Realita je taká, že plná kaviareň ešte neznamená úspech. Podľa Filipa rozhoduje o dlhodobom fungovaní podniku najmä vzťah k práci, ľuďom a autenticita. Prezradil nám, prečo nestačí dobrý nápad, prečo gastro nie je rýchly zárobok a prečo je energia tímu dôležitejšia než skúsenosti.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- čo je na chode kaviarne najviac vyčerpávajúce,
- ako v práci nevyhorieť,
- ako funguje spojenie „kaviareň a sauna”,
- ktorý post na sieťach mal najväčší úspech,
- a čo je najťažšie na podnikaní.
Ako vznikol nápad na Ráno?
Ráno vznikalo ešte v čase, keď som pracoval ako barista v mojej bývalej práci. Už vtedy som cítil, že chcem robiť veci po svojom a vytvoriť niečo vlastné. Miesto, kam budú ľudia chodiť nielen na kávu, ale kvôli pocitu, že sú tam ako doma.
Hospitality biznis je pre mňa jeden z najkrajších spôsobov, ako spoznávať ľudí. Cez jedlo sa k nim vieš dostať bližšie, lepšie ich spoznať. Úprimne, viac než samotné produkty ma vždy bavilo práve to spoznávanie ľudí. Zároveň som vedel, že som v tom dobrý.
Čo bolo na začiatku podnikania najväčšie riziko?
Najväčším rizikom bolo samotné otvorenie. Pamätám si, že pár dní pred otvorením sa mi snívalo, že nikto nepríde. Dal som do toho všetok svoj čas a energiu. Doslova celý život. Prerábanie priestoru, prípravy, riešenie detailov. Stále som si kládol otázku, či to celé bude fungovať.
Našťastie sa stal presný opak. Od prvého dňa sme mali plnku a ten záujem tam je dodnes.
Spravil si na začiatku nejakú chybu, ktorú by si dnes už neurobil?
Chyby k podnikaniu patria, je to jeho bežná súčasť. Nie všetko vieš odhadnúť správne hneď na začiatku.
Niektoré veci by som dnes riešil jednoduchšie a s väčším odstupom.
Ako dlho trvalo, kým sa podnik reálne dokázal uživiť sám?
Vďaka silnému štartu sa Ráno dokázalo uživiť pomerne rýchlo. Od prvého dňa sme mali plnú kaviareň.
Zároveň si ale myslím, že veľa ľudí má mylnú predstavu, že keď otvoríš kaviareň a je plná, tak si zrazu za vodou. Tak to vôbec nefunguje. Veľa peňazí sa okamžite reinvestuje do strojov, vybavenia, ľudí a nových projektov. Je to neustály kolobeh.
Je dnes podľa teba otvorenie kaviarne dobrý biznis pre mladého človeka?
Ja by som sa na to nepozeral tak, že je niečo „dobrý“ alebo „zlý“ biznis. Každý koncept má šancu fungovať, ak má hlavu a pätu. Otvoriť si kaviareň len preto, že to vyzerá ako dobrý zárobok, podľa mňa nefunguje dlhodobo. Ak za tým nemáš vzťah a chuť to robiť, ľudia to veľmi rýchlo vycítia. Gastro sa posúva vtedy, keď ho robia ľudia, ktorým na tom záleží.
Ktorá časť práce okolo kaviarne je najmenej viditeľná, ale najviac vyčerpávajúca?
Každodenný chod. Všetko, čo musí fungovať na pozadí, aby si to ľudia ani nevšimli.
Zásoby, organizácia, starostlivosť o ľudí, riešenie drobných problémov, ktoré vznikajú každý deň. Udržať vysokú úroveň dlhodobo je náročné. Zvonku to môže pôsobiť jednoducho, ale práve to je na tom najťažšie.
Čomu sa počas bežného dňa venuješ viac – káve a ľuďom, alebo papierom a číslam?
Ako kedy. Tým, že Ráno rastie, už nie som každý deň za barom.
Milujem prácu s ľuďmi a vykecávanie sa so zákazníkmi, ale čoraz viac času ide do plánovania, koordinácie a riešenia vecí v pozadí. Bez toho by podnik nefungoval.
Aký silný je dnes tlak na ceny zo strany nájmov, energií a personálu?
Tento tlak pociťujeme všetci. Rastú náklady na všetkých stranách a cíti to každý podnik.
Snažíme sa to vyvážiť tak, aby to čo najmenej pocítili zákazníci. Ceny upravujeme veľmi citlivo, skôr jemným zaokrúhľovaním. Nechceme, aby sa z bežnej kávy stal luxus.
Aké sú kritériá, podľa ktorých si vyberáš ľudí do tímu?
Najdôležitejší je prístup k práci. Zápal a energia. Technické veci sa dajú naučiť, ale prístup nie.
Radšej si vyberiem človeka, ktorý má chuť pracovať a dobrú energiu, než niekoho skúseného bez záujmu. Atmosféru v kaviarni robia predovšetkým ľudia.
Ako sa staráš o to, aby tím nevyhorel?
Snažím sa veľa komunikovať a počúvať. Zároveň viem, že ak niekto robí roky len jednu vec, skôr či neskôr vyhorí.
Preto keď vidím šikovného človeka, snažím sa ho posúvať. Z baristu môže byť head barista, prevádzkar alebo manažér.
Čo pre teba znamená „dobrá kaviareň“?
Dobrá kaviareň nie je len o dobrej káve. Je to kombinácia priestoru, kávy a jedla, ľudí a atmosféry.
Keď sa tam cítiš dobre a chceš sa vrátiť, tak to je ono.
Koncom minulého roka ste pripravili špeciálne podujatie vo forme saunovania. Ako sa zrodila myšlienka spojiť kaviareň a saunu?
Prišla úplne prirodzene. Well-being, pohyb a zdravý životný štýl sú súčasťou našej identity.
Sauna a kaviareň sa bežne nespájajú, práve preto nám to prišlo zaujímavé. Chceli sme ľudí prekvapiť a vytvoriť priestor, kde si môžu oddýchnuť, vysaunovať sa a potom si dať kávu, čaj alebo matchu. Funguje to lepšie, než sme čakali.
Aké boli reakcie okolia?
Reakcie boli veľmi pozitívne. Ľudia boli zvedaví, otvorení a milo prekvapení. Celé to pôsobilo prirodzene a v dobrej atmosfére.
Myslíš si, že well-being sa stáva prirodzenou súčasťou mestského života novej generácie?
Určite áno. Mladí ľudia dnes oveľa viac riešia svoje zdravie aj psychickú pohodu. Je fajn vidieť, že well-being už nie je len trend, ale prirodzená súčasť života.
Uvažuješ nad ďalšími netradičnými konceptmi?
Áno, ale vždy len vtedy, keď dávajú zmysel obsahovo, nie len marketingovo. Chceme ľudí prekvapovať a prinášať nové veci. Tento rok máme v pláne viacero zaujímavých projektov.
Stalo sa vám, že jeden post výrazne zmenil návštevnosť?
Minulé leto to bol veľký matcha trend. Keď sme dali post o drinku Matcha Cloud, ľudia sa zbláznili.
Bol to mix dobrého produktu a dobre uchopeného postu. Matcha Cloud sa stal najpredávanejším drinkom leta.
Čo ti podnikanie dalo a čo ti naopak zobralo?
Vzalo mi pocit voľného víkendu. Keď máš kaviareň, rozmýšľaš nad ňou stále. Aj keď máš voľno, ide ti v hlave. Ale úprimne, nie je to nič, čo by som nechcel obetovať.
Mal si niekedy chuť to celé zavrieť?
Boli tam určite náročné momenty, ale nikdy nie tak, aby som to chcel vzdať.
Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí snívajú o vlastnom podniku?
Ak tomu veríš, že to chceš robiť, choď do toho. Najťažšie je presvedčiť samého seba.
Buď trpezlivý. Podnikanie nie je šprint, ale maratón. A rob to s dobrým úmyslom. Ak máš rád ľudí, jedlo alebo kávu a starostlivosť o druhých, vtedy to funguje.
