 04:33