Pivo sa pilo už v dobe železnej: Naši predkovia si dokonca pochutnávali aj na plesňovom syre (ilu)unsplash.com
StoryEditor

Naši predkovia pili pivo už v dobe železnej, ukázal výskum exkrementov. Pochutnávali si aj na syre

ros15.10.2021., 11:00h
Vedci to zistili vďaka analýze exkrementov starých 2700 rokov.
Lajkuj Brainee.sk na

Odborníci analyzovali stolicu pravekých baníkov, ktorá sa zachovala v soľných baniach v rakúskej obci Hallstatt. Zaujímavosťou je, že pri mikrobiologickom rozbore v nej objavili okrem iného aj stopy modrej plesne, ktorá sa dodnes používa pri výrobe zrejúcich syrov. V jedálničku vtedajších ľudí však prevažovali celozrnné obilniny, ktoré dopĺňalo ovocie, strukoviny a mäso, uviedli odborníci v štúdii uverejnenej v časopise Current Biology, na ktorú odkazuje web českej televízie ČT24.

Súčasný objav je prvým molekulárnym dôkazom o tom, že ľudia v soľných baniach pred takmer tromi tisíckami rokov úplne bežne pili pivo. Zistili to vďaka nálezu pivnej kvasinky Saccharomyces cerevisiae, ktorú už vtedy údajne úmyselne využívali pri výrobe piva. Ešte väčším prekvapením je, že v stolici objavili aj hubu Penicillium roqueforti. Vďaka nej zas mali plesňové syry. 

„Baníci v Hallstatte podľa všetkého úmyselne používali technológie fermentácie pomocou mikroorganizmov, ktoré nám v potravinárskom priemysle slúžia dodnes,“ tvrdí vedúci výskumného tímu Frank Maixner, ktorý pôsobí ako mikrobiológ v inštitúte EURAC v talianskom Bolzane.

Prvé pivo ľudia pili takmer pred tromi tisíckami rokov (ilu) Prvé pivo ľudia pili takmer pred tromi tisíckami rokov (ilu) unsplash.com

„Čím ďalej, tým je jasnejšie, že prehistorické kulinárske postupy boli veľmi dômyselné a že komplexné spracovanie potravín, vrátane techniky fermentácie hralo v ranej histórii stravovacích návykov podstatnú úlohu,“ myslí si archeologička Kerstin Kowarik z Prírodovedeckého múzea vo Viedni.

Stravovali sa ako dnešné tradičné komunity

Rakúska obec Hallstatt je zaradená na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a v pravekých dejinách Európy hralo tak významnú úlohu, že podľa nej dokonca pomenovali historické obdobie. Na Slovensku trvala Halštatská doba približne od 750 do roku 450 pred naším letopočtom.

V soľných baniach v meste Hallstatt objavili archeológovia množstvo cenných nálezov. Baníci vtedy trávili celé dni pod zemou. Vďaka priaznivej klíme s konštantnou teplotou okolo ôsmich stupňov Celzia a vysokej koncentrácii soli vo vzduchu, sa zachovali dokonca aj ich exkrementy.

Vedci skúmali stolicu z doby bronzovej, z doby železnej a z 18. storočia. Hlavným rozdielom oproti dnešnej bežnej strave bolo podľa nich to, že sa konzumovali menej spracované potraviny. Zloženie črevnej mikroflóry napovedá, že sa ľudia stravovali podobne ako v súčasnosti obyvatelia tradičných komunít mimo západných krajín.

V náleze boli aj stopy modrej plesne, ktorá sa dodnes používa pri výrobe zrejúcich syrov (ilu) V náleze boli aj stopy modrej plesne, ktorá sa dodnes používa pri výrobe zrejúcich syrov (ilu) unsplash.com

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/gastro/nove-trendy, menuAlias = nove-trendy, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
03. august 2022 23:43