Keďže ľudstvo stále nemá účinný liek proti Alzheimerovej chorobe, je to dôležitá správa. Jedálniček, ktorý bol špeciálne zostavený v roku 2015 pre udržanie mozgu v dobrej kondícii, prešiel zásadným testom. Úspešne. Diéta MIND totiž dokáže spomaliť kognitívny úpadok a znížiť riziko Alzheimerovej choroby.
Stojí za ňou tím odborníkov okolo Marthy Clare Morris z chicagskej Rush University, ktorá si všimla súvislosti medzi demenciou a výživou, a následne ich doložila. Tým poprela tézu, že demencia je len genetickou chorobou. Aj napriek počiatočnému nedostatku financií následne skúmala, ako by sa dalo riziko rozvinutia choroby eliminovať špecifickými nutričnými odporúčaniami.
Výsledkom jej úsilia bola diéta MIND, ktorú prvýkrát predstavila v štúdii z magazínu Alzheimer&Dementia v roku 2015 a v knihe Diéta pre myseľ o dva roky neskôr. V skutočnosti je prepojením takzvanej stredozemnej diéty a diéty na kontrolu a prevenciu vysokého krvného tlaku.
Jedným z najzaujímavejších aspektov diéty MIND pritom bola jej doložená efektivita. Výskum preukázal, že ak sa jej odporúčaniami riadili ľudia strikne, zmenšovala riziko Alzheimerovej choroby o 53 percent. Znižovala ho však o 35 percent aj v prípade popustenia návykov. „Aj ľudia, ktorí dodržiavajú zásady diéty MIND len sčasti, zaznamenajú zníženie rizika. A to môže motivovať,“ poznamenala Morris.
Mozog sa patologicky mení, ale bez príznakov
Na jej výskumy nadviazali ďalší vedci, dopady jej diéty na mozgovú kondíciu naposledy overoval tím Klodiana Dhany z Rush University.
Ten mal k dispozícii rozsiahle dáta. Výskum pokrýval takmer 600 ľudí, pričom priemerný vek ich smrti bol 93 rokov. Vďaka dlhodobej klinicko-patologickej štúdii mal tím dôveryhodné informácie o ich stravovacích návykoch, výsledkoch ich kognitívnych testov, taktiež aj údaje získané pitvou po ich smrti. Vedci ich začali sledovať v roku 1997, následne v roku 2004 začali monitorovať aj ich stravovanie.
Analýzy informácií jednoznačne potvrdili, že muži a ženy, ktorých jedálniček zodpovedal diéte MIND, si užili aj posledné roky svojho života s dobrými kognitívnymi schopnosťami a problémy spôsobené Alzheimerovou chorobou ich obchádzali.
Vedci pritom v niektorých prípadoch ich mozgov našli podmienky, ktoré by k prejavom choroby kedysi mohli viesť. Alzheimerova choroba totiž súvisí s tvorbou patologických amyloidných plakov, proteínových nánosov medzi nervovými bunkami, a práve tie spôsobujú problémy s myslením. „Niektorí sledovaní ľudia mali toľko plakov, že to znamenalo posmrtné stanovenie diagnózy Alzheimerovej choroby. Lenže počas života sa u nich demencia klinicky nevyvinula,“ píše sa na serveri Science Daily Dhana.
Prečo ani existencia daných zmien v mozgu neviedla k poruchám, podľa jeho tímu vysvetľuje práve jedálniček mužov a žien. Čím striktnejšie sa držali zásad diéty MIND, tým lepšiu pamäť a myslenie mali do posledných rokov, a to dokonca aj napriek objektívnym zmenám v mozgu. Portál Inverse teda naznačuje, že diéta MIND podporuje kognitívne funkcie bez ohľadu na existenciu patogénov súvisiacich s Alzheimerovou chorobou.
Prečo je diéta MIND tak účinná?
Držať sa jej odporúčaní je pomerne jednoduché, stačí konzumovať listovú a inú zeleninu, celozrnné výrobky, bobule, oriešky, ďalej vyhýbať sa sladkostiam, pričom striedmy by si mal byť aj v prípade červeného mäsa. Podľa vedcov sú „magickou“ zložkou jedálnička antioxidanty, protizápalové prvky a zložky chrániace nervové bunky.
Autori štúdie špeciálne poukazujú na listovú zeleninu a oriešky, ktoré sú bohaté na živiny, vrátane vitamínu E, ktorý je antioxidantom a chráni nervové bunky pred poškodením oxidačným stresom.
Vedúci štúdie, ktorá vyšla v magazíne Journal of Alzheimer's Disease, pritom na prevenciu Alzheimerovej choroby okrem diéty MIND odporúča tiež 150 minút miernej aj intenzívnejšej fyzickej aktivity týždenne a kognitívne aktivity, akými sú čítanie kníh, návšteva múzeí alebo napríklad skladanie puzzle.
Časopis Inverse pripomína, že to nie je jediný benefit diéty MIND. Už dávnejšie sa zistilo, že dokáže oddialiť diagnózu Parkinsonovej choroby a umožňuje mozgu, aby pracoval, akoby bol o sedem a pol roka mladší.
