Čo sa vy mladí staráte? Vy mladí sa do ničoho nerozumiete, nič ste nedokázali a nič nezažili. Klasické frázy, ktorými sme často konfrontovaní. Opak je však pravdou. Keď sa spoja mladé mysle študentov plné snov za jednu spoločnú vec, dokážu meniť dejiny.
Duch 50. výročia nacistických razií na Pražských vysokoškolských internátoch dodal protestom proti režimu nevídanú silu. Extrémna brutalita nacistov z 39. nakoniec zničila nielen ich, ale zo strachu opakovania minulosti ničí aj všetky diktátorské režimy potom. Postrelenie Jana Opletala na protinacistickej demonštrácii 28. októbra 1939, v deň vzniku Česko-slovenskej republiky a jeho následný pohreb 15. novembra vyvrcholil len v ďalší, ešte väčší protest. Ako odpoveď bolo použité znovu len násilie a 17. novembra boli zavreté univerzity v Prahe, Příbrame a v Brne. To však nestačilo a ešte v noci zo 16. na 17. boli násilím odvedených vyše 1200 študentov z Pražských internátov rovno do koncentračných táborov. Pre istotu a na výstrahu dané ráno popravili ďalších deväť predstaviteľov študentských organizácií, medzi ktorými bol aj slovenský študentský aktivista Marek Frauwirth, ktorý pred svojou smrťou pomohol utiecť vyše dvetisíc ľuďom z krajiny.
Vraždiť na výstrahu však nikdy poriadne nefungovalo, aspoň nie na trvalo. Zo všetkých obetí sa stanú mučeníci a symboly budúcich bojov. To sa stalo aj o 50 rokov neskôr. Tentokrát však svastiku nahradil kosák s kladivom. Samozrejme, že ten celý rok už smeroval k nevyhnutnému cieľu. Ekonomická, ale aj politická kríza a tlak západu postupne rozožral Sovietsky zväz. Poľsko už na jar usporiadalo voľby, z ktorých vzišiel prvý nekomunistický premiér. Následná Maďarská revolúcia, občianska vojna v Náhornom Karabachu, či nepokoje v Pobaltsku a pád Berlínskeho múru. To všetko boli diery na červenej vlajke, ktoré sa už nedokázali zašiť.
Bratislavská predohra
U nás chceli silu revolúcie posilniť symbolmi z minulosti. Aj keď nedočkaví slovenskí študenti vyšli do ulíc Bratislavy už vo štvrtok 16. novembra. V tejto príjemnej predohre si stovky mladých ľudí pýtali demokraciu, lepšie školské reformy a možnosť dialógu o budúcnosti školstva. Tá sa však pred vtedajšiu budovou ministerstva školstva na dnešnej Dobrovičovej ulici vyparila rovnako rýchlo ako prišla.
Zase to násilie
Ďalší deň si však zobrala slovo Praha. Na počesť Dňa študentstva a udalostí z pred 50 rokov usporiadali študenti pietny pochod. Ten však vyrástol v obrovský požiar demokracie potom, čo sa zozbieralo odhadom až 50 tisíc uhlíkov, ktoré už nechceli len ticho tlieť a prizerať sa na rozpadajúci systém. Okolo pol ôsmej večer však členovia Verejnej bezpečnosti obkľúčili približne desaťtisíc demonštrantov za Národným divadlom. Krátko po ôsmej sa však história opakovala a členovia polície dostali za úlohu požiar uhasiť. Asi sa zľakli tých kvetov, ktoré im študenti zakladali za štíty. Výsledkom bolo 568 zranených protestujúcich a rozdúchanie ešte väčšieho ohňa.
Umelci, herci a osobnosti kultúry spojte sa
Nasledujúci víkend sa rozbehnutý stroj presunul zo študentských lavíc na divadelné pódia. Iniciatívu prebrali herci, umelci a osobnosti kultúrnej scény v krajine. Spolu so študentami začali plánovať generálny štrajk na 27. novembra. V bratislavskej budove Umeleckej besedy vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) na ktorej čelo sa postavili Ján Budaj a Fedor Gál. V ten istý deň vzniklo v Česku za rovnakým princípom aj politické hnutie Občianske fórum (OF), ktoré založil neskorší prezident Václav Havel.
Pád Komunizmu
Od brutálneho zásahu polície 17. novembra sa pravidelne konali protesty, zhromaždenia a pochody po celej krajine a zbierali podpisy za generálny štrajk. Každodenné protesty pod záštitou VPN, OF či študentských organizácií plnili námestia a ulice miest desiatkami tisícov ľudí. Že sa niečo deje pod oknami si všimla aj do teraz všetko zatĺkajúca a navonok optimistická vládnuca komunistická strana. Vyvrcholilo to v piatok 24. novembra na zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska na ktorej sa vymenilo celé staré vedenie strany na čele s Milošom Jakešom.
V sobotu udelil komunistický prezident amnestiu siedmim politickým väzňom a VPN spolu s Koordinačným výbor slovenských vysokoškolákov zverejnili programové vyhlásenie s dvanástimi požiadavkami. Toto naše sväté písmo demokracie sa neskôr stalo základným kameňom demokratického štátu.
V pondelok 27. novembra sa konal sľubovaný generálny štrajk, počas ktorého sa zapojilo až 75 percent podnikovej a sociálnej infraštruktúry. O dva dni na to Komunistická strana oficiálne podľahla popáleninám demokracie. Federálne zhromaždenie schválilo vypustenie článku 4 v ústave o vedúcom postavení Komunistickej strany, zmenilo článok 6 o postavení Národného frontu ako záväzku spoločenských organizácií a politických strán pod vedením KS a článok 16, týkajúci sa uplatňovania marxizmu-leninizmu v politike, vzdelaní a výchove.
