Praktizoval únosy, násilné útoky, vyhadzoval ľudí z okien výškových budov, dopúšťal sa ničenia súkromného majetku. S gustom, s istou rozkošou. Svoju prevahu, to, ako zbabelcami zastrašoval, si bezpochyby užíval. Rozhodne nebol konzervatívnym strážcom zavedených poriadkov, píše portál iDnes.
Jeho misiou bol boj za spravodlivosť – a keď sa mu do cesta priplietlo duo „zákon a poriadok“, dal onej dvojici päsťou ako všetkým svojim protivníkom. Protivníkom, ktorí sa poväčšine regrutovali zo spoločenských vrstiev, čo nosili obleky, nie montérky. Supermanov hľadáčik bol triedny.
Superman, tak ako prišiel na svet koncom tridsiatych rokov, nebol vzor mravnosti, umiernenosti a antipolitickosti. Bol to podvratný pomstiteľ, ktorý bojoval so sociálnym príkorím. „Obranca utláčaných, prízrak, ktorý prisahal, že svoju existenciu zasvätí pomoci potrebným“, ako hlásal jeden z jeho komiksových dielov.
„Bol v zásade násilným socialistom,“ zhŕňa pre server BBC odborník na komiksy Paul S Hirsch. Keď si pripomenieme, čím všetkým v dobe Supermanovho komiksového zrodenia Amerika a svet prechádzali, a keď poznáme postavy jeho autorov, nie je to až také prekvapivé.
Superhrdina zrodený zdola spoločnosti
Muži, ktorí mu vdýchli život, vyrástli zdola Ameriky. Jerry Siegel a Joe Shuster boli synovia židovských imigrantov, ktorí poznali obyčajný život. „Boli sme chlapci, čo keď chceli ísť do kina, museli predávať fľaše s mliekom. Žili sme s pocitom, že sme celkom dole. Dokázali sme cítiť empatiu s prostými ľuďmi," spomínal Siegel.
V roku 1975 je presnejší. „Čo ma skraja tridsiatych rokov viedlo ku koncipovaniu Supermana? Počúvanie Rooseveltových príhovorov za Veľkej depresie... skúsenosť s nezamestnanosťou a starosťami za krízy, to, že som poznal beznádej a strach. Že som počul a čítal o útlaku a vraždení Židov a utrpení, čo zažívali v nacistickom Nemecku,“ vypočítaval. Dodával, že ďalším prvkom boli samozrejme všetci hrdinovia z brakovej literatúry.
A jeho vnútorný oheň. „Cítil som obrovské nutkanie pomáhať, nejako prispieť zúfalým masám. Ale ako, keď ťažko dokážem pomôcť sám sebe? Odpoveďou bol Superman. A Superman, ktorý pomáha utláčaným a utláčaným, polapil predstavivosť sveta,“ hovoril.
Ríša komiksov ponúkala ich podvratnému hrdinovi oporu. Ako Hirsch povedal BBC, bola azylom pre podobné duše. Pre kreatívnych autorov, čo sa nemohli dostať do etablovanejších a prestížnych kruhov. „Pretože boli Židmi, imigrantmi, farebnými, ženami. Bolo to tvorivé ghetto plné veľmi talentovaných ľudí, ktorí v ňom skončili preto, že nemohli dostať prácu na Madison Avenue, pretože nemohli písať pre Life Magazine. Mnohí z nich boli radikálni, prinajmenšom nie súčasťou mainstreamu,” opisuje Hirs.
Dodáva, že výrazom onoho kokteilu bol aj časopis Action Comics. Založili ho, pod hlavičkou firmy DC, čerství imigranti, ktorým dal ich doterajší život v New York City ľavicové sympatie. Práve do tohto plátku sa v roku 1938 prvýkrát vytlačil Superman. Ako ľavičiarsky pomstiteľ.
Za tvoje zisky platia ľudia svojimi životmi!
Celkom prvýkrát sa ona postava objavila v Siegelovej próze Supermanova vláda v roku 1933, mala však iné kontúry. K protagonistovi s veľkým S a nezameniteľným úborom ho inšpiroval napríklad sci-fi román Philipa Wylieho Gladiátor, taktiež Zorro Johnstona McCulleya.
Hneď prvé Supermanove príbehy v roku 1938 naznačujú, aké bude jeho poslanie: vytrhne štátnu justíciu z chrbta muža nespravodlivo odsúdeného na smrť na elektrickom kresle, potrestá manžela, ktorý bil a týral svoju ženu, pustí sa do lobistu obchodujúceho so zbraňami.
Nebojuje v rukavičkách, neberie zajatcov, neobzerá sa na zákony, nezdráha sa pustošiť. „Nebol žiadnym super-policajtom. Bol super-anarchistom,” onými slovami uvádza reprint Action Comics autor Mark Waid.
Predovšetkým sa však Superman vyznačuje špecificky vyberanými terčmi, protivníkmi, a témami. V Action Comics 3 sa vydáva potrestať majiteľa bane, ktorá nedbá na bezpečnosť práce svojich robotníkov – baňu mu jednoducho zničí. Action Comics 8 ukazuje, ako Superman s pomocou násilia núti vládu, aby vybudovala dôstojnejšie sociálne bývanie pre chudobných. V Action Comics 10 odhaľuje strašné zaobchádzanie s väzňami.
Vlastné supermanské série kurz dodržiavali. V Superman 3 lietajúci hrdina odhaľuje, ako sú v sirotinci deti zneužívané na lacnú prácu, o diel neskôr Superman zabráni mafiánom, aby sa zmocnili odborového zväzu vodičov nákladiakov. Príbehy defilujú zapredaní policajti, skorumpovaní politici, sebeckí podnikatelia.
„To preto, že používaš podradné kovy a nekvalitné súčiastky, aby si mal vyššie zisky – za cenu ľudských životov!“ hovorí Superman, zatiaľ čo hrubou silou trestá preradného obchodníka s autami. Vydáva sa však aj do sveta. Stále do toho naozajstného, ku skutočným zločincom, z mäsa a kostí. Vyvolalo to dokonca reálnu reakciu Josepha Goebbelsa.
Rana do árijskej čeľuste neárijskou päsťou
Jeho vzťah k druhej svetovej vojne sa pritom vyvíjal. Ešte v roku 1940 Kanada zakázala Supermanov príbeh o tom, ako hrdina prinúti k zmieru dve znepriatelené krajiny, a vyhne sa tak vojne. Kvôli potenciálnym pacifistickým dopadom na vojsko.
Dopracoval sa však k intervencionistickému postoju. V roku 1941 je v jednom z dielov Výbor proti militarizmu obyčajnou konšpirátorskou organizáciou špiónov, onen motív sa opakuje hneď v nasledujúcom príbehu s preradnou organizáciou Dobrovoľníci za mier.
Autorské duo sa pritom, až do amerického vstupu do vojny, vyhýbalo tomu, aby nacistické Nemecko spomínalo konkrétne. Ukazovali naň len náznaky, nemecké mená hlavných postáv. Výnimkou bol kratučký Supermanov príbeh z magazínu Look v roku 1940. Superman v ňom letí do Nemecka, aby sa zmocnil Adolfa Hitlera, potom zo Sovietskeho zväzu uniesol Josifa Stalina. Oboch odnesie do ženevskej Ligy národov, aby boli odsúdení za „najväčší zločin modernej histórie – nevyprovokovanú agresiu voči bezbranným krajinám“.
Ani v tejto svojej intervencii do veľmi reálnych súradníc Supermana neopúšťa jeho záľuba v zlomyseľnom násilníctve. „Rád by som tvojej čeľusti doprial pristátie striktne neárijskej päste,“ oznámi bezmocnému nacistickému vodcovi.
Skutočný nacistický vodca reagoval. V článku pre esesácky denník Das Schwarze Korps označil Jerryho Siegela za „izraelitu“ a „intelektuálne a fyzicky obrezaného“ nacistický propagandista Joseph Goebbels. V Taliansku supermanské komiksy zakázal Benito Mussolini.
Superman zostal na protinacistickej strane neochvejne až do konca vojny. Neznamenalo to, že by s ním nemala americká vláda problémy. Napríklad príbeh Bitka atómov musel na jej vyžiadanie čakať na vydanie rovno niekoľko rokov, aby neohrozil Projekt Manhattan. Po vojne sa supermanské komiksy ideí držali.
V jednom sa Superman vysporiadava s americkou nenávistnou neonacistickou skupinou, ktorá bráni zriadeniu detského centra len preto, že má byť otvorené všetkým bez rozdielu farby pleti, národnosti, vyznania. V ďalšom násilnej protiprisťahovaleckej organizácii. Zároveň sa však Superman začal meniť.
Zapredaný Superman: z rebela skautík
Jednoducho zhrnuté, zväčšovali sa jeho nadprirodzené eskapády, zmenšoval sa jeho záujem o utláčaných tohto sveta. Jeho intervencie smerovali nahor, do cudzích galaxií. Preradných kapitalistov nahradili monštrá a šialení vedci. Superman vyrastený z Veľkej depresie a skúšaný druhou svetovou vojnou hovoril o problémoch tohto sveta, povojnový Superman nemal narúšať slogan, že všetko je v poriadku.
Ako k tomu došlo? Podľa Hirscha je vysvetlení viac. Prvým je lákadlo komercializácie a uhladenie podvratného hrdinu. „Superman bol neuveriteľne populárny od predajov prvého čísla. Takže firma DC zrazu zistila, čo má vo svojich rukách. A nechcela to ohroziť. Prezident DC Jack Liebowitz videl, že môže predávať vankúše a pyžamá so Supermanom. Lenže keď bude Superman behať a vyhadzovať ľudí z okien a vyhrážať sa, že im okolo krku omotá železné prúty, nebude to veľmi fungovať,“ uvádza Hirsch.
Po druhé pôsobilo lákadlo vlastenectva. Počas vojny cítili všetci vydedenci z komiksového sveta príležitosť posunúť sa hore. „Všetci imigranti a ne-bieli ľudia, ktorí v tom sektore pracovali, chceli, aby boli nazeraní ako vlastenci. A dáva to zmysel,” uznáva Hirsch. Aj kvôli veľmi materialistickým dôvodom, v čase vojnových úspor a nedostatku by vydavateľstvá, ktoré by neboli v obľube, nemuseli jednoducho dostať papier do svojich tlačiarní.
Nakoniec je tu dôvod z najbolestnejších. Siegel a Shuster hneď v roku 1938 svoje práva na postavu a príbehy Supermana predali firme DC. Ďalej na ňom pracovali len ako najatí tvorcovia. Ich hrdina, ktorý mal čeliť chamtivým podnikavým žralokom, skončil zapredaný - za smiešnych 130 dolárov.
Keď sa po vojne autorské duo pokúšalo o to, aby im súd práva vrátil, neuspelo. A kontrolu nad príbehmi strácalo aj z veľmi fyzických dôvodov, kresliar Shuster bol kvôli zhoršujúcemu sa zraku odkázaný na prácu ostatných, do Siegelovho autorského angažmán zasiahol odvod do armády v roku 1943.
To všetko postrčilo Supermana na cestu k uhladenosti, konformite. Vyslalo ho to k nadprirodzeným motívom az násilníckeho bojovníka proti sociálnym neprávostiam to urobilo poväčšinou predpisového skautíka.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.